Samit NATO odhalil trhliny. Politológ: Pozerajú sa na nás cez prsty. Slovensko Kyjevu peniaze nedá, spojenci si už zvykli
Navonok jednota, v zákulisí množstvo otázok. Tak by sa dal zhrnúť posledný samit NATO v tureckej Ankare, na ktorom sa spojenci dohodli na postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu až na päť percent HDP. Slovensko sa k záväzku prihlásilo, zároveň však odmietlo finančne podporiť nový balík pomoci Ukrajine. Podľa politológa Miroslava Řádeka práve tieto rozpory spôsobujú, že sa spojenci na Slovensko pozerajú čoraz viac cez prsty a spochybňujú našu pozíciu spoľahlivého partnera Aliancie.
Samit NATO priniesol silný politický odkaz - spojenci chcú zostať jednotní a posilniť svoju obranu. Za spoločným vyhlásením však zostávajú rozdiely v tom, ako jednotlivé krajiny pristupujú k bezpečnosti, výdavkom na obranu či podpore Ukrajiny.
Prezident Peter Pellegrini výsledok rokovaní označil za úspech a vyhlásil, že Slovensko si svoje záväzky plní. Podľa politológa však práve konkrétne kroky slovenskej vlády narúšajú dôveru medzi nami a ostatnými členmi Severoatlantickej aliancie.
Spoločný odkaz, rozdielne záujmy
Podľa Řádeka nemožno samit vnímať ako úplne bezproblémové potvrdenie jednoty NATO. Hoci členské krajiny vyslali spoločný signál, viaceré otázky zostávajú otvorené.
„Takmer po každom samite zaznievajú podobné ideologické poučky. Áno, v zásade nie je možno medzi hlavnými členmi alebo predstaviteľmi Aliancie nejaký vážny konflikt, ale je viacero otázok, o ktorých sa diskutuje,“ povedal.
Medzi ne patria napríklad vzťahy medzi Spojenými štátmi a Tureckom či otázka predaja najmodernejších amerických stíhačiek Ankare.
„Tých otázok, ktoré smerujú práve k jednote, je viac. Členské štáty to deklarovali, ale existujú medzi nimi viaceré otázky, ktoré pravdepodobne budú v riešení v niekoľkých nasledujúcich rokoch,“ priblížil Řádek.
Ukrajine pomáhame najmenej
Najväčšou skúškou postavenia Slovenska v Aliancii je podľa neho najmä prístup kabinetu Roberta Fica k vojne na Ukrajine. Ako podotkol, od nástupu súčasnej vlády k moci vnímajú členské štáty NATO aj EÚ naše kroky s čoraz väčšími pochybnosťami.
Slovensko totiž na medzinárodných stretnutiach vysiela rozporuplné signály – deklaruje snahu byť spoľahlivým partnerom, no zároveň pristupuje k podpore Ukrajiny odlišne ako väčšina spojencov: „Na jednej strane hovoríme aj prostredníctvom úradu vlády alebo ministerstva zahraničných vecí o tom, že chceme byť spoľahlivým partnerom. Na druhú stranu máme ako keby iný postoj k pomoci k Ukrajine, ako napríklad Poľsko alebo Česko.“
O obrane rozhodne domáca politika
Dôležitým výsledkom samitu bol aj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP do roku 2035. Slovensko sa k nemu prihlásilo, no podľa odborníka bude rozhodujúce, či sa podarí nájsť peniaze v štátnom rozpočte.
„Ak sa pozrieme na papierový záväzok, tak je realistický. Je to v podstate dlhých osem až deväť rokov,“ uviedol.
Pripomenul však, že Slovensko dnes vynakladá na obranu len niečo cez dve percentá HDP a zvýšenie na päť percent si vyžaduje zásadné rozhodnutia.
„Ak by sme naozaj vnímali našu pozíciu napríklad aj v NATO zodpovednejšie, tak by tu bol podstatne väčší tlak na zvyšovanie obranného rozpočtu,“ povedal.
Problematický preto nie je samotný záväzok, ale politická vôľa investovať viac do obrany.
„Súčasná vládna koalícia vidí svoje finančné priority v iných oblastiach. A to napríklad najmä v sociálnej oblasti,“ dodal.
Taktika či alibizmus?
Pellegrini v Ankare zopakoval, že nebudeme finančne prispievať do nového balíka pomoci Ukrajine, pokračovať chce len v humanitárnej podpore.
Podľa Řádeka tento postoj už spojenci poznali a preto ich rozhodnutie finančne neprispieť nezaskočilo.
„Naši západní spojenci už si aj tak trošku zvykli, že tá naša pomoc je podmienečná,“ zhodnotil s tým, že zo Slovenska mieria peniaze do Kyjeva skôr z dobrovoľných zbierok ako zo štátnej kasy. Zároveň pripomenul, že nie sme jediná krajina, ktorá Ukrajine pomáha len do takej miery, do akej nám to vyhovuje. Ide však o štáty, ktoré s napadnutou krajinou nesusedia.
„S pomocou Ukrajine majú problém aj ďalšie štáty, špeciálne sú to skôr štáty juhozápadnej Európy na Pyrenejskom polostrove, ktoré tak necítia hrozbu vojenského konfliktu v blízkosti svojho územia,“ zdôraznil.
Diplomatické riešenie? Bez Moskvy to nepôjde
Hoci spojenci naďalej hovoria najmä o podpore Ukrajiny, čoraz hlasnejšie zaznieva aj volanie po diplomatickom riešení. Podľa Řádeka však zostáva otázne, či je na rokovania pripravená aj druhá strana.
„Existujú viaceré štáty, aj NATO, aj Európskej únie, ktoré hovoria, že by mala byť Európska únia alebo Európa iniciatívnejšia a snažiť sa viesť dialóg voči Rusku,“ podotkol.
Bez reálnej ochoty Moskvy však podľa neho nebude mať diplomatická cesta jasný výsledok. „Nie je tu však vôľa zo strany od Ruskej federácie, že chce viesť skutočné rokovania a ukončiť vojnu na Ukrajine,“ pripomenul nemenný postoj Kremľa k štyri roky trvajúcej vojne.
Celý rozhovor s politológom o výsledkoch rokovania samitu si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"