The New York Times: USA sa obávali, že Izrael počas citlivých rokovaní zlikviduje iránskych vyjednávačov
Americkí predstavitelia sa obávali, že Izrael sa chystá spáchať atentát na iránskych vyjednávačov, zatiaľ čo s nimi Spojené štáty na jar viedli citlivé rokovania, počas ktorých dohodli dočasnú mierovú dohodu.
S odvolaním sa na súčasných a bývalých predstaviteľov USA o tom napísal spravodajský web denníka The New York Times (NYT).
Atentáty na iránskych predstaviteľov boli izraelskou stratégiou od začiatku vojny, ktorú odštartovali americko-izraelské útoky na Irán 28. februára.
Počas citlivých aprílových rokovaní o prímerí sa však USA veľmi obávali, že Izrael sa chystá vykonať atentát na dvoch hlavných partnerov pri rokovaniach, a to iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího a predsedu parlamentu Mohammada Bághera Ghálíbáfa.
Z obavy, že izraelský pokus o atentát by zmaril rokovania, zašli Spojené štáty podľa niektorých predstaviteľov až tak ďaleko, že požiadali ďalšie krajiny v regióne, aby varovali Irán pred možnosťou, že by sa Izrael mohol zamerať na týchto dvoch predstaviteľov.
Obavy zo zmarenia prímeria
Americkí predstavitelia pripustili, že počas najintenzívnejšej fázy vojny mohli byť Arakčí a Ghálíbáf ako vysokopostavení vládni predstavitelia legitímnymi cieľmi pre Izrael, ktorý bol odhodlaný zvrhnúť iránsku teokratickú vládu.
Po tom, ako sa však v apríli rokovania naplno rozbehli, boli americkí predstavitelia presvedčení, že akýkoľvek pokus o zabitie iránskych politických predstaviteľov by rokovania ukončil a opäť by rozpútal boje.
Izraelská stratégia
Vojna sa začala 28. februára izraelským útokom, pri ktorom zahynul iránsky duchovný vodca Alí Chameneí a ďalší vrcholní predstavitelia, a to čiastočne na základe informácií amerických spravodajských služieb.
Zatiaľ čo americké útoky sa sústredili na iránske námorníctvo a ozbrojené sily, Izrael v počiatočnej fáze vojny uprednostňoval útoky na vedenie krajiny s cieľom zabiť čo najviac iránskych predstaviteľov.
To znamenalo zabitie možno pragmatickejších lídrov, s ktorými chcela administratíva prezidenta Donalda Trumpa rokovať, ako napríklad Alího Larídžáního, najvyššieho iránskeho predstaviteľa pre národnú bezpečnosť, a Kamála Charázího, bývalého iránskeho ministra zahraničných vecí.
Obaja muži sa zúčastňovali rokovaní so Spojenými štátmi, keď zahynuli pri izraelských leteckých útokoch.
(Článok pokračuje pod videom.)
Reportáž z marca, kedy zomrel iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí.
Rozdielne ciele USA a Izraela
Obavy z izraelských atentátov na iránskych predstaviteľov podľa NYT dokazujú, že USA a Izrael sa postupne začali rozchádzať vo svojich vojnových cieľoch.
Zatiaľ čo USA chceli čo najrýchlejšie uzavrieť mierovú dohodu, Izrael bol voči tomu skeptický. Prvé aprílové prímerie sa u izraelskej verejnosti stretlo s obavami, že USA ukončujú vojnu príliš skoro, a to vo chvíli, keď sa iránsky režim stal ešte radikálnejším a iránske Revolučné gardy upevnili svoju kontrolu naprieč krajinou.
USA a Irán napokon v júni dospeli k rámcovej dohode, ktorá predpokladá obnovenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a budúce rokovania o iránskom jadrovom programe.
Podľa viacerých izraelských komentátorov je však táto dohoda katastrofálna, pretože nespĺňa izraelské ciele, ktorými sú zmena iránskeho režimu, zničenie iránskych vojenských zástupných síl v regióne a zdecimovanie iránskeho jadrového programu.
Izrael sa zároveň obáva, že dohoda s USA by mohla Iránu poskytnúť miliardy dolárov, ktoré by mu umožnili povojnovú obnovu bez toho, aby musel obmedziť svoje jadrové ambície.
Rokovania pokračujú
Hovorkyňa izraelského veľvyslanectva odmietla poskytnúť NYT vyjadrenie.
Na otázku týkajúcu sa izraelských plánov a varovania adresovaného Iránu americký zdroj odpovedal, že rokovania medzi americkou a iránskou delegáciou pokračujú a že osobitný vyslanec USA Steve Witkoff a zať prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner mali v Katare produktívne stretnutia a že USA chcú, aby mierové rokovania pokračovali.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"