Sekundové lepidlo na zlate, obaly od čipsov a Putinov autogram. Nová kniha odhaľuje bizarné zákulisie Trumpovho Bieleho domu

20.6.2026 05:00

V jednej scéne si Donald Trump vlastnoručne lepí zlaté ozdoby na krb v Oválnej pracovni. V ďalšej riešia najvyšší predstavitelia Bieleho domu Epsteinovu kauzu v miestnosti určenej na krízy národnej bezpečnosti. Nová kniha reportérov denníka The New York Times vykresľuje druhé Trumpovo obdobie ako zmes pomsty, sebavedomia, improvizácie a momentov, ktoré pôsobia skôr ako politická satira než zákulisie Bieleho domu.

trump modi.jpg
Foto: SITA/AP/Julia Demaree Nikhinson
Americký prezident Donald Trump.

Keď Karoline Leavittová jedného rána vošla do Oválnej pracovne, nenašla prezidenta Donalda Trumpa nad bezpečnostným brífingom ani pri telefonáte so svetovým lídrom. Podľa novej knihy reportérov Maggie Habermanovej a Jonathana Swana držal v ruke tubu sekundového lepidla a pokúšal sa pripevniť pozlátené ozdoby na mramorovú rímsu kozuba.

Denník The New York Times, pre ktorý obaja autori pracujú, píše, že scéna v Trumpovom okolí nikoho výrazne neprekvapila. Prezident mal podľa knihy vlastnej predstave o výzdobe dôverovať viac než vkusu kohokoľvek iného. Oválna pracovňa sa po jeho návrate do Bieleho domu postupne menila na priestor plný zlatých doplnkov, dekorácií, zrkadiel, orlov a prvkov privezených z Mar-a-Lago.

Táto epizóda je len jednou z mnohých, ktoré prináša kniha Regime Change: Inside the Imperial Presidency of Donald Trump. Publikácia má vyjsť 23. júna a opiera sa o rozsiahle rozhovory vrátane výpovedí ľudí, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity. Výsledkom je portrét prezidenta, ktorý sa po návrate k moci necíti len ako víťaz, ale aj ako človek, ktorému zmizli posledné zábrany.

Agentúra AP v tomto kontexte pripomenula scénu z leta, keď Trump novinárom ukazoval nové vysoké stožiare pred Bielym domom a vysvetľoval, že podobné úpravy chcel robiť už počas prvého mandátu. Vtedy sa však podľa vlastných slov obával reakcie médií. Teraz to opísal inak. „Vy ste po mne išli. Bol som lovený. A teraz som lovec,“ povedal podľa AP.

Pomsta aj vo chvíli, keď si nepamätal meno

V knihe sa Trumpov Biely dom nejaví ako klasická administratíva, ktorá si najprv definuje priority a potom ich systematicky presadzuje. Často pôsobí skôr ako priestor, v ktorom sa prezidentove osobné krivdy môžu rýchlo zmeniť na úradný postup štátu.

Denník NYT opisuje situáciu z jari 2025, keď si Trump počas stretnutia v Bielom dome spomenul na „toho právnika“ z prvej administratívy, ktorý podľa neho tvrdil, že voľby v roku 2020 boli férové a bez podvodov. Nevedel si však vybaviť jeho meno.

Stephen Miller, jeden z najvplyvnejších mužov druhej Trumpovej administratívy, naznačil, že by mohlo ísť o niekoho z ministerstva vnútornej bezpečnosti. Prezidentov právnik Boris Epshteyn následne podľa knihy rýchlo hľadal v telefóne a prišiel s menom Chris Krebs. Krebs viedol počas Trumpovho prvého mandátu kybernetickú agentúru ministerstva vnútornej bezpečnosti a po voľbách v roku 2020 verejne označil hlasovanie za bezpečné.

Trump podľa knihy reagoval slovami: „Áno, Chris Krebs. Čo sa s ním stalo? Bol to zlý človek. Pozrite sa naňho.“

O niekoľko dní neskôr Biely dom vydal nariadenie, ktoré smerovalo k vyšetrovaniu Krebsa.

Epstein v situačnej miestnosti

Ďalšia z nekonvenčných scén, ktoré kniha opisuje, sa odohráva v miestnosti, ktorá je zvyčajne vyhradená pre vojny, teroristické útoky a operácie národnej bezpečnosti.

