Vražda, ktorej sa dalo zabrániť? Odborníčka ostro kritizuje systém, ktorý mal Zuzanu v Gelnici chrániť

Podľa Barbory Burajovej nie je možné hodnotiť individuálne okolnosti každého prípadu, no v prípade tragédie v Gelnici je zrejmé, že štát mal možnosť konať efektívnejšie.

„Bol to prípad, ktorý sa dostal do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní. Na Slovensku je nahlasovanosť partnerského a domáceho násilia iba na úrovni 15 % toho, čo sa skutočne deje,“ upozorňuje odborníčka s tým, že každú situáciu treba brať ako unikátnu príležitosť ukázať páchateľovi aj spoločnosti, že násilie je neprijateľné.

Dáta z roku 2023, publikované v rámci prieskumu Eurostatu, potvrdzujú alarmujúcu realitu – až 48 % žien na Slovensku čelí psychickému násiliu od partnera a tretina fyzickému násiliu alebo vyhrážkam.

Prečo ženy zostávajú s tyranmi?

Otázka, prečo obete zo vzťahov neodchádzajú, má podľa Burajovej komplexné vysvetlenie. Ide o zmes oprávnených obáv z neúčinnej ochrany zo strany štátu, ale aj o psychologickú náročnosť situácie.

„Ženy sa obávajú, že prídu o deti, alebo že sa im sťaží kontakt s nimi, prípadne budú musieť dieťa odovzdať násilníkovi bez možnosti kontroly jeho bezpečia,“ vysvetľuje. Identifikácia násilia v partnerskom vzťahu, do ktorého ľudia vstupujú s predstavou spoločného šťastia, je pre samotnú obeť mimoriadne náročným procesom.

Systémové chyby a chýbajúca metodika

Burajová kritizuje, že policajti, prokurátori či sudcovia často nedisponujú jednotnou metodikou na identifikáciu domáceho násilia a odhad rizika. „Skúsenosti obetí s verejnými inštitúciami sú veľmi zmiešané a závisia od toho, na koho v konkrétnej inštitúcii narazíte,“ uvádza. Tému domáceho násilia považuje v rámci odborného vzdelávania právnických profesií za „okrajovú“.

V prípade z Gelnice súd zamietol zákaz priblíženia s odôvodnením, že páchateľ je vo väzbe. Podľa expertky išlo o systémovú chybu. „Keďže má ísť o preventívny nástroj, súd ho mal vydať. Civilný súd navyše nemá pod kontrolou to, kedy bude páchateľ prepustený,“ dodáva. Problémom je aj nedostatočná komunikácia medzi orgánmi, kedy obete nedostávajú včas informácie o prepustení páchateľa na slobodu.

Čítajte viac

Sudca o vražde v Gelnici: Nevieme vyveštiť, čo páchateľ urobí. Či si o takéto tragédie koledujeme, je veľmi ťažká otázka (rozhovor)

Trestanie násilia je nedostatočné

Burajová upozorňuje, že domáce násilie sa na Slovensku netrestá dostatočne prísne. Analýzy súdnych rozhodnutí ukazujú, že v polovici prípadov týrania dochádza k mimoriadnemu zníženiu trestu s odôvodnením, že by to neprimerane postihlo rodinu páchateľa. „V prípade týrania blízkej osoby je to paradoxné. Je to signál do spoločnosti, či takéto konanie považujeme za neprijateľné,“ zdôrazňuje.

Špeciálne programy pre páchateľov, ktoré pracujú s ich postojmi, sú podľa nej dostupné len veľmi zriedkavo. „Násilie nie je choroba, ktorú treba vyliečiť, je to otázka postojov,“ dodáva.

Minister Susko hovorí o individuálnom zlyhaní

Minister spravodlivosti Boris Susko po rokovaní vlády uviedol, že v prípade z Gelnice išlo zatiaľ o individuálne zlyhanie jednotlivca, nie systému. Zároveň avizoval pripravenosť nariadiť dohľad nad procesným postupom súdu.

Barbora Burajová však oponuje: „Tak, ako minister orámcoval tento prípad, sa úplne stratila skutočnosť, že išlo o páchateľa domáceho násilia. Domáce násilie má svoju dynamiku a je to opakované konanie. Ak sa budeme pozerať na kontext vzťahu, nebudeme robiť takéto oklieštené závery.“

Prevencia začína výchovou

Na záver odborníčka zdôrazňuje potrebu primárnej prevencie, ktorá sa začína už v detstve. „Mali by sme pracovať na tom, aby deti vedeli, aké správanie je neprijateľné, kde sú ich hranice a ako riešiť konflikty konštruktívne. Musíme odmietnuť násilie v spoločenskom diskurze, pretože najjednoduchšia odpoveď na to, prečo muži páchajú násilie, znie: lebo môžu,“ uzatvára Burajová.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu: