ONLINE Zbrojársky prielom v Európe a miliardy pre Kyjev. V Ankare čoskoro odštartuje kľúčový samit NATO, očakáva sa aj Trump
V tureckej Ankare sa v utorok (7. 7.) a stredu stretnú prezidenti alebo premiéri 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom sa očakáva, že opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu pomoc.
12:18 – Samitu NATO sa venujú aj europoslanci. V Štrasburgu pokračuje plenárna schôdza. Dianie priamo na mieste sleduje redaktorka ta3 Andrea Simančíková:
12:15 – S akou agendou ide Peter Pellegrini na samit, to už priblíži reportérka ta3 Patrícia Kordiaková:
12:01 – Hromadné zatýkanie a cenzúra kritických médií
Turecká rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RTÜK) pred začiatkom samitu NATO dôrazne varovala médiá, aby informovali s ohľadom na verejný záujem a bezpečnosť štátu. Rada otvorene deklarovala, že spravodajstvo prísne stráži, pričom uviedla: „Je nanajvýš dôležité, aby naše vysielacie organizácie vo svojich spravodajských a diskusných programoch zohľadňovali verejný záujem a národnú bezpečnosť. Očakávame najmä, že vysielanie bude založené na overených informáciách.“
KAMUOYUNA VE YAYINCI KURULUŞLARIMIZA
— RADYO VE TELEVİZYON ÜST KURULU (@rtukkurumsal) July 5, 2026
7-8 Temmuz tarihlerinde Ankara, ülkemizin bölgesel ve küresel barışa katkı sunacağı önemli bir uluslararası diplomasi buluşmasına ev sahipliği yapacaktır. Türkiye’nin NATO içindeki kilit rolünü, diplomatik etkinliğini ve bölgesel… pic.twitter.com/RVMWXPBN6S
Podľa hovorkyne NATO sa Aliancia pri schvaľovaní novinárov spolieha výhradne na hostiteľskú krajinu, čo Ankara využila na to, že viacerým kritickým domácim redakciám kompletne odoprela akreditáciu.
Bezpečnostné opatrenia v krajine prerástli do rozsiahlych represií, pričom úrady už týždne pred samitom zatkli stovky osôb vrátane opozičných novinárov. Najnovším prípadom bolo nočné zadržanie reportéra Kayhana Ayhana protiteroristickým útvarom v Istanbule za to, že pokrýval súdny proces s Erdoganových kľúčovým rivalom Ekremom Imamogluom.
Opozícia a ľudskoprávne organizácie preto obviňujú vládu, že dôležité medzinárodné podujatie zneužíva na politické čistky a umlčanie kritikov pod zámienkou boja proti terorizmu. Celú provinciu Ankara navyše až do 10. júla biľaguje absolútny zákaz demonštrácií, v dôsledku ktorého polícia len uplynulú nedeľu „zatkla vyše 100 ľudí, ktorí sa zúčastnili v Ankare na demonštrácii organizovanej Komunistickou stranou Turecka.“
11:52 – Polícia rozohnala protesty proti NATO a zatkla desiatky ľudí
Turecké bezpečnostné zložky v centre Ankary v utorok ráno ostro zakročili proti demonštrantom, ktorí protestovali proti prítomnosti Severoatlantickej aliancie v krajine. Aktivisti vrátane opozičných poslancov sa pokúsili pochodovať s transparentmi v parku Kurtuluş, čím porušili prísny zákaz zhromažďovania vyhlásený počas konania samitu.
Polícia demonštráciu okamžite zlikvidovala, pričom podľa zverejnených záberov miestnych médií účastníkov spútala a odviedla, keďže „porušili prísne bezpečnostné opatrenia a zákaz protestov vyhlásený počas summitu NATO.“
Malá skupina protestujúcich, ktorá stihla vyjadriť svoj odpor, skandovala heslá proti Aliancii priamo v uliciach hlavného mesta. Incident vyvolal záujem médií aj vzhľadom na vyjadrenia najvyššieho predstaviteľa obranného bloku tesne pred začiatkom podujatia.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa totiž na otázky novinárov ohľadom reštriktívnych krokov tureckých úradov vyjadril obozretne, no „pred jeho zasadnutím generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil význam práva na demonštrácie.“
11:00 – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priletel na samit Nato aj s manželkou.
Zelensky arrived in Ankara for the NATO summit pic.twitter.com/PmzTMW4hIC
— Maria Drutska 🇺🇦 (@maria_drutska) July 7, 2026
10:47 – Pellegrini a Fico spečatili postoj k NATO, opozícia hovorí o fraške a „čiernom pasažierovi“
Prezident Peter Pellegrini na pondelkových (6. 7.) pracovných raňajkách s premiérom Robertom Ficom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom zosúladil pozíciu Slovenska pred samitom NATO v Ankare. „Slovensko podporí závery samitu NATO, zároveň však naďalej platí, že sa nebude podieľať na ďalších finančných príspevkoch ani pôžičkách určených na vojenskú pomoc Ukrajine,“ povedal Pellegrini. Podľa ministra Blanára nemá konflikt vojenské riešenie, preto sa chce vláda sústrediť výhradne na humanitárnu pomoc a podporu mierových dialógov.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) kroky vládnej garnitúry tvrdo skritizovalo a pondelkové stretnutie označilo za netransparentné divadlo. Podpredseda PS Ivan Korčok vyhlásil, že vládni predstavitelia zatajujú reálne priority pred verejnosťou a stretnutie lídrov označil za frašku, pri ktorej „Fico dal zjavne Pellegrinimu príkaz, aby so všetkým na samite súhlasil.“
Zároveň varoval pred stratou kreditu SR v zahraničí s tým, že „na tomto samite bude prezident opäť len do počtu a Slovensko bude naďalej medzi spojencami v aliancii pôsobiť ako čierny pasažier.“ Poslanec Tomáš Valášek navyše dodal, že Fico zneužíva tému Ukrajiny na domáce politické prekrytie toho, že štátu chýba jasný plán na zvyšovanie vlastných obranných výdavkov.
10:35 – Pozrite si vyjadrenie prezidenta Petra Pavla pred samitom:
10:11 – Rutte oznámil nákup švédskych lietadiel aj nových dronov
Severoatlantická aliancia na úvod Fóra obranného priemyslu v Ankare ohlásila rozsiahle posilnenie svojich leteckých a prieskumných kapacít. Generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že Aliancia spustí prevádzku flotily transportných lietadiel A400M, rozšíri tankovaciu flotilu A330 MRTT a nakúpi až desať švédskych prieskumných strojov Saab GlobalEye, ktoré nahradia staršie systémy AWACS.
Okrem toho krajiny ako Nórsko, Fínsko, Nemecko a Dánsko podpísali zámer na historicky prvý nákup piatich výškových prieskumných dronov Triton, pričom Rutte k posilneniu spravodajských síl uviedol: „Tieto dodatočné lietadlá poskytnú trvalý dohľad nad veľkými námornými oblasťami.“
Tieto zbrojné dohody v hodnote desiatok miliárd eur európske vlády zámerne zverejňujú na okraj samitu ešte pred príletom amerického prezidenta. Ide o jasnú reakciu na predchádzajúci nátlak z Bieleho domu, keďže „lídri NATO majú v pláne predstaviť zbrojné dohody vo snahe ukázať, že vypočuli americké výzvy k vyšším výdavkom na obranu Európy, ešte predtým, než sa pripoja k prezidentovi Donaldovi Trumpovi na samite.“ Samotný samit odštartuje dnes večer slávnostnou večerou, ktorej bude predchádzať stretnutie Trumpa s tureckým prezidentom Erdoganom.
