ONLINE Kým na Slovensku skolabovali stovky ľudí, Belgicko a Nemecko hlásia obete. Európu dusia teplotné rekordy

dnes 07:07 , Aktualizované: dnes 16:05

Extrémne horúčavy pokračujú na Slovensku aj v pondelok (29. júna). Pre celú krajinu platia výstrahy prvého, druhého a tretieho stupňa.

15:49 – Teplota na Slovensku prekročila hranicu 40 stupňov

Pondelok 29. júna sa podľa predpokladov stal najteplejším dňom vlny horúčav, pričom teplota vzduchu hneď na piatich automatických staniciach na Slovensku prekročila hranicu 40 °C. Podľa operatívnych údajov SHMÚ namerali zhodne 40,3 °C stanice Mochovce, Somotor, Mužla a Štrkovec, kým v Kamenici nad Hronom teplomer ukázal rovných 40 °C.

Meteorológovia navyše upozorňujú, že tieto rekordné hodnoty nemusia byť konečné. Keďže teplota v tropickom vzduchu začína pozvoľna klesať až podvečer okolo 17:30, absolútne denné maximum môže ešte o niečo vystúpiť. Všetky namerané dáta majú zatiaľ operatívny charakter a po dôkladnej analýze môžu byť ešte korigované.

14:55 – Sucho sužuje tretinu Slovenska, chýbajú desiatky litrov vody

Slovensko čelí dlhodobému deficitu zrážok, v dôsledku čoho extrémne pôdne sucho zasiahlo už približne 37 % územia. Klimatologička SHMÚ Lívia Labudová upozornila, che za posledné tri mesiace chýba na väčšine krajiny 75 až 100 mm vody oproti priemeru. Ešte kritickejšia situácia je na Zemplíne, juhu Záhoria a v Podunajskej nížine, kde chýba až 125 mm zrážok, čo predstavuje menej ako 40 % normálu. Na západe, východe a severovýchode krajiny trvá toto sucho už 120 až 140 dní.

Nedostatok vlahy vážne ohrozuje ekosystémy a vegetáciu. Na 40 % územia chýba v pôde do hĺbky jedného metra 40 až 60 litrov vody na každý štvorcový meter. Očakávané stredajšie zrážky prinesú len dočasnú úľavu pre stredné Slovensko a Prešovský kraj, no koncom týždňa sa situácia opäť zhorší. Kvôli vyprahnutiu krajiny platí pre celé Slovensko veľmi vysoké riziko vzniku požiarov, meteorológovia preto vyzývajú na extrémnu opatrnosť pri manipulácii s ohňom.

14:49 – Extrémne horúčavy deformujú koľajnice, ŽSR plošne spomaľujú vlaky

Vysoké teploty spôsobili vybočenie koľajníc v úsekoch Brezno-Halny – Gašparovo a Žarnovica – Nová Baňa, kde museli ŽSR úplne zastaviť dopravu. Teplo poškodilo aj trakčné vedenie pri Markušovciach, nadvihlo nástupište v Banskej Bystrici o 15 cm a vyvolalo výpadok technológií v Považskej Bystrici.

Železnice preto preventívne obmedzili rýchlosť na max. 80 km/h v najhorúcejších okresoch a na mnohých rizikových úsekoch (napr. pri Bratislave, Šali či Dunajskej Strede) ju kvôli deformáciám znížili až na 30 či 50 km/h. S rozťažnosťou materiálu a poruchami infraštruktúry aktuálne bojuje železničná doprava po celej Európe.

14:36 – Výrazné ochladenie príde až vo štvrtok, predtým Slovensko potrápia silné búrky a dusno

Tropické horúčavy na Slovensku vyvrcholia v pondelok a v utorok, kedy teploty opäť dosiahnu extrémnych 35 až 40 °C. Zmena nastane v stredu, kedy do krajiny prenikne vlhkosť. Hoci sa mierne ochladí na 31 až 36 °C, kvôli vysokej vlhkosti vzduchu bude mimoriadne dusno. Výrazný zlom a úľava prídu až vo štvrtok (2. 7.) s príchodom studeného frontu, kedy teploty prudko klesnú o 10 až 15 °C. Na severe krajiny sa ochladí na 18 až 23 °C, na zvyšku územia vystúpia maximá na 23 až 30 °C.

