Európa stále nie je pripravená, súčasné horúčavy sú len začiatok. Vinníka poznáme, ale podľa mnohých neexistuje

Bez klimatickej zmeny by takto nebolo

Rekordné horúčavy, ktoré počas júna zasiahli veľkú časť Európy, by bez klimatickej zmeny spôsobenej ľudskou činnosťou neboli možné. Podľa agentúry AP to tvrdí nová analýza vedeckej siete World Weather Attribution (WWA), podľa ktorej je podobná vlna extrémnych teplôt dnes približne 200-krát pravdepodobnejšia než pred dvadsiatimi rokmi.

Milióny ľudí vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Spojenom kráľovstve aj ďalších európskych krajinách v uplynulých dňoch čelili teplotám presahujúcim 40 stupňov Celzia. Mimoriadne vysoké však zostávali aj nočné teploty, čo výrazne sťažovalo ochladzovanie organizmu a zvyšovalo zdravotné riziká.

Vedci porovnali súčasnú situáciu s rokmi 1976 a 2003, ktoré dovtedy patrili medzi najvýznamnejšie európske vlny horúčav. Zistili, že keby sa dnešná situácia odohrala v klimatických podmienkach roku 1976, denné teploty by boli približne o 3,5 stupňa Celzia nižšie. Aj nočné teploty by boli citeľne chladnejšie.

„Nárast teplôt bol taký výrazný, že v klimatických podmienkach roku 1976 by sme podobnú udalosť vôbec neočakávali. Dokonca aj v roku 2003 by bola stále veľmi zriedkavá,“ uviedol hlavný autor štúdie Theodore Keeping z Imperial College London.

Písali sme

Takéto horúčavy by boli kedysi nemožné. Prečo sa Európa mení na rozpálenú pec a láme jeden rekord za druhým?

Rekordy padajú aj v noci

Autori analyzovali údaje z približne 850 miest v 30 európskych krajinách. Takmer polovica z nich už prekonala alebo čoskoro prekoná historické rekordy takzvaného tepelného stresu, ktorý okrem samotnej teploty zohľadňuje aj vlhkosť vzduchu.

Podľa Keepinga ide o ukazovateľ, ktorý priamo súvisí s tým, ako ľudské telo zvláda ochladzovanie. Práve kombinácia vysokej teploty a vlhkosti predstavuje podľa vedcov jednu z najväčších hrozieb pre zdravie.

Výskumníci preto označili aktuálnu epizódu za najintenzívnejšiu vlnu horúčav aj najvýraznejšiu epizódu vlhkého tepla, aká bola v tejto časti Európy doteraz zaznamenaná.

Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých kontinentov

Podľa služby Copernicus sa Európa od 80. rokov otepľuje približne dvojnásobným tempom oproti svetovému priemeru. Vedci upozorňujú, že mnohé európske krajiny na takéto extrémy stále nie sú pripravené. Chýba im dostatočne rozšírená klimatizácia aj infraštruktúra prispôsobená čoraz častejším vlnám horúčav.

Počas aktuálnej vlny horúčav viaceré štáty vyhlásili najvyššie výstrahy. Obmedzená bola doprava, športové podujatia, výučba na školách aj prevádzka turistických atrakcií. Francúzsko zároveň zaznamenalo svoj historicky najteplejší deň a úrady informovali aj o desiatkach úmrtí pri kúpaní, keď ľudia hľadali úľavu od extrémnych teplôt.

Vedci zároveň zdôraznili, že súčasnú vlnu horúčav nespôsobil klimatický jav El Niño. Podľa nich ide predovšetkým o dôsledok dlhodobého otepľovania planéty spôsobeného spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu.

Klimatológ Michael Mann z Pensylvánskej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že výsledky považuje za realistické. Domnieva sa však, že skutočný vplyv klimatickej zmeny môže byť ešte väčší, než naznačuje analýza.

Autor štúdie Theodore Keeping preto upozornil, že Európa sa bude musieť novým podmienkam prispôsobiť. „Musíme počítať s tým, že podobné horúčavy budú prichádzať čoraz častejšie. Zároveň musíme riešiť aj samotnú príčinu klimatickej zmeny, ktorou sú emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív,“ uzavrel.

Čítajte viac

Letá sú každý rok brutálnejšie, tak prečo sú klimatizácie niekde skôr raritou? Vo Francúzsku ich vykupujú v húfoch

Cieľom je vytvoriť zmätok, nie presvedčiť

Každá vlna extrémnych horúčav prináša na sociálne siete opakovane rovnaké nepravdivé tvrdenia o klimatickej zmene. Upozorňujú na to odborníci z Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO), podľa ktorých dezinformátori využívajú počasie na šírenie zavádzajúcich alebo vytrhnutých informácií.

Silné emócie, ktoré vyvolávajú rekordné teploty, podľa expertov zvyšujú šancu, že ľudia podobným tvrdeniam uveria a budú ich ďalej zdieľať. Práve preto sa horúčavy pravidelne stávajú jednou z hlavných tém klimatických dezinformačných kampaní.

Podľa odborníkov nejde o náhodné príspevky jednotlivcov. Klimatické dezinformácie sú súčasťou dlhodobo fungujúceho systému, do ktorého vstupujú rôzni aktéri – od spoločností pôsobiacich vo fosílnom priemysle cez politické skupiny až po influencerov, reklamné platformy či sociálne siete.

Ich cieľom podľa analýzy nie je vždy presvedčiť ľudí o jednej konkrétnej lži. Dôležitejšie je vytvoriť informačný šum, zaplaviť verejný priestor množstvom protichodných tvrdení a oslabiť dôveru vo vedu, médiá aj verejné inštitúcie.

Experti upozorňujú, že klimatická veda je zložitá a preto sa ľahko zneužíva. Jednoduché, no zavádzajúce vysvetlenia sa šíria oveľa rýchlejšie než odborné analýzy.

Stále sa opakujú tie isté tvrdenia

Sieť EDMO uvádza, že počas extrémnych horúčav sa opakovane objavujú rovnaké naratívy. Medzi najčastejšie patrí tvrdenie, že vedci a médiá situáciu zámerne zveličujú, že podobné horúčavy tu boli vždy alebo že medzi rastúcou koncentráciou oxidu uhličitého a klimatickou zmenou neexistuje žiadna súvislosť.

Častým trikom je podľa expertov aj zamieňanie počasia s podnebím či zavádzajúca interpretácia historických údajov. Dezinformátori zároveň vytrhávajú vedecké štúdie z kontextu alebo ich nesprávne interpretujú, aby podporili svoje tvrdenia.

Podľa analýzy sú takéto správy úspešné preto, že kombinujú jednoduché vysvetlenia, konšpiračné prvky a protiestablišmentovú rétoriku, ktorá vykresľuje vedcov či medzinárodné organizácie ako elity konajúce proti záujmom bežných ľudí.

Podľa Svetového ekonomického fóra aj Organizácie Spojených národov patria dezinformácie, klimatická zmena a extrémne prejavy počasia medzi najvýznamnejšie globálne riziká súčasnosti. Odborníci upozorňujú, že šírenie nepravdivých informácií môže spomaľovať prijímanie klimatických opatrení, prehlbovať spoločenskú polarizáciu a počas prírodných katastrof dokonca ohrozovať ľudské životy.

Vo Francúzsku tohtoročné horúčavy zabíjajú oveľa viac ako kedysi.