Zaorálek tvrdo o Kyjeve: Vstup do Únie je chiméra, V4 sa znovu vracia. Klus hovorí o nádeji pre Ukrajinu
V4 sa po rokoch napätia pokúša o návrat. Lubomír Zaorálek v ta3 hovoril o chimére, Martin Klus o nádeji pre Kyjev a praktickej spolupráci krajín V4.
Najtvrdší moment v diskusii prišiel pri európskej budúcnosti Ukrajiny. Bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek v relácii Téma odmietol predstavu, že by sa o prijatí Kyjeva do Európskej únie dalo hovoriť ako o blízkej realite. Podľa neho musí najskôr prísť deeskalácia, prímerie, mier a až potom rekonštrukcia či integrácia.
„Reči o rozširovaní Ukrajiny do EÚ pokladám za chiméru,“ povedal Zaorálek.
Diskutoval s ním bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus. Témou bol aj návrat Vyšehradskej štvorky po rokoch napätia, sporov pre vojnu za našou východnou hranicou a rozdielnych postojov jednotlivých krajín k Rusku.
V4 sa podľa Zaorálka nevracia iba na papieri
Zaorálek odmieta, že by išlo len o symbolické stretnutie lídrov. Za podstatné považuje najmä to, že krajiny V4 hovoria o obnovení pravidelnej koordinácie pred európskymi samitmi. Práve to podľa neho kedysi tvorilo základ vyšehradskej spolupráce.
„Pre mňa je dôležité to, že tam jasne zaznelo, že sa bude pravidelná koordinácia pred samitmi obnovovať,“ uviedol Zaorálek.
Pripomenul, že V4 nie je klasická inštitúcia, ale politická platforma. Jej sila preto nestojí na budovách, zmluvách ani úradoch, ale na tom, či sa krajiny dokážu pravidelne stretávať a hľadať spoločné pozície.
Podľa Zaorálka existuje viacero tém, pri ktorých môžu Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko postupovať spoločne. Spomenul najmä európsky rozpočet, kohézne fondy, ceny energií a ekonomické záujmy strednej Európy.
Poľsko vraj zistilo, že samo nemá takú silu
Jedno z najzaujímavejších tvrdení sa týkalo Poľska. Zaorálek naznačil, že Varšava sa k V4 vracia aj preto, lebo si uvedomila hranice vlastného vplyvu.
Podľa neho malo Poľsko ambíciu pôsobiť ako regionálny líder. V poslednom období však podľa Zaorálka videlo, že pri kľúčových rokovaniach o bezpečnosti ho dokážu zatlačiť do úzadia väčšie európske krajiny.
„Poľsko si uvedomilo, že nemá tú silu, čo si myslelo,“ vysvetlil.
Práve preto podľa neho rastie záujem Varšavy o návrat k V4. Štyri krajiny spolu predstavujú približne 65 miliónov obyvateľov. Ak vystupujú jednotne, Brusel, Paríž aj Berlín ich musia brať vážnejšie.
Stretnutie V4
Klus: V4 bola po ruskej invázii klinicky mŕtva
Klus pripomenul, že Vyšehradská štvorka po začiatku plnoformátovej ruskej invázie prakticky stratila spoločný rytmus. Rozdielne postoje k vojne prekryli témy, ktoré región predtým spájali.
„Po tom, ako Rusko začalo plnoformátovú vojnu na Ukrajine, prevážila táto téma a z vyšehradskej spolupráce urobila niečo, čo mnohí označili ako klinicky mŕtvu spoluprácu,“ povedal bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
Klus však vidí priestor na nový začiatok. Tvrdí, že V4 môže fungovať, ak sa bude sústrediť na praktické oblasti. Medzi ne zaradil infraštruktúru, energetiku, rýchlostné železnice, prepájanie štátov regiónu a Vyšehradský fond so sídlom v Bratislave.
Podľa Klusa má spolupráca zmysel najmä vtedy, ak partneri nebudú hľadať spory, ale konkrétne témy, pri ktorých vedia dosiahnuť spoločný výsledok.
Vojna rozbila staré spojenectvá
Najväčší zlom nastal medzi Poľskom a Maďarskom. Kým Varšava vníma podporu napadnutej krajiny ako bezpečnostnú otázku života a smrti, Viktor Orbán presadzoval oveľa opatrnejší prístup k Moskve.
Zaorálek vysvetlil, že poľský pohľad na Rusko formuje historická skúsenosť. Maďarsko sa naopak podľa neho snažilo konflikt vnímať ako spor, do ktorého sa nemá nechať zatiahnuť. Okrem toho malo s Kyjevom dlhodobo otvorenú aj tému maďarskej menšiny.
„Maďari začali robiť inú politiku voči Ukrajine a medzi Kaczyńským a Orbánom sa to ukázalo ako zásadný problém,“ uviedol Zaorálek.
Podľa Klusa sa situácia mení s novým maďarským premiérom Péterom Magyarom. Ten má podľa neho k Bruselu aj k vojne za východnou hranicou podstatne prijateľnejší postoj než Orbán. Nejde síce o úplný obrat, no napätie sa podľa Klusa zmiernilo.
„Každopádne sú jeho postoje podstatne viac proeurópske,“ zhodnotil Klus.
Strenutie V4
V4 môže Kyjevu pomôcť, tvrdí Klus
Klus nesúhlasí s tým, že rozdiely pri pomoci napadnutej krajine musia automaticky zablokovať celú V4. Podľa neho sa dá hľadať zhoda v oblastiach, ktoré nie sú politicky také výbušné.
Spomenul humanitárnu pomoc, cezhraničné projekty, obnovu krajiny, obranný priemysel a výmenu skúseností s fungovaním v Európskej únii. Práve v týchto oblastiach môže podľa neho Vyšehradská štvorka zohrávať dôležitú úlohu.
„Niekto iný, ak nie krajiny vyšehradskej spolupráce, by mal Ukrajine v tomto smere pomáhať,“ dodal Klus.
Zároveň upozornil, že európska perspektíva Kyjeva je dôležitá aj ako politický signál. Nemusí znamenať rýchle členstvo, ale podľa Klusa dáva krajine nádej.
„Je to hlavne o nádeji, ktorá sa dáva Ukrajine,“ uviedol Klus.
Návrat V4 preverí prax, nie veľké vyhlásenia
Obaja hostia sa zhodli, že budúcnosť Vyšehradskej štvorky nebude závisieť od jedného stretnutia ani od silných slov. Rozhodujúce bude, či sa z obnoveného dialógu stane pravidelný systém.
Zaorálek verí, že krajiny majú dnes silný dôvod spolupracovať. Tvrdí, že rozdiely medzi nimi nie sú také veľké, aby sa nedali prekonať, ak budú lídri postupovať pragmaticky.
Klus upozornil, že najväčšie riziko môže prísť pri témach, ako sú ruský plyn, ropa alebo bezpečnostná politika. Ak sa však V4 sústredí na infraštruktúru, energetiku, európsky rozpočet, hranice, migráciu či obnovu napadnutej krajiny, môže opäť získať politickú váhu.
Návrat Vyšehradskej štvorky tak nie je hotová vec. Je to skôr test dôvery po rokoch sporov. Ak krajiny dokážu hovoriť jedným hlasom aspoň tam, kde majú spoločný záujem, môžu sa v Bruseli opäť stať silnejším hráčom. Ak však vojna, Rusko a energetika znovu prekryjú všetko ostatné, V4 zostane len názvom, ku ktorému sa politici vracajú vtedy, keď sa im to práve hodí.
Pozrite si reláciu Téma s Jozefom Šivákom.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"