Riaditeľ Finančného kompasu: Slováci nemajú investovanie v DNA. Štát sa o vás na dôchodku úplne nepostará (rozhovor)

Čo chcú mladí ľudia počuť o financiách?

Asi čo najmenej. Je to podľa mňa bolesť hlavy a je veľmi málo ľudí, ktorí sa o financie aktívne zaujímajú preto, že ich to baví. Lebo tam vás vlastne nemá čo baviť.

Chodíte na ekonomickú univerzitu a potom nastúpite do banky. Zistíte, že to nie je iba o financiách, ale že je to obchod ako každý iný. Len nepredávate ponožky, ale peniaze.

Mladí riešia hypotéku, všetky možné poistky a musia mať nejakú finančnú gramotnosť. Riešia, ako dostanú byt v Bratislave, ktorý dnes stojí 300-tisíc eur, a nemajú naň. Potrebujú mať rezervu a nejaký základ. Potom sa to skončí tým, že si povedia: „Zabudni.“ To ich odrádza.

Určite sa nájde skupina, z ktorej sa potom stanú finanční odborníci, sprostredkovatelia alebo zamestnanci banky, pretože ich to baví. Ak sa však bavíme o štandardnej populácii, financie nie sú niečo, čo by ju prirodzene priťahovalo.

Súvisí nedostupné bývanie aj s tým, že mladí zostávajú dlho u rodičov?

Je úplne bežné, že si človek na rodičovskom pozemku postaví za domom menší dom. Deje sa to na západe aj na východe Slovenska.

Rodičia mu dajú pozemok a druhému dieťaťu nechajú predný dom. Bežne sa to deje, pretože pozemok ti ušetrí veľa peňazí.

Boli by mladí na tom lepšie, keby sa o financie začali zaujímať skôr?

Áno. Keď si zoberiete, že 20-ročný človek začne odkladať 50 eur, tak môže mať v šesťdesiatke viac ako človek, ktorý začne v štyridsiatke odkladať 200 eur.

Čím skôr začneme nie iba odkladať, ale investovať, tým lepšie. Jednoducho za tie peniaze niečo pravidelne kupujem. Nudne a dlhodobo investujem.

Najzaujímavejšie čísla prichádzajú až tesne pred vytúženým cieľom, napríklad pred šesťdesiatkou. Niekedy po päťdesiatke to začína byť atraktívne z pohľadu, koľko peňazí tam človek má.

Problém je, že sa objavili také výťahové investície. Dnes som kúpil a zajtra som bol strašne vysoko. Sú tu úspešné projekty a skúsenosti ľudí, ktorí o tom robia podcasty, a mladí si povedia, že to môžu skúsiť aj oni.

Povedia si, že nakúpia nejakú kryptomenu, podržia ju a o mesiac budú mať dvojnásobok.

Čítajte viac

Trend zdieľaného bývania rastie. Kvôli drahým hypotékam a vysokým nájmom končia v podnájmoch aj pracujúci

Je zlato dobrá investícia?

Zlato je kategória sama osebe. Je pekné a má svoju históriu. Problém je v predajcoch zlata, ktorí ho kupujú extrémne lacno oproti tomu, ako ho predávajú.

Ja vám predám zlato, vy ho podržíte a poviete si, že narástlo na hodnote a idete ho predať. Ja, ktorý som vám ho predal, ho od vás kúpim lacnejšie, ako je jeho reálna trhová hodnota.

Je veľa ľudí, ktorí tomu nevenujú dostatočnú pozornosť. Keď ho chcete predať inej spoločnosti, môžete si zaplatiť expertízu, aby sa zistilo, či je to naozaj zlato, či vnútri nie je iný kov alebo či nie je iba pozlátené.

Za tú expertízu zaplatíte a váš výnos sa zase znižuje.

Sú podľa vás lepšie akcie?

Za akciami sú tisíce zamestnancov, manažérov a milióny produktov. Je to rukolapné. To, čo máme na stole, vyrobili spoločnosti, do ktorých viete investovať.

Som zástancom akciových indexov. Veľmi zjednodušene si to predstavte ako pohár a všetko, čo je vnútri. Nemáte jednu akciu, ale máte ich tam veľa.

Pri konkrétnych firmách však musíte počítať s rizikom. Veľa analytikov a portfóliových manažérov napríklad upozorňuje, že niektoré investície môžu do budúcna klesnúť aj o 50 percent a až vtedy sa môžu javiť ako dobrá investícia.

Keď sa bavíme o spoločnosti, ktorá posiela technológie do vesmíru, stačí jeden neúspešný pokus. Ak by pri tom prišli ľudia o život alebo by sa technológia ukázala ako nebezpečná, môže to investíciu poškodiť.

Môže človek investovať úplne sám?

Najväčšie problémy sú podľa mňa dva: strach a chamtivosť. A ešte disciplína.

Keď máte finančného sprostredkovateľa, mal by sa na vás takpovediac nalepiť a nedovoliť vám robiť rozhodnutia, ktoré by ste pod vplyvom emócií štandardne urobili. Toto je jeho najväčšia výhoda.

Predstavte si, že ste dostali 15-tisíc eur a 10-tisíc ste zainvestovali. Investícia rastie a vám zostalo päťtisíc. S najväčšou pravdepodobnosťou, keď to rastie, dáte tam aj tých päťtisíc.

Neurobíte to, že si poviete: „Pekne to rastie, počkám na pokles a vtedy tam dám zvyšok.“ Keď to rastie, rastie a rastie, v nejakom momente tam tie peniaze dáte.

Finančný sprostredkovateľ by mal povedať: „Nerob to, počkajme na pokles.“ Poklesy totiž prídu. Vždy sa objaví obdobie, ktoré ovplyvnia centrálne banky alebo geopolitika.

Druhá vec je, že človek v jednom momente spraví väčšiu investíciu, napríklad kúpi nehnuteľnosť, a povie si, že teraz nemá na pravidelné investovanie. Investoval desať rokov a teraz prestane. Potom je ťažké sa k tomu vrátiť.

Finančný odborník mu môže povedať: „Určite to neruš. Môžeme to znížiť a neskôr sa k pôvodnej sume vrátime.“

Čítajte viac

Firmy strácajú trpezlivosť, Slovensko podľa nich prehráva boj o investorov. Od vlády žiadajú okamžitú akciu

Prečo Slováci nemajú vytvorený návyk investovať?

Nemáme v génoch ani v DNA, že investujeme. Zažili sme obdobie nebankoviek a podvodníkov, ktoré spôsobilo, že naši rodičia alebo starí rodičia boli veľmi ľahko lovení.

Nemali znalosti a mali tendenciu investovať do niečoho, čo bolo nové a sľubovalo výnosy 50 alebo 100 percent. Popálili sa na tom a potom sa investovaniu istý čas takmer nikto nevenoval.

Teraz sa k tomu konečne začíname vracať naplno. Stále však máme z investičného pohľadu málo zažitého. V Holandsku mohol starý otec pred 30 rokmi sedieť s vnukom a rozprávať sa s ním o tom, aké akcie vlastní. U nás sa vtedy riešila kupónová privatizácia.

Dá sa investovaním zbohatnúť?

Existujú backtesty, teda spätné historické výnosy, ktoré hovoria, že akciové trhy priniesli za posledných 20 rokov v priemere približne deväťpercentné zhodnotenie.

Keď investujete kontinuálne 20 rokov, vytvoríte si niečo, čo by ste si nevytvorilu, keby ste peniaze iba odkladali, prepili alebo prefajčili.

Milionárom vás to asi automaticky nespraví, pretože musíte mať aj kapitál, ktorý investujete. Keď však poctivo investujete 20 až 30 percent svojho príjmu, môže vám to veľmi pekne pomôcť pri budovaní majetku.

Koľko bude človek potrebovať na dôchodku?

Dnes si ľudia povedia, že na dôchodku by im stačilo dvetisíc eur a boli by králi. Lenže dnešných dvetisíc eur nebude mať o 30 rokov rovnakú hodnotu.

Za 30 rokov sa pri želanej inflácii na úrovni dvoch percent zo stopercentnej hodnoty stane približne 55 percent. Ak očakávate, že vám bude stačiť dôchodok tisíc eur, o 30 rokov bude mať kúpnu silu iba približne 550 dnešných eur.

Ak teda chcete dnes dvetisíc eur, musíte sa do budúcnosti nastaviť na približne štyritisíc eur. Buď sa uskromníte, alebo to budete odmietať a poviete si, že sú to problémy zajtrajška a treba sa venovať dnešku.

Pravda však je, že štát sa o vás úplne nepostará.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.