Hľadáte pravdu v záplave klamstiev o klíme? Greenfluencerka Pažická radí, ako spoznať agresívnu dezinformáciu (rozhovor)

O klimatickej zmene sa už niekoľko rokov hovorí ako o téme budúcnosti. Pociťujeme však jej dôsledky už aj teraz, v súčasnosti?

Samozrejme, podľa mňa stačí, keď si každý z nás zapne správy. Len od včera som videla, ako sa na cestách prevracali kamióny. V Prešove bola búrka spojená so silným vetrom a asi nemusím hovoriť, že vonku máme 40 °C a každým dňom prekonávame rekordy najhorúcejších dní.

Stretávate sa na Slovensku s nejakými mýtmi, pokiaľ ide o klimatické zmeny a túto tému všeobecne?

Možno by som začala tým, že sa to často považuje za nejakú liberálnu tému alebo sa do toho veľmi zaťahuje politika. Označuje sa to za ideológiu, hoci veda je v tomto úplne exaktná a jasná.

Tá zmena tu je, je to kríza a spôsobujeme ju my, ľudia. Mrzí ma, že sa politika vnáša do tém, kde je síce dôležitá pre systémové zmeny, no v prvom rade ide o ľudskú tému, pretože to má priamy vplyv na nás a na naše zdravie. Odnášajú si to primárne deti, ale, samozrejme, aj starí ľudia a my všetci.

Keď už hovorím o tom, že sa to označuje za liberálnu ideológiu, príde mi vtipné, že to tvrdia práve ľudia z rôznych konzervatívnych kruhov, alebo takí, čo sa tvária, že sú konzervatívni, hoci často sú až fašisticko-extrémistickí.

Chcela som tým povedať, že pre týchto ľudí, ktorí vraj zastávajú konzervatívne hodnoty, by malo byť predsa najkonzervatívnejšie to, že zachováme stabilnú teplotu, ktorú momentálne máme. Udržať status quo, v ktorom my ako ľudia a naša spoločnosť dokážeme prosperovať, mi príde ako úplne konzervatívna myšlienka. Ide o to, aby sme udržali stav planéty taký, aby sa nám tu všetkým dobre žilo.

Čítajte viac

Klimatológ Jozef Pecho: Otepľovanie akceleruje, kritickú hodnotu prekročíme do roku 2030. Čo sa stane, keď ju dosiahneme a čo, keď zmiznú ľadovce?

V úvode som spomenul, že extrémne prejavy počasia sú tu čoraz častejšie, čo v minulých rokoch na Slovensku nebývalo zvykom. Ako sa to podľa vás prejavuje v každodennom, bežnom živote ľudí?

Prejavuje sa to tým, že sa nám tu oveľa ťažšie existuje. To, že dnes už začína byť úplnou normou mať doma klimatizáciu, hoci si neuvedomujeme, že veľa ľudí si ju finančne nemôže dovoliť. V tomto prípade by bola veľmi dôležitá práve adaptácia zo strany štátu, a tá mi tu veľmi chýba.

Pozerala som sa aj na facebookovú stránku nášho pána ministra životného prostredia a za posledné dni to vyzerá, že mal pred tým teplom asi nejakú dovolenku, alebo sa k tejto téme vôbec nevyjadruje.

Je obrovská škoda, že nevyužívame dostupné možnosti. Jedna vec je mitigácia, teda že sa snažíme zmierniť dosahy klímy a zabezpečiť, aby to ďalej nepokračovalo. Toto totiž nie je koniec, teplota sa stále zvyšuje a emisie neustále rastú.

Druhá vec je adaptácia, teda to, čo môžeme urobiť my priamo tu. Ako spomínal pán klimatológ, je dokázané a ľahko zmerateľné, že ak do miest zaraďujeme zeleň, teplota je tam oveľa nižšia, ako keď nameriame teplotu na holom betóne alebo asfalte bez stromov.

A netýka sa to len nás ľudí. V posledných dňoch môj inbox zaplavili správy od ľudí, ktorí na zemi našli vtáčatá vyskakujúce z hniezd, aby tam doslova nezhoreli. Týka sa to aj zvierat a má to celkový dosah na náš ekosystém a na celú slovenskú prírodu.

Na sociálne siete pridávate rôzne príspevky a prioritne sa venujete práve téme klimatických zmien. Všimli ste si za posledné roky nejakú zmenu vo vnímaní tejto témy u slovenských občanov, prípadne v zahraničí?

Určite áno. Kedysi bola otázka, či tu nejakú klimatickú zmenu vôbec máme, dnes to už nikto nerozporuje. Potom prichádzal ďalší rozpor, ktorý dotovali fosílne spoločnosti. Tie totiž masívne dotovali najskôr výskum samotných klimatických zmien.

Písali sme

Vedcom nedáva spávať „studený fľak“ v Atlantiku. Zvláštna odchýlka by mohla znamenať katastrofu pre ľudstvo

Oni to už v 80. rokoch veľmi dobre vedeli a ich grafy a predpovede boli na tú dobu mimoriadne presné v tom, ako sa bude klimatická zmena posúvať. Následne prešli k tomu, že už nespochybňovali samotnú zmenu klímy, ale to, či za ňu môžu ľudia.

A dnes, keď už máme jasné dôkazy, že za to ľudia môžu, zvolili podobnú stratégiu ako v minulosti tabakové spoločnosti. Už sa nesnažia tie informácie vyvrátiť, lebo to sa dnes už vedecky nedá, ale zasievajú do našich myslí pochybnosť, aby sme už ničomu neverili.

Rozpútavajú v podstate ideologickú vojnu informácií. Ľuďom podávajú rôzne protiinformácie, ktoré síce nie sú podložené vedou, ale spochybňujú ich myslenie, takže ľudia potom nevedia, čo je pravda.

Ako môžu ľudia rozlíšiť, čo je pravda a čo nie?

Je to veľmi komplikované. Sama s tým nechcem povedať, že bojujem, ale keďže vytváram obsah na sociálne siete a často vyvraciam dezinformácie, viem, ako to funguje. Vymyslieť si nejaké číslo alebo nepravdivý fakt je veľmi jednoduché, ak človeku nejde o to, aby ho vnímali ako dôveryhodného, a spolieha sa na to, že si ľudia informácie nebudú overovať.

Komplikované je to v tom, že keď sa takúto informáciu snažíte následne vyvrátiť, mne osobne to niekedy zaberie desiatky hodín. Musím dohľadávať staré štúdie a overovať fakty.

Veľakrát to číslo v nejakej podobe reálne existuje, len je vytrhnuté z kontextu a použité v zmysle, ktorý sa momentálne tej druhej strane hodí. Pre bežného človeka je nesmierne ťažké si to overovať.

Všimla som si však, že dezinformácie o klíme, ktoré dnes vnímam na internete, sú často nabité agresiou, nenávisťou a vždy obviňujú nejakú stranu. Paradoxne to býva väčšinou nejaká menšina, ktorá zmeny klímy pociťuje najviac, napríklad migranti alebo iné marginalizované skupiny ľudí.

Čiže ak v danom príspevku vnímate agresiu a vidíte, že téma klimatickej zmeny slúži len na vyvolanie nenávisti voči nejakej skupine, pravdepodobne pôjde o dezinformáciu. Tá slúži len na to, aby predala myšlienku, ktorú by predali tak či tak aj s inou témou. Nemusí to byť priamo klimatická zmena, ale tým, že sa to teraz tak spolitizovalo, sa to istým skupinám ľudí hodí na presadzovanie ich vlastných politických cieľov.

