Horúčavy zasiahli aj nemocnice. Majerský žiada krízový štáb, podľa Baláža opozícia tému zneužíva
Extrémne horúčavy opäť poukázali na dlhodobé problémy slovenského zdravotníctva vrátane investičného dlhu a nedostatočného technického vybavenia nemocníc. V čase, keď teploty stúpajú nad 35 stupňov Celzia, sa čoraz viac diskutuje o tom, ako zabezpečiť dôstojné podmienky pre pacientov aj zdravotníkov a aké riešenia sú v súčasnej situácii reálne.
Horúčavy v uplynulých dňoch výrazne zasiahli aj nemocnice, a to nielen pacientov, ale aj zdravotný personál. Minister zdravotníctva v tejto súvislosti upozornil na obmedzené finančné možnosti rezortu. Je však skutočne nemožné nájsť finančné prostriedky na to, aby sa aj staré nemocnice dostali do 21. storočia?
Všetky nemocnice majú operačné sály klimatizované, tvrdí Baláž
Poslanec za stranu Smer-SD Vladimír Baláž upozornil, že pri nemocniciach, ktoré sú v starých budovách, sa veľa urobiť nedá. Pripomenul, že aj normy, ktoré hovoria o pobyte v nemocnici, sú staré a preto je potrebné urobiť do nich zásahy a nové nemocnice, ktoré sú aktuálne vo výstavbe, by sa mali riadiť podľa upravených noriem.
Horúčavy útočia na zdravie. Záchranári a lekári varujú pred dehydratáciou aj rakovinou kože
„Všetky nemocnice na Slovensku, ktoré poskytujú aj operačné výkony, majú klimatizované operačné sály, jednotky intenzívnej starostlivosti, jednotky, kde sú umiestnení pacienti na ‚áre‘,“ uviedol Baláž a dodal, že klimatická zmena tu je, musíme ju rešpektovať a pripraviť sa do budúcnosti. Pripomenul, že podobné prípady sa netýkajú len Slovenska, ale aj iných krajín a „tváriť sa, že my na Slovensku sme niekde na divokom západe alebo niekde v Afrike a všetci okolo nás sú absolútne spokojní, jednoducho nie je pravda“.
Majerský: Je to kríza, štát mal zareagovať
My sme na Slovensku vedeli, že takéto extrémne teploty prídu, uviedol poslanec za KDH František Majerský a doplnil, že v súvislosti s tým mal zasadať krízový štáb na ministerstve zdravotníctva. Pripomenul, že uplynulá vlna horúčav nie je jednorázová vec a nové nemocnice nebudú odovzdané skôr než za tri či štyri roky.
„Ja rozumiem tomu, že v nemocniciach máme investičný dlh, ale musíme sa vedieť vcítiť aj do konkrétnych pacientov,“ povedal Majerský a doplnil, že ak takéto teploty nastávajú a vieme o nich dopredu, tak sa musí pripraviť krízový plán. „V tom čase sa majú operovať len pacienti, ktorí sú v akútnom stave, a plánované operácie sa jednoducho majú zrušiť. Je neprijateľné, aby v takýchto podmienkach pracovali naši zdravotníci a lekári,“ vyhlásil.
Extrémne teploty môžu rýchlo spôsobiť zdravotné problémy. Toto sú veci, na ktoré si treba dať pozor
Ministrovi zdravotníctva vytkol, že krízový štáb nezasadal, pretože „je to naozaj kríza, na ktorú mal štát adekvátne zareagovať“. Uviedol tiež, že nie je možné dať klimatizáciu do každej izby, vieme však zareagovať tým, že zastavíme plánované výkony, ktoré v tomto období podľa neho len spôsobujú ďalšie komplikácie pri zdravotnom stave pacienta.
Majerský pripomenul, že slovenské nemocnice dlhodobo zápasia s výrazným investičným dlhom. Hoci sa podľa neho pripravujú štyri veľké nemocničné projekty, ich dokončenie potrvá ešte roky. Problém horúčav preto podľa neho nemožno odkladať. „V takýchto podmienkach sa jednoducho pracovať nedá,“ povedal s tým, že ministerstvo by malo pripraviť krízový plán pre nemocnice na obdobie extrémnych teplôt.
Podľa Baláža opozícia problém zneužíva
Baláž odmietol návrh plošne odkladať všetky plánované operácie a ponechať len urgentné zákroky. Podľa neho by aj takéto rozhodnutie vyvolalo kritiku a situáciu nemožno riešiť zjednodušene. „Som trochu sklamaný, že opozícia zneužíva tento problém na politické hry,“ povedal.
Zároveň zdôraznil, že počas leta nemocnice bežne upravujú svoj režim. V mnohých zariadeniach podľa neho funguje operatíva približne na 60 až 70 percent bežnej prevádzky.
Pacient, jeho žena aj známi si z urgentu spravili bojovú arénu. Lekárku a sestru bránila SBS a 15 policajtov
Baláž tvrdí, že časť plánovaných operácií sa počas leta odkladá prirodzene. Dôvodom je podľa neho aj to, že samotní pacienti často nechcú v horúčavách absolvovať zákroky, po ktorých ich čaká obmedzený pohyb a rekonvalescencia v domácich podmienkach bez klimatizácie.
Podľa Baláža majú nemocnice na letné mesiace pripravené osobitné operačné režimy. „Je to presne urobené na to, aby sa operovali hlavne onkologickí pacienti a pacienti, ktorí majú akútne ochorenia a neodkladné choroby,“ povedal. Ako dodal, systém má zabezpečiť, aby sa v horúčavách riešili najmä prípady, ktoré neznesú odklad.
Dodal, že ani on nie je šťastný, že je také teplo, ale „tie priestory, ktoré majú byť klimatizované, tie klimatizované sú“. Doplnil, že ani normy v okolitých štátoch nedávajú presný popis toho, ako majú byť klimatizované jednotlivé pacientske izby.
Baláž opäť pripomenul, že zdravotníctvo má za sebou roky nedostatočných investícií. Zároveň však tvrdí, že situácia sa môže postupne zlepšovať vďaka novým a rekonštruovaným nemocniciam. Spomenul regionálne nemocnice aj veľké projekty v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine či Prešove, ktoré by už mali počítať s klimatizovanými priestormi.
Podľa Baláža by sa z problému horúčav v nemocniciach nemala robiť politická téma. „Prijmime to, čo je pred nás postavené, a nehľadajme vo všetkom len nejakú politickú senzáciu,“ povedal. Dodal, že pacienti aj počas leta potrebujú zdravotnú starostlivosť a zdravotníci sú pripravení im pomôcť. povedal. Dodal, že pacienti aj počas leta potrebujú zdravotnú starostlivosť a zdravotníci sú pripravení im pomôcť.