Kedy už telo prestáva zvládať výkyvy počasia? Hlavný záchranár pomenoval varovné signály, ktoré nepodceňujte (rozhovor)

Na začiatku týždňa sme mali na Slovensku extrémne horúčavy a včera, prišli silné búrky a výrazné ochladenie. Ako takéto prudké výkyvy počasia vplývajú na zdravie ľudí?

Náhle zmeny počasia vo všeobecnosti predstavujú pre ľudský organizmus veľkú záťaž, pretože sa musí rýchlo prispôsobiť novým podmienkam. Zmeny teplôt, tlaku vzduchu či vlhkosti môžu vyvolať bolesti hlavy, únavu, poruchy spánku, zhoršenie chronických ochorení alebo kolísanie krvného tlaku.

Citliví sú hlavne seniori a ľudia s chronickými ochoreniami kardiovaskulárneho systému, kardiaci a pacienti s ochoreniami dýchacích ciest, u ktorých môže nastať zhoršenie astmy, bronchitídy a podobne.

Ktoré extrémne prejavy počasia predstavujú z pohľadu zdravia podľa vás najväčšie riziko?

Najväčší zdravotný dosah majú dlhodobé vlny horúčav, ktoré vedú k dehydratácii a prehriatiu organizmu a, ako som spomínal, zhoršujú chronické ochorenia pacientov. Veľmi nebezpečné sú však aj silné mrazy, ktoré môžu spôsobiť podchladenie a omrzliny.

Búrky, víchrice a povodne zasa prinášajú rôzne riziká úrazov, zásahu elektrickým prúdom, utopenia či psychických tráum. Každý extrémny prejav počasia v zásade predstavuje iný typ rizika, pričom jeho závažnosť závisí aj od kondície a zdravotného stavu konkrétneho človeka.

Keďže sa teraz prioritne rozprávame o vysokých horúčavách, s akými zdravotnými problémami ste sa v posledných dňoch stretli pri výjazdoch záchrannej služby?

Čo sa týka vysokých teplôt, najčastejšie ide o dehydratáciu a kolapsové stavy, prípadne o prekolapsové stavy, ktoré im predchádzajú. Ďalej je to prehriatie organizmu, slnečný úpal, vyčerpanie z tepla a v zásade to môže končiť až poruchami vedomia.

Často dochádza k zhoršeniu chronických ochorení a u starších ľudí sa môžu prejaviť poruchy srdcového rytmu, výkyvy krvného tlaku, skôr smerom k nízkemu tlaku, alebo celková slabosť až kolapsy v dôsledku nedostatku tekutín.

Čítajte viac

Telo vie varovať aj pachom. Acetónový dych či výrazne zapáchajúci moč môžu signalizovať vážny zdravotný problém

Spomenuli ste úpal. Ľudia si pojmy úpal a prehriatie organizmu počas leta často zamieňajú. Ako by ste vysvetlili rozdiely medzi nimi a čo v takom prípade robiť?

Úpal je závažnejší stav, kedy k príznakom nastupuje silný smäd, únava, závraty, bolesti hlavy, nevoľnosť, zrýchlený pulz, slabosť až nadmerné potenie. Bežné prehriatie v zásade nie je také závažné ako úpal. Ak by následkom úpalu došlo k poruche vedomia, je určite potrebné volať záchrannú zdravotnú službu.

Pred jej príchodom musíme človeka premiestniť do tieňa alebo chladnejšieho prostredia, uvoľniť mu oblečenie (hlavne okolo krku), aby sa mu dobre dýchalo a aby ho prúdiaci vzduch ochladzoval.

Taktiež je potrebné prikladať chladné obklady na telo a podávať tekutiny po malých množstvách, pokiaľ je pacient pri vedomí. Ak sa stav nezlepšuje, samozrejme, volajte záchrannú zdravotnú službu.

Mnoho ľudí dehydratáciu počas horúcich dní podceňuje. Ako spoznať, že ide už o vážny stav, kedy treba vyhľadať odbornú pomoc?

Varovným príznakom je, že sa človek cíti výrazne slabý. Môže byť zmätený, ospalý, dezorientovaný, môže mať závraty, rýchly pulz, nízky tlak, tmavý moč z nedostatku tekutín, prípadne sa mu tvorí len minimálne množstvo moču. Zároveň môže dehydratácia viesť k poruchám vedomia a ku kolapsu.

Pomoc treba vyhľadať najmä vtedy, ak človek nedokáže prijímať tekutiny, pridruží sa k tomu vracanie alebo hnačky a jeho stav sa rýchlo zhoršuje. Pozor treba dávať na starých ľudí a seniorov v ústavoch, ktorí nemajú pocit smädu taký výrazný ako mladší ľudia. Týchto ľudí musíme naozaj dôsledne sledovať.

Ak vieme, že sa blíži vlna horúčav, čo by sme mali mať doma pripravené z pohľadu zdravia a prvej pomoci, aby sme predišli napríklad dehydratácii?

V zásade je pitná voda dostupná vo všetkých oblastiach Slovenska. Odporúčam však, aby mali ľudia doma pripravené nejaké balenia vody v plastových fľašiach, taktiež lieky, ktoré bežne užívajú, a dbali na ochladzovanie. Hlavne ráno je dôležité dom alebo byt dobre vyvetrať, aby sa teplota aspoň takýmto spôsobom znížila.

Klimatizáciu treba používať s rozumom – nenastavovať ju na úplne najnižšie teploty, ale ideálne o 4 až 5 °C menej, ako je vonku, aby organizmus nedostal tepelný šok. A naozaj netreba zabúdať na sledovanie starších ľudí a seniorov, mať ich pod kontrolou a všetko im vysvetliť.

Celý rozhovor s Rastislavom Klongom si môžete pozrieť nižšie: