Po vražde prišli motáky, po zatýkaní desiatky správ od Zsuzsovej. Tóth povedal, prečo išiel na políciu
Výsluch svedka Petra Tótha v kauze objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pokračoval na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku aj v utorok (23. júna).
Súd sa venoval tzv. motákom, ktoré mal Marian Kočner posielať z väzby, okolnostiam začiatku Tóthovej spolupráce s políciou, ako aj telefonickej komunikácii medzi svedkom a obžalovaným po zadržaní vykonávateľov vraždy.
Motáky z väzby
Tóth na začiatku utorkového pojednávania potvrdzoval autenticitu motákov, ktoré podľa jeho slov odovzdal polícii. Vysvetlil, že mu ich doručoval advokát Andrej Šabík ako písomnosti vytvorené Marianom Kočnerom vo väzbe.
„Nenapísal som si tieto motáky sám, čo podľa mojej mienky je veľmi jednoduché forenznými prostriedkami preukázať. Všetko, čo hovorím o obsahu motákov, je moja interpretácia tých textov na základe toho, akú som mal skúsenosť s Marianom Kočnerom alebo inými osobami,“ uviedol svedok.
Súd následne oboznámil s obsahom viacerých motákov. V jednom z nich sa napríklad spomínala požiadavka zistiť, či „kočka nevie bližší termín ukončenia pionierskeho tábora“.
Tóth vysvetlil, že výraz „kočka“ označoval Kočnerovu vešticu. Tá mala údajne prostredníctvom veštenia, ako napríklad z kávovej usadeniny či hviezd, zisťovať, kedy by mohol byť prepustený z väzby.
Podľa Tótha sa v motákoch nachádzali aj odkazy týkajúce sa Norberta Bödöra a vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Svedok uviedol, že dostal sprostredkovaný odkaz, podľa ktorého by prípadná intervencia v prospech Kočnera mohla vyvolať reakciu zo strany prokurátora Jána Šantu.
Spolupráca s políciou
Tóth zároveň podrobne opisoval okolnosti, za ktorých začal spolupracovať s políciou. Rozhodol sa pre to 27. septembra 2018, teda v deň zadržania vykonávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Kontaktoval Prezídium Policajného zboru a následne sa stretol s vtedajším riaditeľom protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Branislavom Zurianom. Prvý oficiálny výsluch podľa vlastných slov absolvoval približne 5. októbra 2018.
Krátko po zadržaní podozrivých mu podľa jeho výpovede Alena Zsuzsová poslala veľké množstvo správ. Zaujímala sa v nich o to, či Marian Kočner nezískal nového advokáta, spoluväzňa, príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo policajta, s ktorým by mohol komunikovať. Tóth z toho usúdil, že sa snažila zistiť, či Kočner nezačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.
(Článok pokračuje pod videom.)
Príchod obvineného Mariana Kočnera na súd:
Svedok uviedol, že na začiatku spolupráce s políciou požadoval postavenie utajeného svedka. Kritizoval pritom, že jeho identita sa pomerne rýchlo dostala na verejnosť.
Nevylúčil ani to, že Branislavovi Zurianovi poskytol materiály z tzv. paparazzovania novinárov ešte pred ich procesným odovzdaním polícii.
„Vychádzal som z predpokladu, že zo svojej pozície komunikuje s vyšetrovateľom, prípadne s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. A že ich primeraným spôsobom informuje o našich kontaktoch,“ povedal.
Tóth už počas pondelkového pojednávania zopakoval svoje presvedčenie, že za vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stáli Marian Kočner a Alena Zsuzsová.
Práve toto podozrenie ho podľa jeho slov priviedlo k rozhodnutiu obrátiť sa na políciu. Ako dôvod označil „výchovu k absolútnej úcte k ľudskému životu“.
Telefonáty po zatýkaní
Popoludní sa súd venoval prehrávaniu telefonických rozhovorov medzi Tóthom a Kočnerom z obdobia, keď bol obžalovaný vo väzbe pre kauzu televíznych zmeniek. Viaceré hovory pochádzali z 27. septembra 2018, teda zo dňa zadržania vykonávateľov vraždy.
Kočner na pojednávaní tvrdil, že ho v tom čase zaujímala najmä kauza televíznych zmeniek. Telefonáty podľa neho súviseli so snahou získať ďalšie originálne podpisy Pavla Ruska pre potreby švajčiarskeho znalca skúmajúceho pravosť podpisov.
Tóth ho však zároveň informoval o zadržaní osôb podozrivých z vykonania vraždy. V komunikácii sa objavili aj témy súvisiace so stranou Cieľ a jej registráciou.
V ďalších telefonátoch Tóth upozorňoval Kočnera, že médiá informujú o zadržaní „prekladateľky z taliančiny“. Zároveň mu naznačil, že niekto zo zadržaných mohol začať spolupracovať s políciou.
Kočner v reakcii na súde vyhlásil, že ho prekvapuje, odkiaľ mohol mať Tóth takúto informáciu, keď podľa neho v tom čase nebola verejne známa.
Spor o stranu Cieľ
Predmetom diskusie bola aj registrácia strany Cieľ. Tóth sa domnieva, že Kočner si zisťovaním presných dátumov vytváral alibi pre svoju intenzívnu komunikáciu s Alenou Zsuzsovou pred vraždou novinára.
Obžalovaný to odmietol a tvrdil, že dátumy potreboval v súvislosti s úvahami o kúpe už existujúcej politickej strany.
Na pojednávaní zazneli aj otázky týkajúce sa samotných motákov. Kočner sa Tótha pýtal, či do jedného z nich nedopísal vetu dodatočne. Svedok to odmietol a vyhlásil, že je pripravený poskytnúť vzorky písma na grafologické skúmanie, ak o tom rozhodne súd. Tóth tiež potvrdil, že pred odchodom zo Slovenskej informačnej služby pôsobil ako šéf kontrarozviedky.
Na otázky zástupcov poškodených uviedol, že obsah motákov, ktoré medzičasom skartoval, sa týkal prevažne organizačných záležitostí.
Počas výsluchu sa riešili aj kompromitujúce materiály na niektorých verejných činiteľov. Tóth uviedol, že momentálne nemá obavy o svoj život, zároveň však dodal, že „do budúcnosti človek nemôže nič vylúčiť“.
Zástupca poškodených Roman Kvasnica sa pýtal aj na osobu Reného Vaneka. Tóth uviedol, že mal informácie o tom, že by mohol nahradiť Petra Šufliarskeho vo vedení Generálnej prokuratúry SR. Zároveň naznačil, že Alena Zsuzsová mohla disponovať kompromitujúcimi materiálmi na túto osobu.
V súvislosti so stranou Cieľ svedok uviedol, že o problémoch s jej registráciou sa dozvedel niekoľko dní pred doručením oficiálneho rozhodnutia.
Podľa jeho názoru sa zablokovanie názvu malo dosiahnuť oznámením ďalšieho zberu podpisov, čím by Kočner získal čas na prípadnú kúpu iného politického subjektu a jeho následné premenovanie.
Z kamaráta kľúčový svedok
K dôveryhodnosti Tóthovej výpovede sa vyjadrili aj procesné strany. Obhajca Marek Para uviedol, že svedok interpretuje obsah telefonátov účelovo a snaží sa Kočnera usvedčovať.
Splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica naopak označil Tóthovu výpoveď za mimoriadne významný dôkaz a prehrávanie telefonátov podľa neho potvrdilo logiku jeho vysvetlení.
Výsluch Petra Tótha bude pokračovať aj na stredajšom pojednávaní. Po otázkach prokurátorov, obhajoby, obžalovaného a splnomocnencov poškodených by mu mal otázky klásť senát. Súd sa môže venovať aj odstraňovaniu prípadných rozporov v jeho výpovedi.
Pozrite si reportáž o pokračovaní procesu v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"