Meteorológ SHMÚ Dávid Frnda zároveň varuje pred nebezpečnými búrkami, pred ktorými úrad vydal výstrahu platnú od utorkového poludnia. Kvôli suchému vzduchu v nízkych hladinách atmosféry hrozia najmä takzvané suché downbursty – prudké a ničivé nárazy vetra bez výdatných zrážok, ktoré sa môžu objaviť na takmer celom území Slovenska. V noci naďalej očakávame extrémne teplé a pre organizmus vyčerpávajúce tropické noci.

14:33 – Slovensko prepisuje júnové rekordy a teplota v Bratislave vystrelila takmer k štyridsiatke

Dovtedy platný celoslovenský júnový rekord z roku 2022 s hodnotou 38,8 °C v Somotore definitívne padol. Cez víkend ho najskôr v sobotu prekonala Senica, kde v časti Kunov namerali 39,1 °C, a v nedeľu bratislavská Koliba s rekordnými 39,5 °C. Klimatológ SHMÚ Pavol Faško potvrdil, že takto extrémne teploty sa u nás v júni ešte nikdy nezaznamenali a doterajšie historické maximá pochádzali výhradne z júla či augusta. Extrémny bol aj víkendový nočný prepad, keďže na Kolibe teplota neklesla pod tropických 26,3 °C.

Vysoké hodnoty dosahovala aj priemerná denná teplota vzduchu, ktorá na bratislavskom letisku dosiahla 32,4 °C, čo je len tesne pod historickým celoštátnym rekordom z Piešťan. Kým väčšina územia Slovenska trpí pretrvávajúcim suchom bez kvapky zrážok, začiatkom uplynulého týždňa sa ojedinele objavili prudké búrkové lejaky. Tie zasiahli najmä Plešivec, kde napršalo až 77 milimetrov vody, a Oravskú Polhoru s 52 milimetrami zrážok.

14:04 – Parížske márnice nestíhajú

Paríž a celé Francúzsko čelia katastrofálnej situácii, kedy extrémna vlna horúčav s teplotami nad 40 °C plní chladiace boxy pohrebných služieb na maximum. Majiteľ jednej z márnic Zouhaeir Hertelli potvrdil, že kvôli stoppercentnej obsadenosti musí odmietať zúfalé rodiny, pričom telá zosnulých sa pre nedostatok miesta musia vyvážať do miest vzdialených desiatky kilometrov od metropoly. Podľa štátnej agentúry Santé publique France (SPF) zomrelo len počas troch najkritickejších dní minulého týždňa o tisíc ľudí viac než zvyčajne, pričom denná úmrtnosť vyskočila z bežných tisíc prípadov na šokujúcich 1 400 obetí za deň.

Až 85 % doterajších obetí tvoria seniori nad 65 rokov, pričom v parížskom regióne zaznamenali až 40-percentný nárast úmrtí ľudí v domácnostiach. Riaditeľka jedného z pohrebných ústavov Véronique Bertrandová varuje, že spoločnosť zabudla na ponaučenie z tragického roku 2003, kedy teplo zabilo 15-tisíc osôb, a apeluje na návrat ľudskej solidarity. Väčšina súčasných obetí boli totiž osamelí a izolovaní dôchodcovia, ktorých v rozhorúčených bytoch nemal kto skontrolovať, či dodržiavajú pitný režim.

14:01 – Minuloročné horúčavy zasiahli tisíce ľudí

Počas minuloročného leta skolabovalo kvôli extrémnemu teplu takmer 12-tisíc poistencov VšZP, pričom tento trend zostáva za posledné tri roky rovnaký. Najviac postihnutou skupinou boli ženy (takmer 7 000) a seniori nad 65 rokov, ktorí tvorili viac ako polovicu všetkých prípadov. Z geografického hľadiska kolapsy najviac trápili Žilinský kraj, zatiaľ čo s úpalmi, ktoré postihli najmä dospelých v produktívnom veku, bojovali obyvatelia Banskobystrického a Nitrianskeho kraja.

Úrady preto apelujú na dodržiavanie prísneho pitného režimu, ľahkú stravu a obmedzenie pobytu na priamom slnku, a to najmä u rizikových skupín, ako sú deti, tehotné ženy či chronicky chorí. Pri vážnych stavoch so stratou vedomia je nevyhnutné okamžite volať záchranku, zatiaľ čo pri ľahších príznakoch prehriatia môžu poistenci využiť aspoň telefonickú či online konzultáciu s lekárom.

13:56 – Česko hlási nový teplotný rekord

Český hydrometeorologický ústav potvrdil, že novým absolútnym teplotným maximom v krajine je nedeľných 41,9 °C, ktoré namerali v Doksanoch. Tento víkend kompletne prepísal historické tabuľky, keďže až deväť z desiatich najvyšších teplôt v histórii meraní v ČR padlo práve počas uplynulej soboty a nedele. Jediným starším zápisom v prvej desiatke zostal pôvodný celorepublikový rekord 40,4 °C z augusta 2012 v Dobřichoviciach.

V Doksanoch padol historický rekord dokonca dvakrát za sebou – v sobotu tam namerali 40,9 °C a v nedeľu toto maximum posunuli o celý jeden stupeň nahor. Obec tak v historických tabuľkách obsadila prvé aj tretie miesto. Druhú najvyššiu priečku si s rovnou štyridsaťjednotkou drží stredočeská obec Tuhaň, kde meteorológovia túto extrémnu hodnotu zaznamenali rovnako počas nedeľného popoludnia.

13:41 – Cestujúci v Bystrici organizujú recesistickú „saunovačku“ v rozhorúčenej MHD

Obyvatelia Banskej Bystrice sa v tropických dňoch masovo sťažujú na neznesiteľné horúčavy v mestskej doprave, kde cestovanie pripomína skôr pobyt v saune. Aktivisti preto v pondelok zorganizovali recesistickú akciu Saunovačka MHD, na ktorú si cestujúci priniesli plachty a šľapky, aby upozornili na dlhodobé problémy s komfortom. Iniciátor akcie a autor petície za lepšiu verejnú dopravu Matej Bučko pripomína, že mesto nesie plnú zodpovednosť za kvalitu služieb, ktoré si u dopravcu objednáva.

Samospráva kritiku sčasti odmieta, no priznáva technické limity vozidlového parku. Hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková spresnila, že všetky autobusy spoločnosti SAD Zvolen sú klimatizované a vodiči majú jasný pokyn chladenie používať. Kameňom úrazu sú však trolejbusy, z ktorých väčšina moderným chladiacim systémom vôbec nedisponuje, kvôli čomu sa v nich v lete nedá dýchať.

12:52 – Balkán sužujú lesné požiare a teploty atakujúce štyridsiatky

Kým v západnej Európe horúčavy pomaly ustupujú, východ kontinentu a oblasť Balkánu zažívajú spaľujúce teploty. V Bosne a Hercegovine či Albánsku meteorológovia predpovedajú až 40 °C, pričom kosovské úrady odporučili zraniteľným skupinám vôbec nevychádzať von. Extrémne počasie sprevádzajú aj lesné požiare – hasiči cez víkend bojovali s plameňmi na viacerých miestach a v Bosne sa im po dňoch úsilia podarilo dostať pod kontrolu požiar na skládke, z ktorej stúpal nebezpečný dym.

Čiastočnú úľavu by mal do regiónu priniesť búrkový front s výdatným dažďom, ktorý meteorológovia očakávajú v utorok večer v Chorvátsku. Podľa vedeckej iniciatívy World Weather Attribution (WWA) ide o najsmrtiacejšiu a najvlhkejšiu júnovú vlnu horúčav, akú kedy v Európe zaznamenali, pričom bez klimatických zmien by bola prakticky nemožná. Extrémne počasie už prepisovalo historické tabuľky a absolútne teplotné rekordy padli v Česku, Nemecku aj v Poľsku.

12:36 – Tropické horúčavy na Ukrajine ohrozujú už aj tak zničenú energetickú sieť

Ukrajina čelí vlne extrémnych horúčav s teplotami až do 38 °C, ktoré vystavia energetickú sieť poškodenú ruskými útokmi obrovskému tlaku. Najmenej päť regiónov už muselo preťažený systém regulovať obmedzením spotreby elektriny. Situáciu komplikuje fakt, že infraštruktúra funguje na hranici možností a práve v lete na nej prebiehajú nevyhnutné opravy po zimnom ostreľovaní, čo potvrdil aj šéf energetickej spoločnosti Yasno Serhij Kovalenko.

Ruské útoky od začiatku invázie napáchali na ukrajinskej energetike škody za desiatky miliárd dolárov, kvôli čomu sú výpadky prúdu v krajine bežnou realitou. Vlna horúčav však nesužuje len Ukrajinu, ale celý kontinent. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) totiž v Európe od 21. júna eviduje už viac ako 1 300 nadmerných úmrtí spojených s týmito extrémnymi teplotami.

12:30 – Mimoriadna situácia v Banskej Štiavnici

V banskoštiavnickej mestskej časti Banky vyhlásila samospráva mimoriadnu situáciu po tom, čo v dôsledku pretrvávajúceho sucha úplne vyschli lokálne studne. Pitnú vodu pre viac ako 80 stálych obyvateľov a chatárov muselo mesto zabezpečiť pomocou cisterien.

Podľa primátorky Nadeždy Babiakovej ide o dlhodobý letný problém, ktorý by mal v budúcnosti definitívne vyriešiť plánovaný spoločný vodovod, projekt však nateraz čaká na uvoľnenie peňazí z ministerstva životného prostredia.

Extrémne sucho a nedostatok zrážok aktuálne nekomplikujú život len na strednom Slovensku. Problémy s dodávkami pitnej vody hlásia aj z úpravne Turček v Kremnických vrchoch, z obcí v okresoch Nitra a Hlohovec, a mimoriadne opatrenia na zabezpečenie zásobovania vodou museli prijať dokonca aj viaceré samosprávy na východnom Slovensku.

12:29 – ZSSK v horúčavách

Národný dopravca ZSSK ubezpečuje, že takmer 1 800 vlakov denne premáva aj počas extrémnych horúčav. Klimatizáciou je dnes vybavených 100 % denných diaľkových vlakov a približne 80 % regionálnych spojov, čo je výrazný posun vpred.

Hovorca ZSSK Ján Baček však pripomína, že tropické teploty sú pre techniku obrovskou záťažou. Pri prípadnom výpadku klimatizácie vlakový personál presunie cestujúcich do iných vozňov, otvorí núdzové vetranie a v prípade dlhších meškaní distribuuje balenú vodu, ktorá je v 1. triede štandardom.

Cestujúci však musia v týchto dňoch počítať s meškaniami. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) totiž z bezpečnostných dôvodov obmedzili rýchlosť vlakov v úsekoch s najvyššou výstrahou, keďže extrémne teploty spôsobujú prehrievanie a deformácie koľajníc. ZSSK preto odporúča ľuďom cestovať mimo popoludňajšej špičky, vopred si kúpiť lístok a vziať si so sebou dostatočnú zásobu tekutín.

12:25 – Viaceré krajiny v Európe zaznamenali teplotné rekordy:

12:20 – Horúčavy v Poľsku: Pokrútené koľajnice a tragická bilancia pri vode

Extrémne horúčavy v Poľsku, kde v obci Slubice namerali rekordných 40,5 °C, ochromili železničnú dopravu. Štátne železnice PKP PLK museli v pondelok dopoludnia zrušiť až 128 vlakov po tom, čo vysoké teploty deformovali koľajnice a poškodili trakčné vedenia.

