Neúspešné referendum nemusí byť pre Demokratov prehrou. Politológ Řádek: Vypadnutá otázka mohla výrazne zvýšiť záujem

Referendum sa skončilo neúspešne. V histórii samostatného Slovenska bolo z desiatich referend platné len jedno, čo opäť otvorilo debatu o význame tohto nástroja, nastavení kvóra aj o postoji politických strán. Na to sme sa pýtali politológa Miroslava Řádeka.

radek
Foto: ta3

Politológ Miroslav Řádek však za hlavný problém nepovažuje vysoké kvórum. „Myslím si, že kvórum pre referendum je na Slovensku nastavené správne, pretože demokracia nie je len vláda ľudu, ale vláda väčšiny,“ uviedol.

Podľa neho by zníženie kvóra mohlo viesť k tomu, že o zásadných otázkach bude rozhodovať menšina. Problém vidí skôr v tom, že referendum sa často stáva politickým nástrojom strán. „Druhým problémom, prečo nebolo zatiaľ referendum platné viackrát, ako len pri vstupe do EÚ, je, že politické strany skôr využívajú tento inštitút na svoje politické ciele,“ povedal.

Nejednotná opozícia

Opozícia pri referende nevystupovala jednotne. KDH nevyzvalo voličov priamo na účasť a rozhodnutie nechalo na nich. SaS referendum označila za drahý prieskum verejnej mienky. Podľa Řádeka to ukázalo, že Demokrati ako iniciátori referenda nedokázali svoj návrh presadiť u opozičných partnerov.

„Je to aj tak trošku súperenie jednotlivých opozičných strán medzi sebou, pretože pokiaľ by napríklad KDH alebo SaS podporili iniciatívu práve Demokratov, tak to by znamenalo, že by v podstate pomohli svojim vlastným konkurentom pri ich politickom projekte,“ povedal politológ.

Z referenda napokon vypadla pôvodne navrhovaná hlavná otázka o konaní predčasných parlamentných volieb. Podľa politológa to mohlo ovplyvniť záujem verejnosti. „Bolo by to zaujímavejšie pre širšiu verejnosť a účasť by bola s veľkou pravdepodobnosťou podstatne vyššia,“ konštatoval.

Řádek zároveň hovorí, že opozícia nevyužila možnosť ukázať spoločný postoj. „Myslím si, že opozícia premeškala príležitosť na prezentáciu spoločného politického postoja,“ konštatoval. Ak by podľa neho opozičné strany prišli so širšou kampaňou, účasť na jubilejnom desiatom referende mohla byť vyššia.

Prezident Peter Pellegrini a predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) hlasovali, premiér Robert Fico (Smer-SD) sa referenda nezúčastnil. Řádek ich účasť označil za správny krok, keďže patria k politickej strane, ktorá podporuje možnosť, aby občania v referende rozhodovali aj o skrátení funkčného obdobia Národnej rady.

Vyhodené peniaze?

Neúspech referenda podľa politológa nemusí byť pre Demokratov politickou stratou. Odmieta aj názor, že náklady na hlasovanie sú automaticky vyhadzovaním peňazí. „Demokracia niečo stojí. Ak máme tento inštitút v ústave, tak ho treba rešpektovať, i keď stojí napríklad 10 miliónov,“ povedal.

Podľa Řádeka už samotná iniciatíva Demokratom pomohla, keďže petičná akcia im umožnila viesť kontaktnú kampaň. „V období, kedy sa snažili získať podporu verejnosti ku konaniu tohto referenda, Demokratom rástli ich preferencie,“ dodal. Referendum tak podľa neho svoju úlohu pre túto stranu už splnilo.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"