Kto vlastne rozhodol o Kováčikovi? Sudca Kliment hovorí o podozrení, že verdikt vydal nezákonný senát
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré zrušilo právoplatný verdikt bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, sprevádzajú nové pochybnosti. Sudca Juraj Kliment upozorňuje, že senát, ktorý o dovolaní rozhodol, sa zásadne líšil od senátu, ktorému bola vec pôvodne pridelená.
Prípad Dušana Kováčika sa po zásahu dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR vrátil na začiatok. Bývalému špeciálnemu prokurátorovi tak padol právoplatný odsudzujúci rozsudok v prvej korupčnej kauze a jeho obhajoba už závery dovolacieho rozhodnutia využíva aj v ďalších citlivých trestných veciach.
K samotnému verdiktu sa však pridala ďalšia otázka. Netýka sa priamo Kováčikovej viny či neviny, ale toho, kto o jeho mimoriadnom opravnom prostriedku vlastne rozhodoval.
Denník SME upozornil na výhrady sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, ktorý v rozhovore pre denník Postoj spochybnil procesný vývoj prípadu. Podľa Klimenta bola vec po podaní dovolania zo strany Kováčika pôvodne pridelená inému päťčlennému senátu, než aký napokon v decembri 2025 rozhodol.
Senát sa zmenil takmer celý
Kováčik podal dovolanie ešte vo februári 2023 prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa Klimenta elektronická podateľňa vec pridelila prvému senátu, ktorého predsedom bol František Mozner. Členmi senátu mali byť Peter Paluda, Dana Wänkeová, Patrik Príbelský a Martina Zeleňáková.
Rozhodnutie však neskôr vydal senát v inom zložení. Predsedníčkou bola Martina Zeleňáková a členmi Beáta Javorková, Jozef Šutka, Dušan Krč-Šebera a Dušan Szabó. Z pôvodnej zostavy tak zostala iba Zeleňáková.
Pri veľkých trestných kauzách nejde o formálnu drobnosť. Princíp zákonného sudcu má zabezpečiť, aby sa veci neprideľovali účelovo a aby bolo spätne jasné, prečo ich rozhodoval konkrétny sudca alebo senát. Ak sa zloženie senátu mení, má byť z rozhodnutia zrejmé, čo k tomu viedlo.
Práve to Kliment kritizuje. V rozhovore pre Postoj tvrdí, že dovolací rozsudok zmenu v zložení senátu nevysvetlil. „Z opísaných procesno-technických údajov vyplýva dôvodné podozrenie, že vo veci konali a rozhodli nezákonní sudcovia,“ povedal Kliment.
Dodal, že nejde iba o jeho osobný názor. „Nie som jediný, kto je na Najvyššom súde presvedčený o porušení princípu zákonného sudcu,“ vyhlásil.
Do prípadu vstúpil aj minister Susko
Dovolacie konanie sa nezačalo až zásahom ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD). Kováčikovo vlastné dovolanie bolo na Najvyššom súde už od roku 2023. Ministerstvo si neskôr vyžiadalo spis, keďže Kováčik požiadal ministra, aby v jeho prospech podal dovolanie aj on.
Susko tak urobil v auguste 2024. V rovnaký deň zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu, vďaka čomu sa Kováčik dostal na slobodu.
Kliment upozorňuje, že ak boli na stole dve dovolania v tej istej veci, štandardným postupom malo byť ich spojenie a pokračovanie pred senátom, ktorému bola vec pridelená ako prvému. Namiesto toho sa podľa neho pôvodní sudcovia z konania vylúčili a prípad sa dostal k novému zloženiu.
Najvyšší súd na otázky denníka SME reagoval tým, že spis bol dočasne zapožičaný ministerstvu, a preto bez neho nemohol vo veci konať. Zároveň uviedol, že po vrátení spisu sa zloženie senátu zmenilo s prihliadnutím na nález Ústavného súdu a so zámerom, aby o tej istej právnej otázke nerozhodovali sudcovia, ktorí sa ňou už predtým zaoberali.
Súd tiež tvrdí, že procesné strany o zmene vedeli a nenamietali ju.
Spor je o to, ako sa mali sudcovia vylúčiť
Jadro Klimentovej výhrady spočíva v tom, že podľa neho pôvodní sudcovia nemali automaticky odísť z prípadu. Ak mali pochybnosti o svojej nezaujatosti, mali ich oznámiť a o ich vylúčení mal rozhodnúť iný senát.
Pôvodní sudcovia sa mali v minulosti zaoberať otázkou sudcu Petra Hatalu, ktorý bol členom odvolacieho senátu v Kováčikovej kauze. Práve jeho údajná zaujatosť sa neskôr stala jedným z dôvodov, pre ktoré dovolací senát zrušil predošlé rozsudky.
Podľa Klimenta však nešlo o situáciu, v ktorej by boli sudcovia automaticky vylúčení zo zákona. Tvrdí, že ak už raz riešili podobnú procesnú otázku, neznamená to samo osebe, že nemohli konať v dovolacom konaní. Spor je teda v zásade o to, či bol nález Ústavného súdu použitý správne, alebo príliš široko.
Rozhodnutie už má praktické následky
Dovolací verdikt mal pre Kováčika zásadný význam. Jeho korupčná kauza sa vrátila na začiatok a po zrušení právoplatného odsúdenia ho museli opätovne zaradiť medzi prokurátorov. Denník SME pripomenul, že hoci do práce nechodí, keďže čelí aj ďalším obvineniam, mesačne poberá približne 1 500 eur.
Rozhodnutie zároveň presahuje samotný Kováčikov prípad. Obhajoba v kauze Očistec sa odvoláva na pasáže dovolacieho rozsudku, ktorými spochybňuje nezávislosť vyšetrovania. Ak by sa tento výklad presadil aj v ďalších konaniach, mohol by ovplyvniť viacero veľkých káuz z obdobia po roku 2020.
Otvorená však zostáva aj otázka, či sa pochybnosti o zložení dovolacieho senátu dajú ešte procesne riešiť. Podľa Klimenta už voči dovolaciemu rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Aj preto považuje nevysvetlenú zmenu v senáte za jeden z najcitlivejších bodov celého prípadu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"