Prečo na Slovensku referendá takmer vždy zlyhajú? Odpoveď sa skrýva v jednom prísnom pravidle

Na Slovensku referendum takmer vždy stroskotá na jednej prekážke, na účasti voličov. Z desiatich celoštátnych referend bolo platné iba jedno. Každé ďalšie preto znovu otvára otázku referendového kvóra, teda minimálneho počtu hlasov potrebného na platnosť výsledku. Nie všetky krajiny však majú nastavené pravidlá rovnako prísne.

Nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ide o minimálnu hranicu účasti, pod ktorou je každé celoštátne referendum na Slovensku neplatné.

Takéto prísne pravidlá však nie sú vo všetkých krajinách Únie bežné. Niekde sa namiesto kvóra používa schvaľovacia väčšina (napríklad určitý podiel všetkých oprávnených voličov), v ďalších je výsledok referenda pri nízkej účasti iba poradný.

„Sú krajiny, kde kvóra na referendum sú nižšie, ale keď je to tak vážna téma, asi by si vyžadovala aj vážne číslo. Alebo možno nájsť iný mechanizmus,“ vyjadril sa predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD).

Motivačný efekt

Šéf parlamentu uznáva, že nižšie kvórum by mohlo mať motivačný efekt, aby ľudové hlasovanie pritiahlo k urnám viac voličov. Je však podľa neho potrebné rozdeliť témy na dôležité a dôležitejšie.

„Vstup do EÚ, vystúpenie z nejakej organizácie alebo vstúpenie, tak dobre. Povedzme si, že sú témy, kde má byť účasť 50 % a viac, a keď vieme nájsť témy, ktoré sú jednoduchšie a nie sú také zásadné pre republiku, možno tam by som bol otvorený diskusii,“ dodal Raši.

„Myslím si, že kvórum pre referendum je na Slovensku nastavené správne, pretože demokracia je nielen vláda ľudu, ale aj vláda väčšiny,“ povedal politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity A. Dubčeka.

„Tie závažné spoločenské otázky, na ktoré sa má referendum pýtať, musia mať aj určitú politickú legitimitu,“ dodala sociologička Silvia Porubänová.

Čítajte viac

Neúspešné referendum nemusí byť pre Demokratov prehrou. Politológ Řádek: Vypadnutá otázka mohla výrazne zvýšiť záujem

Nedostatok politickej vôle

Aj v minulosti boli snahy politikov znížiť latku, napríklad na 30 percent. Ani vtedy, ani teraz sa však politická vôľa nenašla. Keďže ide o ústavné zmeny, musela by sa dohodnúť koalícia s opozíciou.

„Nie je vôľa. Neverím, že by bola vôľa sa dohodnúť na ústavnej zmene, pretože tieto otázky vyžadujú ústavnú zmenu,“ vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

„My by sme sa museli porozprávať o tom, akým spôsobom sa postavíme k téme referenda ako takého. Navrhovať takéto veci pred voľbami je také ako keby vyrušujúce od oveľa dôležitejších tém,“ myslí si podpredseda PS a poslanec Ivan Štefunko.

Skrátenie volebného obdobia stále v hre

V parlamente je pritom ešte stále návrh Hlasu na zmenu Ústavy, aby ľudia mohli referendom skrátiť volebné obdobie parlamentu. Aj podpora naprieč parlamentnými stranami je pre tento návrh nateraz otázna.

„Verím, že sa teraz ospravedlnia a že keď prinesiem čistý ústavný zákon, kde dám možnosť skrátenia volebného obdobia referendom, že ho podporia? Na to som naozaj veľmi zvedavý,“ povedal Raši.

„Ja si myslím, že nie je vôľa ani opätovne zaradiť do Ústavy ustanovenie, ktoré by povedalo, že referendum sa dá skracovať na volebné obdobie,“ dodal Fico.

„V konečnom dôsledku by to mohlo viesť aj k tomu, že by ľudia ešte menej zodpovedne pristupovali k voľbám,“ vyjadril sa politológ Jozef Lenč z UCM v Trnave.