Nemecko chce v EÚ zrušiť právo veta. Berlín varuje, že jednomyseľnosť paralyzuje rozhodovanie Únie
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyzval na zrušenie princípu jednomyseľnosti pri rozhodovaní v Európskej únii. Počas prejavu v Nadácii Konrada Adenauera v Berlíne uviedol, že súčasný systém často vedie k „patovej situácii“, keď jediná členská krajina dokáže zablokovať spoločné rozhodnutia celej Únie.
EÚ chce obmedziť právo veta
Podľa Wadephula by EÚ mala vo viacerých oblastiach prejsť na systém kvalifikovanej väčšiny. Tvrdí, že by to výrazne zjednodušilo prijímanie rozhodnutí, pričom cieľom by naďalej zostalo dosahovanie konsenzu. „Kvalifikovaná väčšina môže urobiť EÚ schopnou konať v oblastiach, kde dnes musí zostať v stave nečinnosti,“ povedal nemecký minister podľa webu euronews.com.
Jeho iniciatívu už podľa Berlína podporilo dvanásť členských štátov. Výzvy na reformu zosilneli najmä po tom, čo Viktor Orbán v ostatných mesiacoch opakovane blokoval spoločné rozhodnutia Únie vrátane pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Orbán pôvodne pomoc podporil, neskôr však svoje stanovisko zmenil po poškodení ropovodu Družba, ktoré dočasne obmedzilo dodávky ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko.
Wadephul označil situáciu za dôkaz toho, že „stačí odklon niekoľkých alebo dokonca jednotlivých krajín a činnosť celej Únie je zablokovaná“. Po prehre v aprílových voľbách v Maďarsku však Orbán svoju pozíciu zmiernil a pôžičku pre Kyjev napokon schválil.
Trumpovi došla trpezlivosť. Európskej únii dal ultimátum a určil termín na schválenie obchodnej dohody
Reformy fungovania EÚ
Nemecký minister zároveň presadzuje rozsiahle reformy fungovania EÚ. Navrhuje silnejšie podmieňovanie eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu.
„Financie EÚ nesmú smerovať k tým, ktorí porušujú naše spoločné hodnoty,“ vyhlásil. Európska únia už v minulosti zmrazila časť financií pre Maďarsko pre obavy zo zasahovania vlády do nezávislosti súdnictva a obmedzovania práv sexuálnych menšín.
Wadephul podporuje aj koncept „posilnenej spolupráce“, v rámci ktorého by menšia skupina štátov mohla napredovať rýchlejšie, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu všetkých 27 krajín. Tento princíp by sa podľa neho mal týkať aj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie.
V prejave sa dotkol aj ďalších reforiem vrátane znižovania byrokracie. Navrhol menšiu Európsku komisiu, v ktorej by komisári pochádzali len z dvoch tretín členských štátov, a upozornil aj na problémy spojené s veľkosťou Európskeho parlamentu. Podľa neho musí EÚ zostať funkčná aj pri ďalšom rozširovaní, pričom podporil postupné prijímanie nových krajín namiesto spoločného jednorazového vstupu viacerých štátov.