Trump na samite znovu siaha po Grónsku. Ostrov chce dostať pod kontrolu USA, hoci vie, že by tým poškodil NATO

V tureckej Ankare sa v utorok (7. 7.) a stredu (8.7.) stretávajú prezidenti a premiéri 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom sa očakáva, že opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu pomoc.

Online článok sme pre dnešok ukončili. Pre viac informácií o samite NATO sledujte web ta3.com.

21:48 - Kremeľ obvinil Európu z predlžovania vojny na Ukrajine

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že európske krajiny vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby pokračovala vo vojne proti Rusku. Uviedol to v rozhovore pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche zverejnenom v utorok.

„Európske krajiny si stále myslia, že môžu strategicky poraziť Rusko,“ povedal Peskov. Podľa neho ide o „najväčšiu chybu v histórii“ a dodal, že vďaka európskej podpore Kyjev nie je schopný flexibilne reagovať.

Peskov opísal vývoj zbrojenia v Európe ako proces transformácie a kritizoval využívanie peňazí daňových poplatníkov na zbrojenie. Celý proces zároveň označil za „vymývanie mozgov európskych daňových poplatníkov“.

19:57 - Lídri NATO sa zišli na neformálnej večeri v Ankare

Prezidenti a premiéri členských krajín NATO prišli do prezidentského komplexu v Ankare, kde sa koná neformálna večera lídrov Aliancie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan osobne vítal viacerých predstaviteľov vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Večera má byť priestorom na menej formálnu diskusiu o vzťahoch medzi spojencami, obranných výdavkoch aj ďalšej podpore Ukrajiny. Na stretnutí sa očakáva aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý počas samitu opakovane žiada spojencov o posilnenie protivzdušnej obrany.

Rokovaniam predchádzalo fórum obranného priemyslu, na ktorom sa štáty venovali posilňovaniu výrobných kapacít a novej spolupráci v obranných technológiách.

19:10 - Päť krajín NATO má už tento rok prekročiť hranicu 3,5 percenta HDP na obranu

Päť členských štátov NATO by malo podľa nových odhadov Aliancie už tento rok splniť cieľ výdavkov na obranu na úrovni 3,5 percenta HDP. Ide o Litvu, Estónsko, Lotyšsko, Poľsko a Grécko.

Najvyšší podiel výdavkov má podľa odhadov dosiahnuť Litva, a to 5,33 percenta HDP. Nasledovať majú Estónsko, Lotyšsko, Poľsko a Grécko. Nový cieľ 3,5 percenta HDP si členské štáty stanovili do roku 2035, ďalších 1,5 percenta má smerovať na širšie bezpečnostné výdavky.

Tlak na zvyšovanie obranných rozpočtov dlhodobo vyvíja aj americký prezident Donald Trump. Spojené štáty majú podľa odhadov tento rok vynaložiť na obranu 3,17 percenta HDP, Nemecko 2,69 percenta, Británia 2,56 percenta a Francúzsko 2,22 percenta.

19:05 - Téma samitu NATO rezonovala aj v Európskom parlamente. S europoslancami o ňom diskutovala redaktorka ta3 Andrea Simančíková:

19:04 - Situáciu priamo na mieste sleduje aj redaktorka ta3 Patrícia Kordiaková:

18:28 - Blanár tvrdí, že Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) cestou na samit NATO vyhlásil, že spojenci si podľa neho uvedomili, že Ukrajina nemôže byť členom Aliancie. S Kyjevom by sa podľa neho mali hľadať iné formy spolupráce.

Blanár zopakoval, že Slovensko chce Ukrajine pomáhať humanitárne a nesmrtiacimi systémami, ako sú odmínovacie zariadenia, technika či detektory.

Vyjadril sa aj k Turecku ako hostiteľovi samitu. Označil ho za aliančného partnera Slovenska a naznačil, že pri medzinárodnej spolupráci nemožno podľa neho posudzovať všetky partnerstvá výlučne cez stav vnútropolitických pomerov.

18:26 - Kaliňák: Slovensko má dôveryhodný plán zvyšovania obranných výdavkov

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) pred začiatkom samitu NATO vyhlásil, že Slovensko má pripravený realistický a dlhodobo udržateľný plán zvyšovania výdavkov na obranu. Zdôraznil, že súčasťou investícií budú aj projekty s duálnym, teda civilným aj vojenským využitím.

Za hlavné témy samitu označil budovanie vojenských spôsobilostí, posilňovanie obranného priemyslu a spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi Európu a Spojené štáty. Podľa Kaliňáka nie je rozhodujúce, aké percento HDP krajiny vynakladajú, ale či za tieto peniaze budujú potrebné obranné kapacity.

Minister zároveň uviedol, že neočakáva výraznejšie spory medzi lídrami členských štátov. Delegáciu Slovenska na samite vedie prezident Peter Pellegrini, ktorého sprevádzajú Kaliňák aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).

17:24 - Spojené štáty by mali mať kontrolu nad Grónskom, zopakoval Trump

Americký prezident na stretnutí so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom znovu vyhlásil, že jeho krajina by mala kontrolovať Grónsko. Šéf Bieleho domu však uznal, že by takýmto krokom poškodil svoje vzťahy v Severoatlantickej aliancii, píše stanica CNN.

Trump už skôr hovoril o tom, že by Spojené štáty mali získať Grónsko, čo vyvolalo napätie vo vzťahoch medzi Washingtonom a Kodaňou aj s ďalšími európskymi členmi NATO, pripomína agentúra Reuters.

Na bilaterálnom stretnutí na okraj samitu NATO v Ankare Trump uviedol, že Dánsko nedokázalo v Grónsku, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, dostatočne investovať. Zároveň varoval, že poloha ostrova je čoraz dôležitejšia, pretože Rusko a Čína rozširujú svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde.

„Grónsko Dánsku nepomáha, Dánsko nevynakladá žiadne peniaze na to, aby Grónsku skutočne pomohlo, ale je to dôležitá oblasť pre Spojené štáty,“ povedal novinárom. „Grónsko by malo byť pod kontrolou Spojených štátov, nie Dánska,“ dodal.

16:08 - Trump kritizoval spojencov za postoj k vojne s Iránom

Americký prezident opäť kritizoval európskych spojencov za to, že nepodporili postup USA voči Iránu. Povedal, že bol z reakcie Aliancie „veľmi sklamaný“.

Trump tvrdí, že Spojené štáty pomoc nepotrebovali, no podľa vlastných slov chcel vidieť, či by sa spojenci za Washington postavili. Dlhodobo im vyčíta nízke výdavky na obranu aj závislosť od americkej podpory.

Pri stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom spomenul aj taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, o ktorej povedal, že USA pri vojne s Iránom „nepodržala chrbát“.

15:30 - Trump nevylúčil predaj stíhačiek F-35 Turecku

Donald Trump pri príchode na samit NATO oznámil, že Spojené štáty zvážia predaj stíhačiek F-35 Turecku. Podľa jeho slov rozhodnutie padne v blízkej budúcnosti.

Ankara bola z programu F-35 vyradená v roku 2019 po nákupe ruského systému protivzdušnej obrany S-400. Americký Kongres následne zakázal predaj týchto lietadiel Turecku.

Trump však uviedol, že vzťahy medzi Washingtonom a Ankarou sa zlepšili a možný predaj chce zobrať do úvahy. Zatiaľ nie je známe, akým spôsobom by administratíva riešila existujúci zákaz Kongresu.

15:02 - Zelenskyj žiada NATO o silnejšiu protivzdušnú obranu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite v Ankare vyzval spojencov, aby posilnili podporu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Za dôležité označil najmä rozhodnutia, ktoré by Kyjevu pomohli lepšie čeliť ruským balistickým raketám.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina si dokázala vybudovať rozsiahlu obranu proti dronom a pri ich zachytávaní dosahuje vysokú úspešnosť. Problémom však podľa neho zostávajú práve balistické rakety, ktoré označil za jednu z posledných významných výhod Ruska.

Ukrajinský prezident zároveň zopakoval, že členstvo Ukrajiny v NATO by podľa neho dávalo zmysel. O protivzdušnej obrane vrátane systémov Patriot chce v Ankare rokovať aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

14:49 - Trump dorazil na samit NATO v Ankare

Americký prezident Donald Trump pricestoval na samit NATO v Ankare. Na letisku ho privítal turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorý ho čakal na tradičnom modrom koberci.

Trump má popri samite rokovať aj so šéfom Bieleho domu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom.

14:48 - O samite NATO a téme západnej podpory Ukrajiny sme sa rozprávali aj s historikom a publicistom Jurajom Krížom:

13:48 – Pavel v Ankare varuje pred falošnou bezpečnosťou: Ak nebudeme sebestační, USA prácu za nás neurobia

Petr Pavel na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Ankare dôrazne varoval pred spoliehaním sa na ostatných. Poukázal na geografickú polohu Česka uprostred bezpečných susedov, čo podľa neho „môže vytvárať pocit falošnej bezpečnosti.“ Pavel pripomenul, že kolektívna obrana Aliancie bude spoľahlivo fungovať iba vtedy, ak bude Európa pre Spojené štáty rovnocenným partnerom, pričom priamo dodal: „Ak nebudeme sebestační, je náročné očakávať, že Spojené štáty budú za nás robiť našu prácu.“

Zásadný zlom v transatlantických vzťahoch podľa prezidenta nastal už počas prvého mandátu Donalda Trumpa, ktorý Európu tvrdo dotlačil k zvýšeniu zbrojných investícií a rovnaký tón si zachováva aj dnes.

13:24 – Peskov varuje, že zbrane západu ruskú operáciu nezastavia

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Moskva pozorne monitoruje samit NATO. Peskov novinárom jasne odkázal, že akékoľvek nové balíky západnej pomoci pre Kyjev priebeh bojov nezvratia, pričom zdôraznil: „Ukrajina neustále požaduje nové typy zbraní - obranné i útočné. To v žiadnom prípade nemôže zabrániť pokračovaniu špeciálnej vojenskej operácie, dokiaľ nebude dosiahnuté jej ciele.“

Napriek nekompromisnému postoju zároveň dodal, že Rusko by pred vojenským riešením konfliktu stále preferovalo diplomatickú cestu.

Kremeľ sa vyjadril aj k pondelňajšiemu vyhláseniu amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého sa mierové riešenie vojny blíži rýchlejšie, než si ľudia uvedomujú, a s Vladimirom Putinom mal veľmi dobrý telefonát. Peskov potvrdil, že Moskva udržiava s Washingtonom pracovné kontakty a reagoval slovami, že „dúfa v úspech snahy Spojených štátov o mierové urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu.“ Ako dôvod invázie, ktorú Rusko odštartovalo vo februári 2022, mluvčí opätovne uviedol ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva Donbasu, takzvanú denacifikáciu ukrajinského vedenia a snahu zabrániť vstupu Ukrajiny do NATO.

13:02 - Trump doletel do Ankary

Americký prezident Donald Trump pricestoval do Turecka, píše CNN. Prezidentské lietadlo pristálo po nočnom lete z Washingtonu v Ankare. Trump cestoval na novom stroji Air Force One, ktorý Spojeným štátom daroval Katar. Išlo o jeho prvú zahraničnú cestu s prezidentom na palube.

Očakáva sa, že Trumpa na letisku privíta turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Následne sa obaja presunú na bilaterálne rokovania do prezidentského komplexu.

12:36 – Babiš aj Pavel pristáli v Ankare

Andrej Babiš a Petr Pavel dorazili na samit NATO v Ankare, no pre vzájomné spory leteli z Prahy oddelene. Ako prvý pristál vládny špeciál s premiérom a ministrami zahraničia a obrany, pričom táto časť delegácie okamžite zamierila do centra mesta na Fórum obranného priemyslu NATO. O niekoľko desiatok minút neskôr pristálo na letisku aj druhé lietadlo s prezidentom Pavlom.

Obaja rivali sa opäť stretnú už v utorok večer, keďže „v tureckej metropole by sa dnes mali zúčastniť na neformálnej večeri, ktorú hostí turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.“ Hostiteľ samitu sa napriek napätiu v českej politike rozhodol zachovať diplomatický protokol a „turecká hlava štátu pozvala na recepciu oboch českých predstaviteľov.“

12:18 – Samitu NATO sa venujú aj europoslanci. V Štrasburgu pokračuje plenárna schôdza. Dianie priamo na mieste sleduje redaktorka ta3 Andrea Simančíková:

12:15 – S akou agendou ide Peter Pellegrini na samit, to už priblíži reportérka ta3 Patrícia Kordiaková:

12:01 – Hromadné zatýkanie a cenzúra kritických médií

Turecká rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RTÜK) pred začiatkom samitu NATO dôrazne varovala médiá, aby informovali s ohľadom na verejný záujem a bezpečnosť štátu. Rada otvorene deklarovala, že spravodajstvo prísne stráži, pričom uviedla: „Je nanajvýš dôležité, aby naše vysielacie organizácie vo svojich spravodajských a diskusných programoch zohľadňovali verejný záujem a národnú bezpečnosť. Očakávame najmä, že vysielanie bude založené na overených informáciách.“

Podľa hovorkyne NATO sa Aliancia pri schvaľovaní novinárov spolieha výhradne na hostiteľskú krajinu, čo Ankara využila na to, že viacerým kritickým domácim redakciám kompletne odoprela akreditáciu.

Bezpečnostné opatrenia v krajine prerástli do rozsiahlych represií, pričom úrady už týždne pred samitom zatkli stovky osôb vrátane opozičných novinárov. Najnovším prípadom bolo nočné zadržanie reportéra Kayhana Ayhana protiteroristickým útvarom v Istanbule za to, že pokrýval súdny proces s Erdoganových kľúčovým rivalom Ekremom Imamogluom.

Opozícia a ľudskoprávne organizácie preto obviňujú vládu, že dôležité medzinárodné podujatie zneužíva na politické čistky a umlčanie kritikov pod zámienkou boja proti terorizmu. Celú provinciu Ankara navyše až do 10. júla biľaguje absolútny zákaz demonštrácií, v dôsledku ktorého polícia len uplynulú nedeľu „zatkla vyše 100 ľudí, ktorí sa zúčastnili v Ankare na demonštrácii organizovanej Komunistickou stranou Turecka.“

11:52 – Polícia rozohnala protesty proti NATO a zatkla desiatky ľudí

Turecké bezpečnostné zložky v centre Ankary v utorok ráno ostro zakročili proti demonštrantom, ktorí protestovali proti prítomnosti Severoatlantickej aliancie v krajine. Aktivisti vrátane opozičných poslancov sa pokúsili pochodovať s transparentmi v parku Kurtuluş, čím porušili prísny zákaz zhromažďovania vyhlásený počas konania samitu.

Polícia demonštráciu okamžite zlikvidovala, pričom podľa zverejnených záberov miestnych médií účastníkov spútala a odviedla, keďže „porušili prísne bezpečnostné opatrenia a zákaz protestov vyhlásený počas summitu NATO.“

Malá skupina protestujúcich, ktorá stihla vyjadriť svoj odpor, skandovala heslá proti Aliancii priamo v uliciach hlavného mesta. Incident vyvolal záujem médií aj vzhľadom na vyjadrenia najvyššieho predstaviteľa obranného bloku tesne pred začiatkom podujatia.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa totiž na otázky novinárov ohľadom reštriktívnych krokov tureckých úradov vyjadril obozretne, no „pred jeho zasadnutím generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil význam práva na demonštrácie.“

11:00 – Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priletel na samit Nato aj s manželkou.

10:47 – Pellegrini a Fico spečatili postoj k NATO, opozícia hovorí o fraške a „čiernom pasažierovi“

Prezident Peter Pellegrini na pondelkových (6. 7.) pracovných raňajkách s premiérom Robertom Ficom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom zosúladil pozíciu Slovenska pred samitom NATO v Ankare. „Slovensko podporí závery samitu NATO, zároveň však naďalej platí, že sa nebude podieľať na ďalších finančných príspevkoch ani pôžičkách určených na vojenskú pomoc Ukrajine,“ povedal Pellegrini. Podľa ministra Blanára nemá konflikt vojenské riešenie, preto sa chce vláda sústrediť výhradne na humanitárnu pomoc a podporu mierových dialógov.

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) kroky vládnej garnitúry tvrdo skritizovalo a pondelkové stretnutie označilo za netransparentné divadlo. Podpredseda PS Ivan Korčok vyhlásil, že vládni predstavitelia zatajujú reálne priority pred verejnosťou a stretnutie lídrov označil za frašku, pri ktorej „Fico dal zjavne Pellegrinimu príkaz, aby so všetkým na samite súhlasil.“

Zároveň varoval pred stratou kreditu SR v zahraničí s tým, že „na tomto samite bude prezident opäť len do počtu a Slovensko bude naďalej medzi spojencami v aliancii pôsobiť ako čierny pasažier.“ Poslanec Tomáš Valášek navyše dodal, že Fico zneužíva tému Ukrajiny na domáce politické prekrytie toho, že štátu chýba jasný plán na zvyšovanie vlastných obranných výdavkov.

10:35 – Pozrite si vyjadrenie prezidenta Petra Pavla pred samitom:

10:11 – Rutte oznámil nákup švédskych lietadiel aj nových dronov

Severoatlantická aliancia na úvod Fóra obranného priemyslu v Ankare ohlásila rozsiahle posilnenie svojich leteckých a prieskumných kapacít. Generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil, že Aliancia spustí prevádzku flotily transportných lietadiel A400M, rozšíri tankovaciu flotilu A330 MRTT a nakúpi až desať švédskych prieskumných strojov Saab GlobalEye, ktoré nahradia staršie systémy AWACS.

Okrem toho krajiny ako Nórsko, Fínsko, Nemecko a Dánsko podpísali zámer na historicky prvý nákup piatich výškových prieskumných dronov Triton, pričom Rutte k posilneniu spravodajských síl uviedol: „Tieto dodatočné lietadlá poskytnú trvalý dohľad nad veľkými námornými oblasťami.“

Tieto zbrojné dohody v hodnote desiatok miliárd eur európske vlády zámerne zverejňujú na okraj samitu ešte pred príletom amerického prezidenta. Ide o jasnú reakciu na predchádzajúci nátlak z Bieleho domu, keďže „lídri NATO majú v pláne predstaviť zbrojné dohody vo snahe ukázať, že vypočuli americké výzvy k vyšším výdavkom na obranu Európy, ešte predtým, než sa pripoja k prezidentovi Donaldovi Trumpovi na samite.“ Samotný samit odštartuje dnes večer slávnostnou večerou, ktorej bude predchádzať stretnutie Trumpa s tureckým prezidentom Erdoganom.

10:05 – Zbrojársky prelom v Európe

Spojené štáty rokujú s Nemeckom a ďalšími európskymi partnermi o spustení spoločnej výroby rakiet AIM-120 AMRAAM od spoločnosti Raytheon a vybudovaní servisného strediska pre rakety PAC-3 Patriot od Lockheed Martin priamo v Európe.

Podľa informácií agentúry Reuters majú dotknuté krajiny na samite NATO v Ankare „podpísať vyhlásenie o spoločnom zámere.“ Tento strategický krok má odbremeniť preťažené americké továrne, posilniť európsku sebestačnosť a urýchliť dodávky kľúčovej munície, keďže oba typy rakiet „patria medzi muníciu, po ktorej je na Ukrajine vysoký dopyt od začiatku ruskej invázie.“

Tento krok prichádza v čase pretrvávajúceho tlaku zo strany Bieleho domu na európskych členov Aliancie. Americký prezident Donald Trump totiž „opakovane kritizoval európskych spojencov za ich závislosť od Spojených štátov v oblasti bezpečnosti“ a dlhodobo od nich vyžaduje radikálne zvýšenie investícií do vlastnej obrany a nákupy amerických zbraňových systémov, pričom v minulosti sa dokonca vyhrážal odchodom USA z NATO.

9:29 – Pavel na samit NATO vycestoval: Na Erdoganovom bankete sa zúčastní aj bez vládneho krytia

Prezident Petr Pavel sa na pozvanie tureckého partnera zúčastní na neformálnej večeri počas samitu NATO v Ankare, kam ho vláda zaradila do delegácie až po zásahu Ústavného súdu. Pre neskoré schválenie sa jeho program tvoril na poslednú chvíľu, no v pláne má okrem ekonomického fóra obranného priemyslu aj minimálne štyri bilaterálne stretnutia.

Význam neformálnej večere prezident vyzdvihol slovami: „Neformálne rokovania majú svoju hodnotu predovšetkým v tom, že sa z nich nerobí žiadny záznam, tým pádom umožňujú veľmi otvorenú diskusiu. A my takúto otvorenú diskusiu nielenže potrebujeme, ale v posledných rokoch na samitoch NATO veľmi nemáme.“

Keďže vláda schválila ako lídra delegácie premiéra Andreja Babiša, prezident sa podľa vlastných slov nebude s nikým biť o stoličku pri hlavnom stole počas stredajšieho rokovania Severoatlantickej rady.

Svoju účasť vníma ako kľúčovú pre prístup k informáciám a vyhlásil: „Na tom rokovaní sa zúčastním bez nejakého pocitu poníženia alebo frustrácie, pretože pre mňa je dôležité, aby som počul, o čom sa bude hovoriť.“ Pavel zároveň ostro skritizoval fakt, že sa v Česku vôbec nekonajú koordinačné stretnutia najvyšších ústavných činiteľov k zahraničnej politike, čo označil za veľkú chybu.

9:23 – Opozícia útočí na Babiša

Česká opozícia označila konanie Babišovej vlády pred samitom NATO za nedôstojný cirkus, ktorý hazarduje s bezpečnosťou a oslabuje krajinu pred spojencami. Predseda Pirátov Zdeněk Hřib vyhlásil, že premiér ide do Ankary iba „klamať, vyhovárať sa a spoliehať sa na domnelé priateľstvo s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.“ Opozícia tvrdo skritizovala aj snahu vyšachovať z rokovaní prezidenta Petra Pavla, čo šéf TOP 09 Matěj Ondřej Havel označil za detinskú pomstu Motoristov a vládny kabinet nazval „svorkou populistov, ktorým nejde o bezpečnú a prosperujúcu Českú republiku.“

Kritika zasiahla aj obranné plány a postoj k vojne, keďže dosiahnutie dvoch percent HDP na obranu je podľa opozície „zbabelo málo“ a vláde vyčítajú, že odmieta finančne pomáhať Ukrajine. Podľa šéfky poslaneckého klubu STAN Michaely Šebelovej pretrvávajúce spory v delegácii poškodzujú Česko doma i v zahraničí, pričom dodala, že „Motoristi sa nedokážu správať ako dospelí ľudia a Babiš ich nedokáže skrotiť.“

8:50 – Babiš sľubuje miliardy, Pavla sprevádza vládny výsmech

Časť českej vládnej delegácie na čele s premiérom Andrejom Babišom odletela na samit NATO do Ankary samostatne, pričom pred odletom premiér oznámil výrazné posilnenie armádneho rozpočtu.

„Budúci rok navýšime rozpočet obrany o 36 miliárd a mali by sme dosiahnuť dve percentá,“ uviedol Babiš s odkazom na obranné záväzky Aliancie. Očakáva, že samit bude špecifický a v znamení amerického prezidenta, pričom poznamenal: „Uvidíme, či si ma bude pamätať a či s ním budem v nejakom kontakte.“ Postoje pred podujatím pritom s českým prezidentom Petrom Pavlom vôbec nekoordinoval.

Prezident Petr Pavel, bývalý predseda Vojenského výboru NATO, odletel z Prahy krátko po vládnej delegácii, keďže vláda jeho prítomnosť na samite dlhodobo odmietala. Spor medzi ústavnými činiteľmi vyústil až do kompetenčnej žaloby, po ktorej Ústavný súd predbežným opatrením vláde prikázal, aby hlave štátu účasť zaistila.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka absenciu koordinácie s prezidentom okomentoval ironicky, keď vyhlásil: „Pánovi prezidentovi držíme palce, nech si to užije a nech sa tam stretne so svojimi priateľmi a privezie si nejaké fotografie.“

8:48 – Čo môže tohtoročný samit NATO priniesť a aké budú jeho hlavné témy? Viac povedal vojenský publicista a jadrový energetik Andrej Žiarovský:

8:40 – Napätie v NATO a milióny pre Ukrajinu

Nadchádzajúci samit NATO v Ankare sa zameria na zhodnotenie pokroku v oblasti zvyšovania obranných výdavkov, rozvoj výroby zbraní a riešenie zníženej vojenskej prítomnosti USA v Európe. Transatlantické vzťahy v súčasnosti čelia napätiu kvôli Trumpovmu zámeru ovládnuť Grónsko a po začiatku americko-izraelskej vojenskej agresie v Iráne, ktorú európski spojenci vojensky nepodporili.

Napriek nezhodám sa európski lídri budú snažiť dokázať, že plnia svoje záväzky, pričom v pripravených záveroch samitu sa uvádza: „Budujeme budúcnosť: silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO – modernizovanej Aliancie. Európski spojenci a Kanada v spolupráci so Spojenými štátmi preberajú väčšiu zodpovednosť za obranu.“

Členské štáty plánujú opätovne vysloviť podporu Ukrajine a vyčleniť pre ňu 140 miliárd eur počas dvoch rokov na vojenské vybavenie a výcvik, avšak tieto prostriedky poskytnú iba európski členovia a Kanada, keďže „USA sa na podpore podieľať nebudú, hoci závery podporia.“ Hostiteľské Turecko s druhou najsilnejšou armádou v Aliancii plánuje samit využiť aj na bilaterálne rokovania s cieľom opätovne pristúpiť k programu stíhačiek F-35.

Slovenskú delegáciu na podujatí povedie prezident Peter Pellegrini, ktorý potvrdil, že Slovensko závery samitu podporí, no dodal, že „prípadné finančné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci Ukrajine zostávajú na individuálnom rozhodnutí jednotlivých členských štátov a nepredstavujú záväzok pre všetkých spojencov.“

Pozrite si, o čom bude samit NATO v Ankare: