V Maďarsku sa stretnú premiéri V4. Magyar: So Slovenskom síce máme spory, ale aj spoločné záujmy

Predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa v utorok po dvojročnej prestávke opäť stretnú na oficiálnom samite. Hostiteľom podujatia v Budapešti a v neďalekom meste Gödöllő, je nový maďarský premiér Péter Magyar.

Na utorňajšom samite premiérov V4 ide o to, či sa podarí obnoviť vyšehradskú spoluprácu, ktorá v uplynulých rokoch dosiahla historické dno. Povedal to podľa servera index.hu v parlamente premiér Péter Magyar. Dodal, že ani nezhody napríklad so Slovenskom v otázke tamojšej maďarskej menšiny nemôžu prevážiť spoločné historické a geografické danosti.

„Napriek sporom nás spája história“

Magyar povedal, že Maďarsko má v rámci V4 svoje spory. So slovenskou vládou existujú podľa neho nezhody v otázke zahraničných Maďarov, ale základom spolupráce nikdy nebolo to, že sa každý s každým vo všetkom zhodne. „Jej základom bolo, že aj napriek rozdielnym názorom žijeme v spoločnom priestore, spája nás spoločná história a množstvo spoločných záujmov. Geografiu a históriu nedokážeme zmeniť,“ dodal.

Záujmom Maďarska je, aby krajiny strednej Európy opäť konali spoločne v oblasti strategických investícií, rozvoja infraštruktúry sever-juh a posilnenia konkurencieschopnosti regiónu, podčiarkol Magyar.

Krajiny strednej Európy sa podľa jeho slov môžu ľahko stať „hračkami“ veľmocí, a preto má vyšehradská spolupráca strategický význam aj dnes. Pripomenul, že počas rokov Orbánovej vlády bola dôvera medzi krajinami V4 otrasená a spolupráca klesla na historické dno.

Veľké očakávania

Na stretnutie pricestujú predseda vlády SR Robert Fico, český premiér Andrej Babiš a poľský predseda vlády Donald Tusk.

Očakávania pred utorňajším samitom sú podľa servera blikk.hu veľké. Spolupráca začala upadať po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny, hoci predtým mala V4 v rámci Európskej únie značnú váhu. Cieľom štyroch premiérov je obnoviť fungovanie V4 a koordinovať svoje kroky pri najdôležitejších rozhodnutiach EÚ.

Regionálne zoskupenie v minulosti dokázalo koordinovane vystupovať napríklad proti migračnej politike vtedajšej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, pripomína magazín Politico.

Hľadanie priorít

Dynamika dlhoročnej stredoeurópskej spolupráce V4 sa však v uplynulých rokoch výrazne pretransformovala. Primárnym cieľom súčasného samitu je preto identifikovať spoločné priority a zadefinovať mechanizmy, vďaka ktorým by Vyšehradská skupina mohla opätovne získať svoju politickú váhu na pôde EÚ.

Krajiny V4 sa momentálne sústreďujú na témy spojené s viacročným finančným rámcom EÚ a implementáciou Európskej zelenej dohody (Green Deal). Zoskupenie zdieľa skeptický postoj voči príliš ambicióznym environmentálnym cieľom a jednotne presadzuje prísnejšie opatrenia v boji proti nelegálnej migrácii. Voči ďalšiemu rozširovaniu EÚ (najmä potenciálne začlenenie Ukrajiny) prejavujú vyšehradskí lídri v porovnaní so západnými členskými štátmi podstatne opatrnejší prístup.

Babiš: Vďaka Magyarovi sú kontakty intenzívne

V4 je podľa českého premiéra významné a silné zoskupenie štátov, ktoré môže vďaka aktívnemu prístupu nového maďarského premiéra Pétera Magyara opäť plnohodnotne fungovať. Dúfa, že v tejto platforme bude aktívne aj Poľsko, povedal pred odletom na samit.

Babiš pripomenul, že lídri krajín V4 sa už stretli minulý týždeň v Bruseli na okraj rokovania Európskej rady. Témy samitu v Maďarsku budú podľa neho podobné, akými sa zaoberajú na úrovni EÚ, napríklad ceny energií, vojna na Ukrajine či situácia na Blízkom východe. „Tie kontakty sú teraz veľmi intenzívne, je to hlavne vďaka novému maďarskému premiérovi, ktorý inicioval prvé stretnutie, aj to dnešné. A som tomu, samozrejme, veľmi rád,“ povedal predseda českej vlády.

Zároveň podotkol, že keď bol predsedom vlády prvýkrát a spolupracoval s vtedajšími premiérmi krajín V4 - Viktorom Orbánom, Mateuszom Morawieckim a Petrom Pellegrinim, zoskupenie podľa jeho slov fungovalo veľmi dobre. Problém však podľa neho nastal za minulej vlády Petra Fialu, a to jednak pre rozdielne názory vlád na vojnu na Ukrajine, ale aj pre vzájomné antipatie niektorých lídrov.

Dodal, že k tomu nechce pristupovať ako expremiér Fiala, teda že by s Magyarom nechcel spolupracovať len preto, že porazil Viktora Orbána, ktorého Babiš opakovane označoval za svojho priateľa a vo voľbách ho tiež podporil. „Ja som rád, že sme si hneď nastavili spoluprácu, normálne komunikujeme, fungujeme a som rád aj za to oficiálne prijatie,“ povedal Babiš. S maďarským premiérom bude mať ešte pred začiatkom summitu bilaterálne rokovanie.

Verí, že V4 bude opäť aktívna. „Tá skupina môže znovu fungovať a dúfajme, že aj Poľsko bude aktívne ako predtým. Skupina je určite významná,“ dodal. Na prvom stretnutí v Bruseli hovorili podľa jeho slov aj o potenciálnom rozšírení V4 o ďalšie krajiny, no dohodli sa, že sú silným zoskupením a že „to takto stačí“, dodal Babiš.

Čítajte viac

Babiš, Tusk, Magyar a Fico si sadnú za jeden stôl. V maďarskom Gödöllő sa bude rokovať o oživení V4

Rozdiely pretrvávajú, kameňom úrazu je Rusko

Podľa analýzy Politica v poslednom období najväčšie napätie v rámci tohto formátu predstavoval prístup k Rusku. Názorové rozdiely medzi partnermi pretrvávajú. Slovenský premiér Fico si v porovnaní s ostatnými európskymi lídrami zachováva pragmatický až ústretový postoj voči Moskve, zatiaľ čo Česká republika a Poľsko zastávajú voči Kremľu nekompromisnú a tvrdú líniu. Hoci sa Magyar opakovane dištancoval od zahraničnopolitického smerovania svojho predchodcu Viktora Orbána a ruské vedenie podrobil ostrej kritike, Maďarsko zostáva naďalej výrazne závislé od dodávok ruských energetických surovín, čo manévrovací priestor Budapešti limituje.

Ostatný samit premiérov V4 sa konal 27. februára 2024 v Prahe v obzvlášť napätej atmosfére. Maďarského premiéra Orbána a jeho slovenského kolegu Fica očakávali v českej metropole protestujúci kvôli ich proruskej politike. Z hľadiska posúdenia vojny na Ukrajine boli na jednej strane český premiér Petr Fiala s poľským Donaldom Tuskom, na druhej bol Orbán s Ficom.

Vyšehradská skupina je neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín — SR, ČR, Poľska a Maďarska. Založená bola 15. februára 1991 ešte ako Vyšehradská trojka podpisom deklarácie o spolupráci v maďarskom meste Vyšehrad. Po rozdelení Česko-Slovenska sa zmenilo na Vyšehradskú štvorku.

Lídri V4 sa stretávajú po náročnom období. Odborník zhodnotil budúcnosť regionálnej spolupráce.