Podľa NYT sa najvyšší predstavitelia administratívy v lete stretávali v tzv. Situation Room, teda situačnej miestnosti, aby riešili politické následky kauzy zosnulého finančníka a sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina. Témou boli Trumpove niekdajšie kontakty s ním, tlak Kongresu na zverejnenie materiálov a obavy, ako kauzu vnímajú prezidentovi vlastní podporovatelia.

Agentúra AP informovala, že krízové stretnutie zvolala šéfka kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová. V hre boli podľa knihy aj mediálne manévre. Uvažovalo sa napríklad o tom, že viceprezident J.D. Vance alebo vysoký predstaviteľ ministerstva spravodlivosti Todd Blanche pôjdu hovoriť o kauze do podcastu Joea Rogana. AP zároveň píše, že sa objavil aj návrh zapojiť Tuckera Carlsona do rozhovoru s Ghislaine Maxwellovou.

NYT pripomenul, že úradníkov znepokojovali aj staršie súdne dokumenty z prípadu Virginie Giuffreovej proti Maxwellovej. Objavilo sa v nich nepotvrdené tvrdenie ďalšej Epsteinovej žalobkyne Sarah Ransomeovej, ktoré sa týkalo Trumpa. Ransomeová neskôr časť svojich tvrdení odvolala.

Predstavitelia administratívy sa podľa knihy obávali, že ak by sa podobné tvrdenia dostali do vládnej databázy, mohlo by to vyzerať, akoby im štát dodával väčšiu váhu.

Miliardári prišli s úsmevmi

Trumpov návrat k moci podľa knihy zmenil aj správanie časti technologickej elity. NYT píše, že prezident si po voľbách v roku 2024 užíval pozornosť ľudí, ktorí sa od neho predtým dištancovali.

V Mar-a-Lago mal návštevám ukazovať správy od veľkých mien technologického sveta. Šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg, ktorý Trumpovi po útoku na Kapitol v januári 2021 zablokoval prístup na Facebook a Instagram, sa podľa knihy usiloval o zmierlivejší vzťah. Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu a majiteľ denníka The Washington Post, mal Trumpovi poslať selfie so svojou manželkou Lauren Sánchezovou.

Pri jednej večeri po voľbách sa podľa NYT Trump s Bezosom zhodli na nespokojnosti s denníkom The Washington Post, ktorého spravodajstvo Trumpa dlhodobo iritovalo. Bezos mal o novinách povedať, že boli jeho najhoršou investíciou.

Trump podľa knihy komentoval novú atmosféru pred ďalším technologickým magnátom a blízkym spojencom Elonom Muskom slovami: „Nenávideli ma. A pozri sa na nich teraz.“ Musk mal odpovedať: „Prvotriedne podliezanie.“

Vance, Rubio a Murdoch pri jednom stole

Kniha sa venuje aj tomu, ako Trump sleduje boj o možné dedičstvo svojho politického hnutia. Podľa NYT sa spojencov opakovane pýtal, koho považujú za vhodnejšieho pokračovateľa, viceprezidenta J.D. Vancea alebo ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

Jednu z takýchto otázok položil aj Rupertovi Murdochovi, mediálnemu magnátovi spojenému s Fox News, denníkom The Wall Street Journal a New York Post. Zvláštne na celej situácii bolo, že pri stole sedeli aj Vance a Rubio.

Murdoch podľa knihy najprv odpovedal opatrne. O Vanceovi povedal, že má potenciál byť skvelý. Keď sa Trump opýtal na Rubia, odpoveď bola jednoznačnejšia: „Marco je brilantný.“

Agentúra AP doplnila, že Trump zároveň nevyzerá ako prezident pripravený dobrovoľne sa stiahnuť do úzadia. V knihe sa objavuje scéna z Oválnej pracovne, kde Trump ukazoval čiapky svojho hnutia s nápisom „Trump 2028“.

Keď sa líder demokratov dolnej komory Kongresu, Hakeem Jeffries, ktorý bol tiež prítomný, pozrel na Vancea a opýtal sa, čo si o tom myslí, Trump odvetil, že je v to poriadku a dodal, že viceprezidentovi dávajú „ešte trochu tréningu“.

Vance na to reagoval len slovami: „Bez komentára.“

Najmocnejší muž dejín?

Stanica CNN upozornila na jednu z najkurióznejších pasáží knihy. Trump mal počas rozhovoru s Habermanovou a Swanom ukázať dokument, v ktorom bol porovnávaný s historickými vládcami vrátane Alexandra Veľkého, Napoleona Bonaparteho, Josifa Stalina, Maa Ce-tunga, Adolfa Hitlera, či Džingischána.

Podľa knihy dokument tvrdil, že hoci títo muži boli vo svojej dobe obávaní, ich moc nemala taký globálny dosah ako moc amerického prezidenta. Trump mal autorom vysvetľovať, že spomínaní vládcovia nemali moderné možnosti. Pri niektorých podľa knihy poznamenal: „Nemali lietadlá.“

Trump zároveň podľa CNN povedal, že títo lídri si moc udržiavali strachom. Potom dodal: „Kto by niečo také robil? Však?“

Autori knihy sa pokúsili zistiť, kto text napísal. Trump hovoril o historikovi, no podľa CNN sa ukázalo, že dokument nepochádzal od akademika ani odborníka na dejiny. Jeho autorom mal byť dlhoročný nosič palíc známeho golfistu Garyho Playera.

Biele zlato, strieborný príbor a obaly od zmrzliny

Portál The Independent sa zameral na pasáže o Trumpovom súkromí v Bielom dome. Podľa knihy začal personál sledovať prezidentov odpad po tom, čo sa ukázalo, že niekedy vyhadzoval strieborný príbor z Bieleho domu.

Autori podľa portálu opisujú Trumpa aj ako nočného maškrtníka, po ktorom zostávali v koši alebo na podlahe obaly od zemiakových lupienkov či zmrzliny.

The Independent informoval aj o tom, že Trump a Melania Trumpová majú podľa knihy oddelené spálne. Prvá dáma používala tradičnú hlavnú spálňu Bieleho domu, zatiaľ čo prezident býval v susednej izbe. Trump mal do svojich priestorov prenášať predmety z chodieb a miestností, ktorých zariadenie v minulosti vyberala Melania Trumpová. Keď mu personál pripomenul, že niektoré veci vybrala osobne prvá dáma, podľa knihy dal najavo, že ho to nezaujíma.

Personál sa má cítiť uviaznutý medzi dvoma odlišnými predstavami o tom, ako má Biely dom vyzerať. Melania Trumpová údajne namietala aj proti úpravám Ružovej záhrady a voči rozsahu Trumpových plánov na veľkú tanečnú sálu.

Keď nestačilo povedať útok

NYT opisuje aj scénu po americkom útoku na iránske jadrové zariadenie v júni 2025. Trump vo verejnom prejave tvrdil, že operácia iránske jadrové kapacity „úplne a totálne zničila“, čo sa neskôr ukázalo ako zavádzajúce tvrdenie.

Viceprezident Vance mal ešte pred prejavom navrhovať opatrnejšiu formuláciu. Trump mu podľa knihy odsekol: „Viem, čo robím.“

Keď Vance nasledujúce ráno v rozhovore pre ABC News nepoužil Trumpovo slovo „obliterated“, teda zničené či vymazané, prezident sa podľa knihy nahneval. Trval na tom, že všetci musia používať rovnaký výraz ako on. „To je to slovo. Všetci musia len kopírovať to, čo hovorím,“ povedal podľa NYT.

Venezuela ako štát USA a Putinova kresba v ráme

Agentúra AP upozornila aj na Trumpovu súkromnú fixáciu na Venezuelu. Verejne hovoril o Grónsku či Kanade ako 51. štáte USA, no podľa knihy sa v zákulisí intenzívne zaoberal práve Venezuelou. Dokonca mal naznačiť predstavu, že by sa mohla stať štátom, v ktorom by mohol vymenovať guvernéra.

Stanica CNN zas upozornila na detail z rokovaní Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o Ukrajine. Witkoff sa podľa knihy spoliehal na osobnú chémiu s Putinom. Počas stretnutia v Kremli si všimol, že Putin si na papier kreslí poznámku „3+2“, čo malo označovať územný rámec možnej dohody.

Witkoff sa mal Putina opýtať, či mu môže kus papiera podpísať, aby si ho následne odniesol domov. Putin papier podpísal a Witkoff si ho údajne dal zarámovať.

Trump perlil aj na nedávnom samite krajín G7. Pred miestnosťou plnou lídrov svetových mocností prehlásil, že je šéf:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"