Dopravcovia nasadzujú náhradné autobusy a cestujúcim umožňujú bezplatné vrátenie lístkov, zatiaľ čo technické tímy zostávajú v plnej pohotovosti pre riziko ďalších porúch na tratiach.

Vysoké teploty vyháňajú ľudí k vode, čo prinieslo mimoriadne tragický víkend. Vládne centrum bezpečnosti nahlásilo, že v nedeľu sa utopilo 17 ľudí, čo je najviac od začiatku júna, a celková víkendová bilancia stúpla na 24 obetí. Pre veľkú časť Poľska naďalej platia najvyššie výstrahy pred horúčavami, pričom meteorológovia očakávajú teploty až do 39 °C.

12:10 – Meteorológovia vydali výstrahy takmer pre celé Slovensko:

12:04 – Francúzsko hľadá recept na horúčavy v Španielsku

Francúzsky minister práce Jean-Pierre Farandou plánuje študijnú cestu do Madridu, keďže Francúzsko sa v lete začína klimaticky podobať na svojho južného suseda. Krajina by mohla po vzore Španielska zaviesť takzvané intenzívne pracovné dni bez obedňajšej prestávky, čo by ľuďom umožnilo končiť v práci skôr a vyhnúť sa najväčším horúčavám.

Minister zároveň vyzýva na úpravu harmonogramov festivalov a stavebných projektov, no zásadne odmieta návrhy opozičných Zelených na zavedenie špeciálnej „klimatickej dovolenky“.

Vládne diskusie o týchto zmenách odštartujú v septembri, pričom premiér Sébastien Lecornu už zvolal krízový štáb, aby vyvodil poučenia z aktuálnej vlny horúčav. Hoci Francúzsko nateraz zrušilo najvyšší červený varovný stupeň, na juhu krajiny a na Korzike stále platia oranžové výstrahy a v departemente Var meteorológovia očakávajú teploty až do 40 °C.

11:33 – Nemocnica Bory zvláda horúčavy vďaka moderným technológiám

Bratislavská Nemocnica Bory zvláda aktuálne vysoké teploty bez akýchkoľvek obmedzení prevádzky či operačného programu. Ako informovala komunikačná špecialistka Penta Hospitals SK Jana Fedáková: „Aj počas aktuálnych horúčav poskytuje Nemocnica Bory pacientom komfortné vnútorné prostredie bez potreby prijímať mimoriadne opatrenia, obmedzovať zdravotnú starostlivosť či operačný program.“

Stabilnú klímu na lôžkach zabezpečujú sálavé chladiace panely, pričom pacienti si môžu teplotu na izbách sami regulovať od 18 do 26 °C (momentálne je to najčastejšie 23 až 25 °C). Budova je navyše vybavená pokročilým systémom filtrácie a úpravy vzduchu. Teplota sa prispôsobuje konkrétnym pracoviskám – na pôrodných izbách sa centrálne udržiava okolo 23 °C a na operačných sálach v priemere na 20 °C.

11:28 – Extrémne horúčavy v Belgicku preťažili zdravotníctvo aj pohrebné služby

Vlna horúčav s teplotami do 40 °C, ktoré neklesali ani v noci, paralyzovala Belgicko. Nápor na tiesňovú linku 112 sa zdvojnásobil na vyše 12-tisíc hovorov za deň a nemocnice museli pre preťaženie obmedzovať príjmy či odkladať plánované operácie. Výrazný nárast práce zaznamenali aj pohrebné služby.

Pierre-Olivier Charle z federácie Funewal potvrdil, že od piatka zažívajú situáciu, akú nevideli od pandémie covidu: „Zaznamenali sme obrovské množstvo úmrtí v domácnostiach, u ktorých sa dá predpokladať súvislosť s horúčavami. Išlo predovšetkým o krehkejšie a zraniteľnejšie osoby.“ Presné čísla o nadmernej úmrtnosti budú známe o tri týždne.

