Odpudivé používanie násilia, odkázala von der Leyenová Izraelu. EÚ rieši zákaz dovozu z nelegálnych židovských osád
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila pokračujúce rozširovanie židovských osád na Západnom brehu Jordánu za absolútne neprijateľné, v tejto súvislosti spomenula aj „odpudivé používanie násilia“. Zároveň potvrdila, že únijná exekutíva v najbližšom čase predloží členským štátom dokument s návrhmi možných riešení týkajúcich sa zákazu dovozu tovaru z nelegálnych židovských osád.
Šéfka EK to uviedla na piatkovej tlačovej konferencii v Corku po rokovaní s írskou vládou.
„Takéto kroky podkopávajú možnosť dvojštátneho riešenia, ktoré podľa nášho názoru predstavuje jediné životaschopné riešenie vedúce k trvalému mieru. Situácia sa navyše zjavne zhoršuje,“ uviedla šéfka Európskej komisie v reakcii na rozširovanie židovských osád.
Tlak z Dublinu
Írsko, ktoré v súčasnosti predsedá Európskej únii, chce, aby vlády členských štátov EÚ čo najskôr rozhodli o akomkoľvek návrhu na zákaz dovozu z nelegálnych židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Dokument Európskej komisie spomenula už skôr írska ministerka zahraničných vecí Helen McEnteeová s tým, že Dublin očakáva návrhy riešení do pondelka 13. júla, keď sa v Bruseli stretnú ministri zahraničných vecí EÚ.
Izrael v Gaze páchal genocídu a útočil zámerne, tvrdí komisia OSN. Židovský štát správu označil za „pomliaždenú lož“
Von der Leyenová to potvrdila, ale varovala pred príliš vysokými očakávaniami vzhľadom na to, že iný návrh týkajúci sa obmedzenia obchodu s Izraelom EK predložila už pred desiatimi mesiacmi a členské štáty EÚ sa zatiaľ na ničom nedokázali zhodnúť. „Tento návrh je stále na stole členských štátov, ktoré by o ňom museli rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou,“ povedala predsedníčka komisie.
Na prijatie obchodných opatrení je v Európskej únii potrebná takzvaná kvalifikovaná väčšina členských štátov. To znamená, že by s nimi muselo súhlasiť najmenej 15 z 27 členských krajín, ktoré zároveň predstavujú aspoň 65 percent celkovej populácie EÚ.
Sankcie voči jednotlivým osobám a spoločnostiam si naopak vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie všetkých členských štátov. Proti sa stavia najmä Česko, Slovinsko a Bulharsko. Rezervovaný postoj má však aj Nemecko.