Takéto horúčavy by boli kedysi nemožné. Prečo sa Európa mení na rozpálenú pec a láme jeden rekord za druhým?

Vedci označili súčasnú vlnu h'orúčav za najintenzívnejšiu, aká bola v Európe doteraz zaznamenaná. Kontinent už niekoľko dní zviera takzvaná tepelná kupola, ktorá bráni úniku horúceho vzduchu a spôsobuje mimoriadne vysoké teploty aj vlhkosť.

Samotný jav nie je nezvyčajný, výnimočné sú však teploty, ktoré priniesol.

Rekordy padali naprieč Európou

Počas jediného týždňa padali teplotné rekordy v jednej krajine za druhou. Francúzsko zaznamenalo najteplejší deň vo svojej histórii, pričom rekord prekonalo dva dni po sebe. Spojené kráľovstvo nameralo najvyššiu júnovú teplotu, Španielsko zažilo dva najteplejšie júnové dni od začiatku meraní a nové rekordy hlásili aj Švajčiarsko či Nemecko. Rekord sa prepisoval aj v Bratislave, kde v sobotu v noci teplota neklesla pod 26,3 stupňa Celzia.

Vedci porovnali tri najhorúcejšie dni a noci tejto vlny horúčav s podobnými udalosťami z rokov 1976 a 2003, keď bola Zem citeľne chladnejšia.

Výsledok bol jednoznačný. Podľa analýzy by takéto denné aj nočné teploty boli pred približne 50 rokmi „prakticky nemožné“.

Písali sme

Slovensko sa pripravuje na pekelný víkend. Meteorológ: Keď prežijeme deň, čakajú nás extrémne teplé noci

Za posledné polstoročie sa priemerná globálna teplota zvýšila približne o 1,1 stupňa Celzia, čo podľa autorov štúdie výrazne zvýšilo pravdepodobnosť výskytu extrémnych horúčav.

Ak by podobná vlna prišla v roku 1976, bola by podľa výpočtov približne o 3,5 stupňa Celzia chladnejšia.

Nebezpečné sú najmä horúce noci

Vedci upozorňujú, že rekordy nepadali len počas dňa. Mimoriadne nebezpečné boli aj nočné teploty. Francúzsko zaznamenalo najteplejšiu noc vo svojej histórii.

Práve nočné horúčavy predstavujú veľké zdravotné riziko, pretože organizmus sa počas spánku nedokáže ochladiť a zregenerovať.

Podľa analýzy sú takéto extrémne teplé noci dnes približne stokrát pravdepodobnejšie ako počas vlny horúčav v roku 2003, keď si vysoké teploty v Európe vyžiadali viac ako 70-tisíc obetí.

Vedci zároveň skúmali takzvanú teplotu vlhkého teplomera (wet bulb globe temperature), ktorá zohľadňuje nielen samotnú teplotu vzduchu, ale aj vlhkosť, slnečné žiarenie a vietor. Ide o ukazovateľ toho, ako efektívne sa ľudské telo dokáže ochladzovať potením.

Zo sledovaných 854 miest v 30 európskych krajinách už 45 percent prekonalo alebo sa blíži k historickým rekordom tohto ukazovateľa. Čím je jeho hodnota vyššia, tým väčšie je riziko vyčerpania z tepla alebo úpalu.

„Toto leto ukazuje, že pri globálnom oteplení o 1,4 stupňa Celzia sa extrémne horúčavy už dostávajú na hranicu toho, čo naše spoločnosti dokážu zvládnuť,“ uviedli autori štúdie.

Čítajte viac

Extrémne teploty môžu rýchlo spôsobiť zdravotné problémy. Toto sú veci, na ktoré si treba dať pozor

Horúčavy si už vyžiadali stovky obetí

Extrémne teploty majú podľa CNN už aj tragické následky. Hoci presný počet obetí bude známy až neskôr, viaceré krajiny už hlásia stovky úmrtí súvisiacich s horúčavami.

V Španielsku odhadol tamojší systém monitorovania úmrtnosti, že za štyri dni zomrelo v dôsledku horúčav viac ako 200 ľudí. Vo Francúzsku prišlo počas uplynulého týždňa najmenej 55 ľudí o život pri kúpaní, keď sa snažili uniknúť pred extrémnymi teplotami.

Vlna horúčav zároveň prinútila úrady zatvoriť tisíce škôl, spôsobila výpadky elektriny, narušila železničnú dopravu a v niektorých oblastiach uzavrela turistické atrakcie.

Vedci upozorňujú, že Európa je kontinentom, ktorý sa otepľuje najrýchlejšie na svete. Bez výrazného obmedzenia využívania fosílnych palív budú podľa nich podobné vlny horúčav čoraz častejšie, intenzívnejšie aj dlhšie.

„Dnes už ide o otázku, akú budúcnosť chceme pre seba a či sme ochotní urobiť to, čo je potrebné na jej zabezpečenie,“ povedala klimatologička Friederike Ottoová z Imperial College London.

Pozrite si súvisiacu reportáž.