10:05 – Zbrojársky prielom v Európe
Spojené štáty rokujú s Nemeckom a ďalšími európskymi partnermi o spustení spoločnej výroby rakiet AIM-120 AMRAAM od spoločnosti Raytheon a vybudovaní servisného strediska pre rakety PAC-3 Patriot od Lockheed Martin priamo v Európe.
Podľa informácií agentúry Reuters majú dotknuté krajiny na samite NATO v Ankare „podpísať vyhlásenie o spoločnom zámere.“ Tento strategický krok má odbremeniť preťažené americké továrne, posilniť európsku sebestačnosť a urýchliť dodávky kľúčovej munície, keďže oba typy rakiet „patria medzi muníciu, po ktorej je na Ukrajine vysoký dopyt od začiatku ruskej invázie.“
Tento krok prichádza v čase pretrvávajúceho tlaku zo strany Bieleho domu na európskych členov Aliancie. Americký prezident Donald Trump totiž „opakovane kritizoval európskych spojencov za ich závislosť od Spojených štátov v oblasti bezpečnosti“ a dlhodobo od nich vyžaduje radikálne zvýšenie investícií do vlastnej obrany a nákupy amerických zbraňových systémov, pričom v minulosti sa dokonca vyhrážal odchodom USA z NATO.
9:29 – Pavel na samit NATO vycestoval: Na Erdoganovom bankete sa zúčastní aj bez vládneho krytia
Prezident Petr Pavel sa na pozvanie tureckého partnera zúčastní na neformálnej večeri počas samitu NATO v Ankare, kam ho vláda zaradila do delegácie až po zásahu Ústavného súdu. Pre neskoré schválenie sa jeho program tvoril na poslednú chvíľu, no v pláne má okrem ekonomického fóra obranného priemyslu aj minimálne štyri bilaterálne stretnutia.
Význam neformálnej večere prezident vyzdvihol slovami: „Neformálne rokovania majú svoju hodnotu predovšetkým v tom, že sa z nich nerobí žiadny záznam, tým pádom umožňujú veľmi otvorenú diskusiu. A my takúto otvorenú diskusiu nielenže potrebujeme, ale v posledných rokoch na samitoch NATO veľmi nemáme.“
Keďže vláda schválila ako lídra delegácie premiéra Andreja Babiša, prezident sa podľa vlastných slov nebude s nikým biť o stoličku pri hlavnom stole počas stredajšieho rokovania Severoatlantickej rady.
Svoju účasť vníma ako kľúčovú pre prístup k informáciám a vyhlásil: „Na tom rokovaní sa zúčastním bez nejakého pocitu poníženia alebo frustrácie, pretože pre mňa je dôležité, aby som počul, o čom sa bude hovoriť.“ Pavel zároveň ostro skritizoval fakt, že sa v Česku vôbec nekonajú koordinačné stretnutia najvyšších ústavných činiteľov k zahraničnej politike, čo označil za veľkú chybu.
9:23 – Opozícia útočí na Babiša
Česká opozícia označila konanie Babišovej vlády pred samitom NATO za nedôstojný cirkus, ktorý hazarduje s bezpečnosťou a oslabuje krajinu pred spojencami. Predseda Pirátov Zdeněk Hřib vyhlásil, že premiér ide do Ankary iba „klamať, vyhovárať sa a spoliehať sa na domnelé priateľstvo s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.“ Opozícia tvrdo skritizovala aj snahu vyšachovať z rokovaní prezidenta Petra Pavla, čo šéf TOP 09 Matěj Ondřej Havel označil za detinskú pomstu Motoristov a vládny kabinet nazval „svorkou populistov, ktorým nejde o bezpečnú a prosperujúcu Českú republiku.“
Kritika zasiahla aj obranné plány a postoj k vojne, keďže dosiahnutie dvoch percent HDP na obranu je podľa opozície „zbabelo málo“ a vláde vyčítajú, že odmieta finančne pomáhať Ukrajine. Podľa šéfky poslaneckého klubu STAN Michaely Šebelovej pretrvávajúce spory v delegácii poškodzujú Česko doma i v zahraničí, pričom dodala, že „Motoristi sa nedokážu správať ako dospelí ľudia a Babiš ich nedokáže skrotiť.“
8:50 – Babiš sľubuje miliardy, Pavla sprevádza vládny výsmech
Časť českej vládnej delegácie na čele s premiérom Andrejom Babišom odletela na samit NATO do Ankary samostatne, pričom pred odletom premiér oznámil výrazné posilnenie armádneho rozpočtu.
„Budúci rok navýšime rozpočet obrany o 36 miliárd a mali by sme dosiahnuť dve percentá,“ uviedol Babiš s odkazom na obranné záväzky Aliancie. Očakáva, že samit bude špecifický a v znamení amerického prezidenta, pričom poznamenal: „Uvidíme, či si ma bude pamätať a či s ním budem v nejakom kontakte.“ Postoje pred podujatím pritom s českým prezidentom Petrom Pavlom vôbec nekoordinoval.
Prezident Petr Pavel, bývalý predseda Vojenského výboru NATO, odletel z Prahy krátko po vládnej delegácii, keďže vláda jeho prítomnosť na samite dlhodobo odmietala. Spor medzi ústavnými činiteľmi vyústil až do kompetenčnej žaloby, po ktorej Ústavný súd predbežným opatrením vláde prikázal, aby hlave štátu účasť zaistila.
Minister zahraničných vecí Petr Macinka absenciu koordinácie s prezidentom okomentoval ironicky, keď vyhlásil: „Pánovi prezidentovi držíme palce, nech si to užije a nech sa tam stretne so svojimi priateľmi a privezie si nejaké fotografie.“
8:48 – Čo môže tohtoročný samit NATO priniesť a aké budú jeho hlavné témy? Viac povedal vojenský publicista a jadrový energetik Andrej Žiarovský:
8:40 – Napätie v NATO a milióny pre Ukrajinu
Nadchádzajúci samit NATO v Ankare sa zameria na zhodnotenie pokroku v oblasti zvyšovania obranných výdavkov, rozvoj výroby zbraní a riešenie zníženej vojenskej prítomnosti USA v Európe. Transatlantické vzťahy v súčasnosti čelia napätiu kvôli Trumpovmu zámeru ovládnuť Grónsko a po začiatku americko-izraelskej vojenskej agresie v Iráne, ktorú európski spojenci vojensky nepodporili.
Napriek nezhodám sa európski lídri budú snažiť dokázať, že plnia svoje záväzky, pričom v pripravených záveroch samitu sa uvádza: „Budujeme budúcnosť: silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO – modernizovanej Aliancie. Európski spojenci a Kanada v spolupráci so Spojenými štátmi preberajú väčšiu zodpovednosť za obranu.“
Členské štáty plánujú opätovne vysloviť podporu Ukrajine a vyčleniť pre ňu 140 miliárd eur počas dvoch rokov na vojenské vybavenie a výcvik, avšak tieto prostriedky poskytnú iba európski členovia a Kanada, keďže „USA sa na podpore podieľať nebudú, hoci závery podporia.“ Hostiteľské Turecko s druhou najsilnejšou armádou v Aliancii plánuje samit využiť aj na bilaterálne rokovania s cieľom opätovne pristúpiť k programu stíhačiek F-35.
Slovenskú delegáciu na podujatí povedie prezident Peter Pellegrini, ktorý potvrdil, že Slovensko závery samitu podporí, no dodal, že „prípadné finančné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci Ukrajine zostávajú na individuálnom rozhodnutí jednotlivých členských štátov a nepredstavujú záväzok pre všetkých spojencov.“
Trump sa na samite NATO stretne so Zelenským aj Šarom. Americký prezident vraj cíti naliehavosť zastaviť vojnu