NATO bude brániť každého člena, znie záver samitu. Ukrajine prisľúbili 70 miliárd, Trump hrozil útokmi na Irán
Lídri 32 členských štátov sa v stredu (8. 7.) na samite NATO v Ankare dohodli na vojenskej pomoci Ukrajine. Aliancia tiež potvrdila záväzok voči kolektívnej obrane.
14:15 – NATO podľa Bloombergu zvažuje vynechať budúcoročný samit v Albánsku
Severoatlantická aliancia zvažuje vynechať budúcoročný samit, aby zamedzila napätiu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Hostiteľské Albánsko je zároveň jednou z krajín s najnižšími výdavkami v rámci celej Aliancie.
Šéf Bieleho domu v Ankare znovu kritizoval svojich spojencov a spochybňoval relevanciu najsilnejšej obrannej aliancie na svete. Zdroje Bloombergu preto uvádzajú, že budúcoročný samit NATO v Albánsku by mohol byť odložený, aby sa predišlo vytvoreniu ďalšej platformy pre Trumpa na znevažovanie spojencov.
13:33 – Brusel vracia úder: EÚ varuje Trumpa a odmieta jeho vyhrážky voči Dánsku a Španielsku
Európska komisia ostro reagovala na agresívne kroky Donalda Trumpa zo samitu NATO v Ankare, kde nariadil úplné prerušenie obchodu so Španielskom a opätovne si nárokoval Grónsko. Brusel dal jasne najavo, že Európska únia nenechá svojich členov bez ochrany a od Washingtonu očakáva plnenie platných obchodných dohôd.
„Očakávame, že USA dodržia svoje záväzky vyplývajúce zo spoločného vyhlásenia, tak ako sme my dodržali tie naše,“ vyhlásil hovorca EK Olof Gill s tým, že zachovanie hlboko prepojených obchodných vzťahov je v obojstrannom záujme.
Komisia vyjadrila plnú solidaritu s Kodaňou a Madridom, pričom Trumpove územné ambície v Arktíde označila za porušenie základov medzinárodného práva.
Hovorca pripomenul, že najväčší ostrov sveta je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva a o jeho osude nemôže Biely dom rozhodovať jednostranne. „Územná celistvosť, národná suverenita a nedotknuteľnosť hraníc sú základnými zásadami medzinárodného práva,“ zdôraznil Gill a potvrdil, že Únia bude suverenitu Dánska a právo obyvateľov Grónska na sebaurčenie nekompromisne brániť.
12:13 – Pozrite si živý vstup redaktorky Patrície Kordiakovej z Ankary:
12:04 – Úder na Irán zatienil samit NATO
Trump šokoval lídrov na samite, keď po odchode zo slávnostnej večere nariadil vojenské údery na Irán a obnovil sankcie na jeho ropu. Akcia, ktorá bola odvetou za iránske útoky na komerčné lode v Hormuzskom prielive, úplne zatienila plánované témy samitu – zvyšovanie výdavkov na obranu a pomoc Ukrajine.
Trump ostro skritizoval spojencov ako Taliansko, Nemecko či Francúzsko za nedostatočnú lojalitu a pred novinármi nekompromisne vyhlásil, že „prímerie s Iránom je na konci“.
Generálny tajomník aliancie Mark Rutte síce americké útoky označil za „absolútne nevyhnutné“, no Trump napriek tomu označil NATO za „papierového tigra“, keďže viaceré krajiny odmietli poskytnúť USA voľný prístup k svojim základniam. Washington preto čoraz otvorenejšie tlačí na novú formu fungovania aliancie. Biely dom chce vidieť takzvané „NATO 3.0“, v ktorom by Európa musela prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť vrátane obrannej podpory Ukrajiny.
11:54 – Lídri schvaľujú 70 miliárd eur pre Ukrajinu
Lídri 32 členských štátov sa v Ankare zišli na hlavnom zasadnutí Severoatlantickej rady s cieľom posilniť obranu a potvrdiť masívnu pomoc Kyjevu. Samit však sprevádza ostrá rétorika Donalda Trumpa, ktorý opäť vyjadril hlbokú nespokojnosť s alianciou kvôli slabej podpore v konflikte s Iránom a nezhodám okolo Grónska.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte napriek tomu obhajoval európskych spojencov a zdôraznil, že ich obranné rozpočty vďaka medziročnému rastu o 20 percent postupne vyrovnávajú krok s Washingtonom. Očakávaná záverečná deklarácia navyše počíta s finančným balíkom pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur na tento rok a s rovnakou sumou pre rok nasledujúci.
11:23 – Magyar uznal Rusko za agresora a plánuje schôdzku so Zelenským
Nový maďarský premiér Péter Magyar sa na samite s Volodymyrom Zelenským na skorom bilaterálnom rokovaní. Magyar, ktorý po aprílovom volebnom víťazstve vystriedal dlhoročného premiéra Viktora Orbána, tým signalizuje zásadný obrat v zahraničnej politike Budapešti. Hoci potvrdil, že Maďarsko naďalej odmieta posielanie zbraní či vojakov na Ukrajinu, v otázke samotného konfliktu zaujal nekompromisný postoj a jednoznačne odsúdil konanie Moskvy. Budapešť sa podľa neho opäť stala spoľahlivým spojencom v aliancii a do roku 2035 plánuje zvýšiť výdavky na obranu až na päť percent HDP.
„V tejto vojne je Ukrajina obeťou a Rusko agresorom. Kyjev má právo brániť svoju územnú celistvosť,“ vyhlásil Magyar pred novinármi s tým, že krajina bude susedovi naďalej poskytovať humanitárnu pomoc. Napriek výraznému proeurópskemu posunu si však nové maďarské vedenie voči Ukrajine stále zachováva podstatne rezervovanejší postoj než väčšina ostatných členských štátov NATO a EÚ.
10:48 – Dvanásť krajín NATO chystá vlastnú arktickú misiu
Skupina dvanástich členských štátov NATO pripravuje novú námornú misiu na posilnenie bezpečnosti v severnom Atlantiku a Arktíde, do ktorej vôbec nezapojí americké jednotky. Podľa informácií španielskeho denníka El País ide o priamu reakciu európskych spojencov a Kanady na dlhodobý nátlak Donalda Trumpa, ktorý od Európy požaduje prevzatie zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť.
Iniciatíva, v ktorej figurujú krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo či Španielsko, má vyplniť strategickú medzeru po sťahovaní Američanov a udržať v regióne silnú vojenskú prítomnosť.
Nová misia prichádza v čase vyostreného napätia, ktoré na samite v Ankare vyvolal prezident Trump vyhlásením, že Grónsko by mali kontrolovať USA a nie Dánsko.
10:36 – Trump: Koniec prímeria s Iránom
Americký prezident na samite vyhlásil, že podľa jeho názoru sa prímerie medzi USA a Iránom skončilo. V reakcii na najnovšiu vlnu útokov označil spoločné rokovania za stratu času.
10:33 – Trump nariadil úplné odstrihnutie Španielska od obchodu s USA
Trump vyhlásil, že ministrovi financií Scottovi Bessentovi nariadil prerušiť všetku obchodnú výmenu medzi Spojenými štátmi a Španielskom, ktoré je podľa neho „hrozným partnerom“ v NATO.
10:23 – Trump skritizoval spojencov
Donald Trump pred začiatkom samitu ostro zaútočil na spojencov a vyhlásil, že Spojené štáty prispievajú do aliancie neprimerane veľa. Najväčšiu vlnu kritiky zožal Madrid kvôli tomu, že odmieta výrazné zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP do roku 2035.
Šéf Bieleho domu neskrýval hnev ani voči samotnému fungovaniu bloku, pričom dôvodom sú nezhody okolo Grónska a konfliktu na Blízkom východe. „Som veľmi nespokojený s NATO,“ vyhlásil Trump na rokovaní s generálnym tajomníkom aliancie Markom Ruttem.
Aliancii otvorene vyčítal, že nepodporila USA vo vojne proti Iránu, a dodal: „NATO mi nerobí radosť kvôli tomu, čo stvára s Grónskom.“ Trump totiž opätovne zaloboval za to, aby toto dánske autonómne územie spadalo pod kontrolu Washingtonu, čo však ostatní spojenci odmietajú.
10:15 – Samit NATO v stredu vyvrcholí. Situáciu v Ankare sleduje redaktorka Patrícia Kordiaková:
10:00 – Nawrocki mal zdvorilostný rozhovor so Zelenským
Poľský prezident Karol Nawrocki na samite potvrdil, že absolvoval zdvorilostný rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Napriek pretrvávajúcemu bilaterálnemu napätiu medzi Varšavou a Kyjevom označil ďalší dialóg za úplne prirodzený. „Zdvorilostne sme diskutovali. Môj postoj k otázkam, ktoré sa týkajú našich bilaterálnych napätí, zostáva nezmenený, ale to nevylučuje náš dialóg a diskusiu,“ uviedol poľský prezident. Zdôraznil, že obe krajiny sú susedmi, ktorých spája spoločná bezpečnostná hrozba v podobe Ruskej federácie.
Nawrocki na okraji samitu absolvoval aj krátku schôdzku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pričom témou bola stála prítomnosť vojakov USA v Poľsku. Pre Varšavu zostáva strategickým cieľom posilnenie transatlantických vzťahov a samotnej aliancie. Poľsko v reakcii na regionálne hrozby prispieva k spoločnej bezpečnosti príkladne, keďže na vlastnú obranu vynakladá takmer päť percent HDP.
9:34 – Babiš: Všetci hovoria o zbrojení, slovo mier som nepočul
Český premiér Andrej Babiš na samite NATO opísal atmosféru na úvodnej neformálnej večeri, kde sedel v spoločnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského či dánskej premiérky Mette Frederiksenovej. Hoci sa krátko pozdravil aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, téme obranných výdavkov sa vyhli a rozprávali sa napríklad o prvej dáme Melanii.
Babiš potvrdil, že v kuloároch momentálne dominuje tvrdý postoj voči Moskve. „Všeobecne prevláda atmosféra, že je potrebné prinútiť Rusko vojensky k rokovaniam,“ uviedol premiér s tým, že všetci hovoria o vojne a zbrojení, no slovo mier zatiaľ nezaznelo.
Na večeri sa zúčastnil aj český prezident Petr Pavel, no s premiérom pretrvávajúce napätie neprekonali, pricestovali oddelene a obmedzili sa len na podanie ruky. Babiš sa vyjadril aj k prejavu Zelenského, ktorý vyzdvihol schopnosť Ukrajiny zasahovať ruské rafinérie drony, no zároveň upozornil na kritický nedostatok protibalistickej ochrany a vyzval Európu na investície do tejto oblasti.
Lídrov na samite teraz čaká formálne zasadnutie Severoatlantickej rady, kde majú schváliť záverečnú deklaráciu vrátane ďalšej podpory Kyjeva.
8:30 – Patrícia Kordiaková sleduje situáciu priamo na mieste v Ankare. Pozrite si živý vstup:
8:29 – Frederiksenová odmietla Trumpa: Grónsko nie je na predaj
Dánska premiérka Mette Frederiksenová na samite NATO odmietla vyhlásenia Donalda Trumpa, že by Grónsko malo prejsť pod kontrolu USA.
Reagovala tak na napätie vyvolané Trumpovou hrozbou anexie tohto autonómneho územia z dôvodu bezpečnosti Washingtonu. Premiérka zdôraznila, že Kodaň očakáva rešpektovanie svojej suverenity a v prípade útoku bude brániť každý centimeter územia aliancie.
„Náš postoj je rovnako jasný ako po celý čas: Grónsko, samozrejme, nie je na predaj,“ vyhlásila Frederiksenová pred novinármi. Hoci Trump neskôr hovoril o bližšie nešpecifikovanom „rámci“ dohody so šéfom NATO Markom Ruttem, Dánsko trvá na práve obyvateľov ostrova na sebaurčenie.
8:19 – Pavel v Ankare apeloval na zbrojárstvo a pomoc Ukrajine, Babiš chystá prejav
Hlavnými témami bilaterálnych rokovaní českého prezidenta Petra Pavla na samite NATO v Ankare boli vyššie výdavky na obranu, pomoc Ukrajine a hlbšia integrácia európskeho zbrojárskeho priemyslu. Česká hlava štátu po stretnutiach s lídrami viacerých krajín, vrátane Slovenska, zdôraznila, že trvalý mier je možný len vtedy, ak sa Kyjev dokáže účinne brániť a Rusko neuspeje na bojišti.
Pavel obhajoval aj prebiehajúcu českú muničnú iniciatívu, do ktorej krajina podľa neho prispieva najmä politickou odvahou a know-how, no privítal by aj symbolický finančný príspevok Prahy na posilnenie dôveryhodnosti.
Od záverečného dňa samitu očakáva česká delegácia, v ktorej je aj premiér Andrej Babiš, schválenie deklarácie vrátane pomoci Ukrajine vo výške 70 miliárd eur na tento rok. „Bavili sme sa samozrejme tiež o výdavkoch na obranu, bavili sme sa o situácii v jednotlivých členských krajinách, a bavili sme sa tiež o tom, akým spôsobom naďalej podporovať Ukrajinu vo všetkých mechanizmoch,“ zhrnul doterajšie debaty Pavel.
Na programe podujatia je zasadnutie Severoatlantickej rady, kde s päťminútovým prejavom o navyšovaní obranných rozpočtov vystúpi práve premiér Babiš.
8:11 – Nočné útoky pred schôdzkou Trumpa so Zelenským
Ruské nočné útoky na Ukrajinu si vyžiadali najmenej dve obete a viacero zranených. K úderom došlo bezprostredne pred očakávaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským na samite NATO. Výbuchy otriasli aj Kyjevom, kde podľa primátora Vitalija Klička začali horieť sklady a neobytná budova.
Najtragickejšia situácia bola v Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny, kde podľa gubernátora Vitalija Kima zahynuli pri útoku matka s dcérou. Jeden človek prišiel o život aj na ruskej strane po ukrajinskom dronovom nálete v Saratovskej oblasti.
Udalosti nasledovali po predchádzajúcej masívnej vlne ruských útokov, ktoré podľa kyjevských úradov zabili až 30 ľudí. Volodymyr Zelenskyj v reakcii na pretrvávajúcu agresiu opätovne apeloval na svojich západných partnerov priamo z tureckej metropoly. Ukrajinský prezident v utorok vyzval Severoatlantickú alianciu na zvýšenie podpory pre protivzdušnú obranu Ukrajiny, pričom sa na samite zároveň jasne vyslovil za oficiálny vstup Kyjeva do NATO.
8:05 – NATO je odhodlané brániť sa, Rutte žiada spravodlivé výdavky
Spojené štáty a ich prezident Donald Trump sú pevne odhodlané podporovať NATO, výdavky na obranu však musia byť spravodlivo rozdelené. Pri príchode na samit NATO to uviedol generálny tajomník aliancie Mark Rutte. Šéf NATO poukázal, že výdavky na obranu sa postupne medzi Európou a USA vyrovnávajú. Okrem bezpečnostnej situácie za to podľa neho môže práve prezident Trump.
Útoky USA na Irán z noci z utorka (7. 7.) na stredu označil za nevyhnutné a odôvodnil to porušením prímeria. Rutte pred médiami zopakoval, že za dlhodobú hrozbu považuje Rusko. Odkázal mu, že NATO je obranná aliancia s miliardou obyvateľov, ktorá nezaútočí, no v prípade potreby bude brániť každý centimeter svojho územia.
7:40 – Rutte v Ankare pretavuje plány do reality
Súčasný samit NATO v Ankare sa na rozdiel od minuloročného plánovania v Haagu zameriava na priamu realizáciu stanovených cieľov. Európski spojenci a Kanada masívne navýšili svoje vojenské rozpočty, pričom v rokoch 2025 a 2026 investujú navyše dodatočných 258 miliárd dolárov.
Generálny tajomník Mark Rutte potvrdil, že toto tempo naráža na samotné výrobné limity, keď novinárom povedal: „Dostávate sa takmer na hranicu toho, čo sa dá z hľadiska absorpčnej kapacity vôbec utratiť.“ Cieľom masívneho zbrojenia a nových kontraktov z utorkového fóra je podľa neho vojnám predchádzať. Dodal, že aj vďaka tlaku prezidenta Donalda Trumpa sa úspešne darí vyrovnať obranné výdavky medzi Európou a USA.
Na programe rokovaní zostáva pevný záväzok pokračovať v podpore brániacej sa Ukrajiny, no Aliancia zároveň otvára globálne témy mimo európskeho kontinentu. Podľa oficiálneho vyhlásenia šéfa NATO totiž „spojenci budú diskutovať aj o obnovení plavby v Hormuzskom prielive.“ Podľa Rutteho sa týmto spôsobom celé NATO mení, pričom z pohľadu Spojených štátov získavajú oveľa schopnejších európskych spojencov, ktorí budú pripravení pomáhať USA a spoločne chrániť jednu miliardu obyvateľov Aliancie.
Miliardové zbrojné kontrakty ako odpoveď Trumpovi
Hneď v prvý deň samitu lídri členských krajín a zástupcovia zbrojárskeho priemyslu na pridruženom Fóre obranného priemyslu (Defence Industry Forum) odhalili nové kontrakty na zbrane v hodnote desiatok miliárd dolárov.
Európski spojenci tým chceli vyslať jasný signál americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že počúvajú jeho výzvy a berú obranu Európy vážne. Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas svojho prejavu zdôraznil, že bez silného priemyslu neexistuje silná obrana.
Trumpov tlak a hnev kvôli Iránu
Napriek masívnym investíciám do zbrojenia sa prvý deň niesol v znamení značného transatlantického napätia. Donald Trump sa nechal počuť, že sa cíti európskymi partnermi „sklamaný“. Otvorene skritizoval Európu za to, že dostatočne nepodržala Spojené štáty v nedávnom vojenskom konflikte s Iránom, ktorý počas uplynulého roka vážne nahlodal jednotu vnútri Aliancie.
Americký prezident opätovne rozvíril diplomatické vody, keď zopakoval svoju kontroverznú ambíciu, že Spojené štáty by mali získať kontrolu nad Grónskom. Argumentoval tým, že Dánsko na tomto strategickom ostrove neinvestuje dostatočne, čo otvára dvere Rusku a Číne v Arktíde.
Na druhej strane, počas bilaterálneho stretnutia s hostiteľom samitu, tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, Trump prekvapivo naznačil, že USA zvážia návrat Turecka do programu stíhačiek F-35, z ktorého bolo vyradené v roku 2019.
Zelenskyj prišiel osobne po rakety Patriot
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Ankary a už počas prvého dňa absolvoval dôležité vystúpenia. Spoločne s Markom Ruttem vystúpil pred novinármi a ocenil schopnosť svojej krajiny likvidovať ruské drony. Zároveň však predostrel naliehavú požiadavku: Ukrajina urgentne potrebovala posilnenie protivzdušnej obrany, konkrétne systémy Patriot, ktoré ako jediné dokážu efektívne čeliť ruským balistickým raketám.
Počas diplomatických rokovaní v prvý deň vyplávali na povrch detaily o masívnom finančnom balíku pre Ukrajinu. Európski spojenci a Kanada pripravili plán na vyčlenenie 140 miliárd eur v priebehu dvoch rokov na vojenské vybavenie a výcvik. Spojené štáty sa však hneď od začiatku odmietli na tomto balíku finančne podieľať, čo znamenalo, že celú ťarchu na seba musela prevziať Európa a Kanada.
Ostrá reakcia z Moskvy
Dianie v Ankare nenechalo chladným ani Kremeľ. Ruský hovorca Dmitrij Peskov reagoval na udalosti prvého dňa vyhlásením, v ktorom obvinil európskych lídrov z „vymývania mozgov“ vlastných daňových poplatníkov. Tvrdil, že Európa robí historickú chybu, ak verí, že investovaním miliárd do zbraní pre Kyjev dokáže Rusko strategicky poraziť.
Pozrite si reportáž z prvého dňa samitu NATO:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"