Ľadový pancier na Islande a horúce letá v Európe. Studený fľak a subpolárny vír môžu spôsobiť extrémy už za 20 rokov

Za posledných približne 150 rokov sa povrch Zeme vplyvom ľudskej činnosti oteplil asi o 1,35 stupňa Celzia. V tejto časti Atlantiku však odborníci hovoria o poklese teploty približne o jeden stupeň. O jave sa vie od roku 2005, no jeho presná príčina zostáva predmetom vedeckej diskusie.

Podľa portálu iDnes.cz môže ísť o jeden z príznakov oslabovania oceánskeho systému, ktorý výrazne ovplyvňuje klímu v Európe.

Scenár, ktorý by zmenil európske zimy

Najvážnejšia teória spája „chladnú škvrnu“ s oslabovaním Atlantickej meridionálnej cirkulácie, známej pod skratkou AMOC. Ide o systém oceánskych prúdov, ktorý privádza teplú a slanú vodu z oblasti Mexického zálivu k európskym brehom. Jeho najznámejšou súčasťou je Golfský prúd.

Tento mechanizmus pomáha udržiavať európske podnebie miernejšie. Ak by sa výrazne oslabil alebo skolaboval, dôsledky by boli citeľné najmä v severnej Európe.

Prípadný kolaps cirkulácie by mohol dramaticky zasiahnuť Island. Zimné teploty by tam mohli klesnúť až k mínus 45 stupňom Celzia a ostrov by mohol obklopiť „ľadový pancier“.

Na európskom kontinente by ochladenie nebolo také extrémne, no stále by išlo o výraznú zmenu. V severských krajinách by zimy mohli byť približne o desať stupňov chladnejšie než dnes.

Letá by pritom nemuseli byť automaticky chladnejšie a mohli by zostať horúce. Európa by tak mohla čeliť ostrejšiemu kontrastu medzi zimou a letom.

Čítajte viac

Vedcom nedáva spávať „studený fľak“ v Atlantiku. Zvláštna odchýlka by mohla znamenať katastrofu pre ľudstvo

Dôsledky by sa však neobmedzili iba na Európu. AMOC súvisí aj s pravidelnými monzúnmi v Indickom oceáne. Tie sú dôležité pre poľnohospodárstvo v mnohých afrických a ázijských krajinách. Narušenie cirkulácie by preto mohlo ovplyvniť aj oblasti, ktoré sú od severného Atlantiku geograficky vzdialené.

V hre nie je iba jedna teória

Oslabovanie AMOC je najlogickejšie vysvetlenie, nie je však jediné. Niektoré modely pripúšťajú, že za studeným fľakom môžu stáť aj zmeny v atmosfére, prúdení vzduchu alebo oblačnosti. Podľa tejto teórie by oceán nemusel byť hlavným zdrojom problému, ale skôr miestom, kde sa prejavujú atmosférické zmeny.

Tím Stefana Rahmstorfa z Postupimského klimatického inštitútu však podľa iDnes.cz porovnal modelové vysvetlenia so skutočne nameranými údajmi zo satelitov a bójí. Z ich analýzy vyšlo lepšie oceánske vysvetlenie, teda súvislosť s oslabovaním AMOC.

„Aj keď sa v niektorých modelových prístupoch javí ako možné, že za vznik studeného blobu môže atmosféra, dáta v skutočnosti ukazujú, že ho spôsobuje oceán,“ povedal Rahmstorf pre New Scientist.

Podľa jeho tímu sa studený fľak zvýrazňuje napriek tomu, že strata tepla z povrchu oceánu sa od roku 1955 znižuje. Ochladzovanie sa navyše neprejavuje iba na hladine, ale aj vo väčších hĺbkach, približne okolo jedného kilometra.

Časť vedcov však upozorňuje, že samotná existencia studeného fľaku ešte nemusí byť priamym dôkazom blížiaceho sa kolapsu AMOC. Neil Fraser zo Škótskej asociácie pre morské vedy pripúšťa aj inú možnosť. Podľa neho môže efekt paradoxne súvisieť s posilnením jednej z vetiev systému, Nórskeho prúdu, ktorý by mohol z oblasti odvádzať viac tepla.

„Studený fľak zodpovedá oslabeniu AMOC,“ uviedol Fraser. „Nie je to však jednoznačný dôkaz.“

Samotné oslabovanie Atlantickej meridionálnej cirkulácie však podľa dostupných meraní preukázané je. Štúdia pracujúca s údajmi z bójí v rôznych častiach Atlantiku uvádza, že medzi rokmi 2004 a 2023 klesol prietok systémom o desať percent.

Vedcov trápi aj subpolárny vír

Ďalšou obavou je subpolárny vír, rozsiahly systém prúdenia, ktorý privádza slanú povrchovú vodu do oblasti, kde sa AMOC ponára do hĺbky. Ak by sa aj tento systém výrazne oslabil alebo zastavil, Európa by mohla čeliť ďalšiemu prudkému ochladeniu.

Vedci ho opisujú ako obrí kolotoč, ktorý obklopuje studenú škvrnu resp. fľak. Ak by sa prestal točiť, priniesol by Európe ďalšie prudké ochladenie.

„Keby subpolárny vír prekročil bod zlomu, mohlo by to mať vážne dopady na klímu v západnej Európe už v štyridsiatych rokoch 21. storočia,“ varoval Rahmstorf.

Studený fľak v Atlantiku tak podľa vedcov nemusí znamenať okamžitý kolaps oceánskych prúdov. Je však signálom, ktorý zapadá do širšieho obrazu zmien v oceáne. Ak sa najvážnejšie scenáre potvrdia, Európa by nemusela čeliť len ďalšiemu otepľovaniu, ale aj výrazne chladnejším zimám a narušeniu systému, ktorý po stáročia pomáhal formovať jej klímu.