Lekári upozorňujú, že prebdené noci v prehriatych domovoch viedli u mnohých pacientov k celkovému kolapsu. Michael Pignarelli, primár intenzívnej medicíny v meste Charleroi, uviedol, že do nemocníc vozili ľudí s extrémnym prehriatím organizmu: „Ľudia, ktorí nevykonávali vôbec žiadnu námahu, k nám prichádzali s neurologickými poruchami, zlyhaním obličiek alebo kardiovaskulárneho systému, v stave šoku. A dokonca aj mladší pacienti, vrátane jedného päťdesiatnika.“

11:20 – Prvá pomoc pri topení a zásady bezpečnosti

V prípade, že sa človek stane svedkom topenia, je podľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) v prvom rade potrebné zachovať pokoj a dbať na vlastnú bezpečnosť. Prvým krokom je okamžité privolanie pomoci na čísle 155, pričom záchranári dôrazne varujú pred neuváženým skákaním do vody. Topiaci sa človek totiž v panike môže pod hladinu stiahnuť aj svojho záchrancu. OS ZZS preto radí pomáhať radšej z brehu: „Ak je to možné, podajte topiacemu sa vetvu, lano, pádlo alebo hoďte plávajúci predmet, ktorého sa môže zachytiť.“

Po vytiahnutí postihnutého na breh je nutné ihneď skontrolovať jeho vedomie a dýchanie. V prípade, že človek nedýcha normálne, je potrebné okamžite začať s oživovaním, pričom záchranári pripomínajú: „Ak nie ste zdravotnícky pracovník alebo vyškolený záchranca, nevykonávajte záchranné vdychy. Operátor linky 155 vás bude presne navigovať až do príchodu záchrannej zdravotnej služby.“

Ak pacient dýcha, stačí ho otočiť na bok a sledovať jeho stav. Lekárske vyšetrenie je však nevyhnutné aj vtedy, ak sa človek po topení cíti dobre, keďže zdravotné ťažkosti sa môžu prejaviť aj s odstupom času.

11:05 – Stovky kolapsov z tepla a varovania záchranárov

Počas uplynulého víkendu zaznamenali záchranári na Slovensku 308 kolapsov z tepla, pričom 171 pacientov skončilo v nemocnici. Najviac prípadov hlásil Banskobystrický kraj (48), najmenej Žilinský (30). Hovorkyňa OS ZZS SR Petra Klimešová vysvetlila hlavné príčiny kolapsov: „Najčastejšou príčinou kolapsov nie je samotné teplo, ale kombinácia viacerých faktorov. Ľudia často podceňujú pitný režim, pijú až vtedy, keď pocítia smäd. Zdržiavajú sa na priamom slnku počas najteplejšej časti dňa, venujú sa náročnej fyzickej aktivite alebo konzumujú alkohol, ktorý podporuje dehydratáciu.“

Záchranári apelujú na dodržiavanie pitného režimu, nosenie pokrývky hlavy a obmedzenie pobytu na slnku medzi 11.00 a 16.00 h. Klimešová zároveň upozornila, že „najviac ohrození sú seniori, malé deti a tehotné ženy, chronicky chorí pacienti a ľudia vykonávajúci fyzickú prácu a šport na priamom slnku.“

V prípade slabosti či nevoľnosti je potrebné človeka premiestniť do chladu, uvoľniť mu oblečenie, ochladzovať ho a podávať mu tekutiny po malých dúškoch.

11:02 – Horúci Dunaj obmedzil výkon elektrárne Paks

Hlavným dôvodom obmedzenia prevádzky maďarskej jadrovej elektrárne Paks sa stala prehriata voda v rieke Dunaj, ktorá slúži na chladenie jej reaktorov. Kvôli vysokým teplotám toku museli v elektrárni najskôr v sobotu znížiť výkon o 243 MW a v nedeľu o ďalších 320 MW, čo v celkovom súčte predstavuje pokles o 563 MW. K opakovanému znižovaniu výkonu museli pristúpiť primárne s cieľom dodržať prísne environmentálne limity, ktoré upravujú maximálnu povolenú teplotu vypúšťanej chladiacej vody späť do koryta Dunaja.

Maďarský Úrad pre atómovú energiu (OAH) v tejto súvislosti verejnosť ubezpečil, že oteplenie rieky neohrozuje samotný chod zariadenia. Podľa vyhlásenia úradu sú totiž nepretržite k dispozícii technológie a rezervy, s ktorými by bolo chladenie elektrárne Paks zabezpečené aj v extrémnych podmienkach, a to „aj pri prietoku vody nižšom až o 90 percent oproti priemeru alebo pri vysokej teplote vody.“

10:34 – Zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov v Žilinskom kraji

Pre celé územie Žilinského kraja platí od pondelka vyhlásený čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline o tomto preventívnom opatrení informovalo na sociálnej sieti. Výstraha bola spustená v ranných hodinách a pokrýva všetky okresy v pôsobnosti kraja.

Konkrétne okresné riaditeľstvá HaZZ vyhlásili toto riziko od 6.00 h pre celé územie okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín a Tvrdošín. Od 7.00 h sa toto opatrenie rozšírilo aj na kompletné územia okresov Liptovský Mikuláš, Námestovo a Ružomberok.

10:17 – Rekordný počet výjazdov záchranárov v Ústeckom kraji

Zdravotnícka záchranná služba Ústeckého kraja zaznamenala počas uplynulého víkendu plného teplotných rekordov mimoriadny nápor. V nedeľu posádky absolvovali až 370 výjazdov, čo je o stovku viac ako bežný denný priemer a zároveň nový rekord za 24 hodín. Vysoké počty zásahov hlásili záchranári už od piatka (353) a soboty (336), pričom v teréne riešili najčastejšie kolapsy z tepla, prehriatie organizmu, dopravné nehody a záchranu ľudí pri vode.

Enormné množstvo prípadov priamo súviselo s počasím. Hovorca záchrannej služby Prokop Voleník uviedol: „Vyrážali sme najmä kvôli akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu u starších ľudí s kardiovaskulárnym ochorením, respiračným ochorením alebo neurologickými chorobami. Časté boli aj výjazdy k deťom, ktoré sa prehriali.“ Mimoriadne náročný víkend poznačila aj tragédia na jazere Milada neďaleko Ústí nad Labem, kde sa utopil dospelý človek.

8:35 - Na väčšine Slovenska môže byť vyše 38 stupňov, platí výstraha 3. stupňa

Ojedinele sa očakávajú prehánky alebo búrky, aj intenzívne. Meteorológovia upozorňujú, že vysoké teploty predstavujú nebezpečenstvo pre ľudské zdravie.

Hrozí aj riziko vzniku a šírenia požiarov. Komplikácie môžu horúčavy priniesť v doprave, najmä železničnej.

Spôsobiť môžu aj lokálne problémy so zásobovaním pitnou vodou a nadmerným využívaním chladiacich systémov zaťažiť energetickú a technickú infraštruktúru.

8:30 - Pri kúpaní počas vlny horúčav zahynulo v Nemecku od piatku 15 ľudí

Od piatku zahynulo v Nemecku pri nehodách spojených s kúpaním v horúčavách najmenej 15 ľudí, uviedla tamojšia polícia.

Medzi poslednými nahlásenými obeťami je 17-ročný mladík, ktorého telo v nedeľu vytiahli zo zatopeného lomu v meste Peine v severonemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko. V Berlíne záchranné zložky vytiahli z rieky Spréva mladého muža, ktorý predtým skočil do vody.

Podľa vyjadrenia polície zomreli v Berlíne v sobotu pri dvoch separátnych nehodách dvaja ľudia. V prvom prípade našla skupina ľudí na gumenom člne popoludní muža, ktorý nejavil známky života. Incident sa stal v umelom jazere Jungfernheideteich vo verejnom parku v západnej časti Berlína. Štyridsaťdvaročného muža vytiahli z vody a začali s jeho oživovaním, záchranári však neskôr na mieste skonštatovali smrť.

Pri druhom incidente v mestskom prístave Tempelhofer Hafen v Berlíne našli na hladine bezvládne plávať 51-ročného muža. Hasiči ho síce z vody vytiahli, no podľa polície mu už nedokázali pomôcť.

Polícia informovala o podobných incidentoch aj z ďalších miest, ako napríklad Heidelberg, Mannheim či Düren, Düsseldorf, Kassel a Dortmund. Pri týchto incidentoch spojených s kúpaním zahynuli aj tri deti vo veku šesť, osem a 14 rokov, píše DPA.

záchranári Nemecko záchranná služba Foto: TASR/AP Záchranári evakuujú klienta z budovy domova dôchodcov počas horúčav v meste Dormagen na západe Nemecka v sobotu 27. júna 2026.

Redakcia televízie ta3 spustila online článok.

Výstrahy pre okresy

Meteorológovia vydali výstrahu tretieho stupňa pre celý Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj, takmer celý Banskobystrický, Trenčiansky a Košický kraj a pre okresy Humenné, Prešov, Snina a Vranov nad Topľou.

Výstrahy druhého stupňa pred vysokými teplotami nad 35 stupňov platia v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Ilava, Považská Bystrica, Púchov, Gelnica, Spišská Nová Ves, väčšinu Žilinského a Prešovského kraja.

Najnižšiu výstrahu vydal SHMÚ pre okresy Poprad, Litovský Mikuláš, Námestovo a Tvrdošín. Očakáva dosiahnutie maximálnej teploty vzduchu 33 až 35 stupňov.

mapa počasie Foto: reprofoto/SHMŮ Platia výstrahy prvého, druhého a tretieho stupňa. Teplota môže presiahnuť 38 stupňov.

WHO: Vlna horúčav v Európe prispela k nadúmrtnosti vyše 1 300 osôb

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v nedeľu upozornil, že extrémne teplo môže byť príčinou stoviek úmrtí v celej Európe.

„Od 21. júna bolo zaznamenaných viac ako 1300 úmrtí nad očakávaným priemerom, ktoré sa spájajú s vysokými teplotami v Európe,“ uviedol riaditeľ WHO na platforme X.

„Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na Zemi, zohrieva sa dvojnásobne rýchlejšie, ako je globálny priemer. Práve teraz žije 150 miliónov ľudí v tepelnom strese, stovky zahynuli, školy sú zatvorené a energetické siete kolabujú,“ skonštatoval.

Horúčavy môžu ohroziť zdravie

Vysoké teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a rôzne zdravotné komplikácie. Ide napríklad o nevoľnosť, malátnosť, bolesti hlavy či zvracanie.

Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy. Tie môžu za určitých podmienok viesť až k prípadným úmrtiam. Medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia.

V prípade, že ľudia pocítia silnú slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Odborníci radia, ako sa chrániť

Úrad verejného zdravotníctva SR v tejto súvislosti vydal viaceré odporúčania. Apeluje na dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd.

Treba podľa neho obmedziť i fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári zase pripomínajú dôležitosť ľahšieho stravovania, správneho oblečenia vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov aj používanie ochranných krémov počas horúčav.

Nenechávajte ich v aute

Civilná ochrana zdôraznila, že ľudia by mali v tomto počasí venovať zvýšenú pozornosť deťom, seniorom a osobám so zdravotnými problémami.

Apelovala na nich, aby nezabúdali ani na zvieratá a zabezpečili im dostatok čerstvej vody a vytvorili možnosť úkrytu v tieni. „Nikdy nenechávajte deti ani zvieratá v zaparkovaných vozidlách, a to ani na krátky čas,“ upozornila.

Rastie riziko požiarov

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov. Hasiči vo viacerých oblastiach vyhlásili čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Vtedy má každý dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti. Zakazuje sa najmä používať otvorený plameň, vypaľovať trávu, porasty bylín, kríkov a stromov či zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu.

Horúčavy zasiahnu aj železničnú dopravu

Horúčavy môžu skomplikovať aj dopravu. Železnice Slovenskej republiky oznámili, že v oblastiach najviac zasiahnutých vysokými teplotami preventívne obmedzujú rýchlosť vlakov. Cestujúci musia počítať s meškaním. Dôvodom opatrenia je pôsobenie horúčav na koľajnice.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"