Písali sme

Teplé more, väčšie riziko. „Mäsožravá“ baktéria „kvitne“ v Stredomorí, môže spôsobiť desivé ochorenia

Ľudia majú svoje každodenné návyky, na ktoré sú zvyknutí a nechce sa im ich meniť. Pokiaľ však ide o klimatické zmeny, dokážeme ako jednotlivci vôbec niečo zmeniť?

To, že ako jednotlivci nič nezmeníme, je obrovský mýtus. Samozrejme, často sa hovorí, že Slovensko je malá krajina a my nič nezmeníme, ale to by si reálne mohol povedať každý jeden štát. Treba to vnímať vo väčšom kontexte. Sme súčasťou Vyšehradskej štvorky, sme v Európskej únii a máme záväzky, ktoré musíme dodržiavať.

Mýtus je to aj preto, že ak sa bavíme o emisiách v doprave, najväčší dosah na klímu má práve individuálna doprava. To, že v aute sedíme sami, jedna osoba. Takisto to platí pri našej strave. Vieme, že červené mäso má v porovnaní s ostatnými potravinami obrovskú emisnú stopu. Pritom nemusíme byť hneď rigidní.

Netreba byť striktne vegánom alebo vegetariánom, čoho sa ľudia často boja a myslia si, že to je ten nastavený smer. To vôbec nie je pravda. Nemusím však jesť mäso na raňajky, obed aj večeru, alebo môžem červené mäso vymeniť za rybu či kuracie mäso.

Každé jedno takéto rozhodnutie vysiela trhu signál o tom, po čom je dopyt. A, samozrejme, v neposlednom rade vieme vyjadriť to, čo je pre nás dôležité, aj v našich voľbách a poslať tak jasný politický signál priamo našej vláde alebo v európskych voľbách celej Európskej únii.

Ako komunikujete s ľuďmi, aby ste ich v tejto dôležitej téme motivovali?

Jedna vec je komunikovať samotný problém. Čo sa však podľa mňa robí príliš málo, je komunikovanie riešení. Je dôležité zdôrazňovať, že my reálne máme riešenia na vyriešenie a zmiernenie klimatickej zmeny.

Máme ich k dispozícii už veľmi dlho. Sú tu však isté vplyvné skupiny ľudí, a teraz nechcem zachádzať do žiadnych konšpirácií, ktoré vlastnia fosílne spoločnosti, alebo rôzne štáty, ako napríklad Rusko, ktoré profituje najmä z fosílnych palív. Od fosílnych spoločností potom pochádzajú aj peniaze na to, aby ďalej podporovali alebo viedli konflikt na Ukrajine.

Tým, že tieto skupiny majú taký obrovský vplyv a finančnú moc, je pre nich veľmi ľahké zaplatiť si ľudí, ktorí na tieto témy šíria dezinformácie. Podľa mňa je dôležité rozprávať nielen o tomto vplyve, ale najmä o tom, že na všetko, o čom oni tvrdia, že sa nedá, reálne riešenia existujú.

Akurát by ich to stálo časť zisku, keby sa tie riešenia uviedli do praxe. Napríklad obnoviteľné zdroje ako solárna a veterná energia, ktoré sú dnes najlacnejším zdrojom energie. Na Slovensku ich však napriek tomu vidíme stále veľmi málo.

Ak by ste mohli ľuďom poradiť jednu jedinú vec, ktorú môžu urobiť už dnes, aby sa pripravili na meniace sa podnebie a klimatické zmeny, čo by to bolo?

No, kúpte si klimatizáciu, to je asi základný praktický krok. Na druhej strane, na extrémne výkyvy počasia sa pripravuje ťažko, lebo nikdy nevieme, kde a ako nás zasiahnu.

Podľa mňa to najlepšie, čo môžeme urobiť, je ísť reálne voliť v najbližších voľbách a rozhodovať sa podľa toho, kto v tomto smere prináša skutočné a realizovateľné politické riešenia.

Celý rozhovor s Natáliou Pažickou si môžete pozrieť nižšie: