„Čím väčší tlak pocíti, tým agresívnejší môže byť.“ Prinúti Putina palivová kríza zmeniť stratégiu vojny?
Kolóny na čerpacích staniciach, rast cien a nervozita medzi ľuďmi. Dôsledky vojny sa čoraz viac približujú k bežným obyvateľom Ruska. Prinúti však ekonomický tlak Kremeľ zmeniť kurz na fronte?
Palivová kríza naprieč Ruskom
Na mnohých čerpacích staniciach v Moskve sa tvoria dlhé rady áut, inde palivo úplne chýba a pumpy musia zatvárať. A to aj napriek tomu, že ide o hlavné mesto krajiny s jednými z najväčších ropných zdrojov na svete. Nedostatok pohonných látok sa prejavuje aj v ďalších regiónoch a zasahuje dopravu, poľnohospodárstvo či služby. Pre mnohých ľudí v celom Rusku sa tak vojna približuje k ich domovom, upozorňuje BBC.
Ľudia reagujú skôr frustráciou než otvoreným hnevom. Niektorí vodiči hovoria o panike a obavách z ďalšieho vývoja, iní sa sťažujú na rast cien a dlhé čakanie. Kritika vedenia štátu však zaznieva len opatrne, keďže verejné spochybňovanie Kremľa je v Rusku citlivé.
K problémom prispievajú aj ukrajinské útoky na rafinérie a logistiku, ktoré majú oslabiť zásobovanie ruskej armády a obmedziť príjmy z ropy. Tie sú kľúčové pre financovanie vojny. Zároveň narastá tlak na domácu infraštruktúru a distribúciu palív.
Kremeľ sa snaží situáciu zmierniť. Prezident Vladimir Putin priznal, že „problémy spôsobujú zjavne útoky“, zároveň však tvrdí, že „situácia nie je kritická“.
Úrady však v stredu (8. 7.) zaviedli zákaz vývozu nafty. Rusko pritom tento mesiac začne dovážať pohonné látky v rámci opatrení na zvládnutie palivovej krízy.
Dôvera v Putina klesá
Ekonomické dôsledky sa však začínajú odrážať aj v náladách spoločnosti. Prieskumy ukazujú pokles dôvery v smerovanie krajiny aj mierny úbytok podpory prezidenta.
Najnovší prieskum nezávislej organizácie Levada Center naznačil, že Putinova miera popularity klesla na približne 74 %. Z prieskumu tiež vyplýva, že počet Rusov, ktorí veria, že krajina smeruje správnym smerom, klesol na iba 52 %, čo je pokles zo 61 % v máji.
Podľa prieskumu agentúry Gallup z minulého týždňa sú Rusi v hodnotení stavu svojej ekonomiky najpesimistickejší za posledných dvadsať rokov. Až 60 percent opýtaných uviedlo, že ekonomická situácia v ich okolí sa zhoršuje. Aj štátom kontrolované Ruské centrum pre výskum verejnej mienky (VCIOM) pritom naznačilo pokles dôvery v prezidenta Vladimira Putina, ktorá sa v priebehu týždňa znížila o 3,4 percentuálneho bodu na 73 percent.
Zmení ekonomický tlak Putinove plány?
Christopher Weafer, šéf regionálnej poradenskej firmy Macro Advisory, upozorňuje, že palivová kríza môže predstavovať „kritický moment“ pre ruský hospodársky rast. Podľa jeho slov náklady spojené s konfliktom naďalej narastajú. Hoci sa plný vplyv palivovej krízy v dátach ukáže až v júli, už teraz je zrejmé, že vyhliadky rastu do konca roka sa výrazne zhoršili.
Otázkou však zostáva, či to povedie k politickému tlaku na Kremeľ, aby prehodnotil svoj postup. Nina Chruščovová, profesorka medzinárodných vzťahov na univerzite The New School v New Yorku, pre BBC poznamenala, že ustúpenie zo strany Putina je málo pravdepodobné. „Čím väčší tlak pociťuje, tým je pravdepodobnejšie, že bude konať agresívne a represívne,“ vysvetlila. Zároveň dodala, že hoci je situácia vážna, predstava Západu, že obyvatelia Ruska spontánne zvrhnú režim, je nereálna.
Podľa nej síce Rusi pociťujú hnev aj zúfalstvo, no zároveň prevláda aj výrazná rezignácia na vývoj udalostí. Európske očakávania, že by tlak mohol Putina prinútiť zasadnúť za rokovací stôl, označila za iluzórne.
Pripravuje Moskva ďalšie kroky?
Aj posledné kroky Kremľa naznačujú pokračovanie súčasnej línie.
Pred pár dňami sa Putin objavil vo vojenskej uniforme počas stretnutia s veliteľmi, kde informoval o úspechoch na fronte a prisľúbil ďalšie územné zisky.
Zároveň nariadil generálom, aby preskúmali účasť európskych spojencov Ukrajiny na „reálnych bojových akciách“, ktoré podľa neho prispievajú k predlžovaniu konfliktu.
„Túto analýzu potrebujeme na prijímanie zodpovedných rozhodnutí v budúcnosti,“ uviedol bez bližšieho vysvetlenia. Tento výrok vyvolal prekvapenie v diplomatických aj vojenských kruhoch. V západných metropolách sa preto čoraz častejšie objavuje otázka, aké budú Putinove ďalšie kroky – či dôjde k ďalšej eskalácii a akou formou by sa mohla prejaviť.
Pozrite si súvisiacu reportáž.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"