Nemecko pomenovalo svoju najväčšiu hrozbu. Nie je ňou Rusko, ale čoraz mladšia krajná pravica

Vyplýva to zo správy Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV), ktorú zverejnila inštitúcia s právomocami vnútornej spravodajskej služby.

Nárast počtu pravicových extrémistov podľa správy súvisí najmä s parlamentnou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD). Za najväčšiu zahraničnú hrozbu pre krajinu spravodajská služba naďalej považuje Rusko.

„Správa Spolkového úradu na ochranu ústavy za rok 2025 ukazuje, že Nemecko je pod tlakom,“ povedal minister vnútra Alexander Dobrindt na tlačovej konferencii. Spolu so šéfom BfV Sinanom Selenom na nej predstavil novú správu. Podľa ministra krajina čelí tlaku zvonka aj zvnútra.

„Pravicový extrémizmus predstavuje najväčšie ohrozenie nášho slobodného demokratického zriadenia,“ uvádza správa tajnej služby. Podľa nej sa vlani počet pravicových extrémistov v Nemecku zvýšil približne o 8000 na takmer 60.000.

Písali sme

Šesť agentov proti dieťaťu. Toto je príbeh ruského tínedžera, ktorého odsúdili za terorizmus po kritike Putina

„Obzvlášť znepokojujúci je trend na tejto scéne, že je mladšia, lepšie prepojená a orientovaná na vykonávanie akcií,“ píše sa v správe. Dobrindt zdôraznil, že pravicoví extrémisti sú aktívni na internete, nebezpečenstvo však nezmizlo ani z ulíc.

AfD a radikalizácia

Správa spomína aj parlamentnú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorej časti podľa nej „zastávajú jednoznačne proruské naratívy“. BfV vlani v máji označil AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú organizáciu.

Strana sa obrátila na súd, ktorý nariadil, aby ju BfV takto neoznačoval až do konečného rozhodnutia. V minuloročných predčasných voľbách do Spolkového snemu získala AfD 20,8 percenta hlasov a stala sa najsilnejšou opozičnou stranou v Nemecku.

(Článok pokračuje pod videom.)

Spoločnosť čelí vlne zastrašovania. Filozof Tomáš Koblížek analyzuje nárast extrémistických prejavov v praxi.

Podľa správy má AfD v súčasnosti 70.000 členov, z ktorých bolo možné vlani približne 28.000 označiť za pravicových extrémistov. Predvlani ich bolo 20.000. Prakticky celý medziročný nárast odhadovaného počtu pravicových extrémistov v Nemecku tak podľa správy BfV súvisí s radikalizáciou vo vnútri AfD.

Pribúdajú aj ľavicoví extrémisti

Ľavicových extrémistov bolo podľa tajnej služby v Nemecku vlani približne 42.200, teda o 4200 viac ako predvlani. Krajne ľavicová scéna na seba v poslednom období upozornila najmä útokmi na prenosovú sústavu a železnice. Správa uvádza, že pre agentov tajnej služby je mimoriadne náročné preniknúť do krajne ľavicových štruktúr.

Rusko zostáva hlavnou hrozbou

V prípade vonkajších hrozieb zostáva podľa Dobrindta pre Nemecko najväčším rizikom naďalej Rusko. „Rusko považuje Nemecko za svojho hlavného protivníka v Európe,“ uviedol.

Nemecko podľa neho čoraz častejšie čelí ruským hybridným útokom vrátane špionáže, sabotáží a dezinformačných kampaní. Moskva pritom často využíva takzvaných low level agentov, teda osoby bez spravodajského výcviku, ktoré sú však naverbované tajnými službami na sabotážne alebo špionážne operácie.

Naďalej predstavuje podľa správy pre Nemecko veľké riziko aj islamistický terorizmus a rastúci antisemitizmus. V týchto oblastiach má pritom na situáciu v krajine výrazný vplyv vývoj konfliktov na Blízkom východe.

Minister vnútra na tlačovej konferencii zopakoval, že chce zreformovať nemecké spravodajské služby a poskytnúť im širšie právomoci, predovšetkým v boji proti hrozbám v digitálnom priestore. Už v minulosti viackrát hovoril o potrebe umožniť okrem iného aj „aktívnu obranu“ proti kybernetickým útokom.