Bátora: Európa peniaze na obranu má, no chýbajú státisíce ľudí. Ruský imperializmus je krízou celého kontinentu (rozhovor)
Európa chce rýchlo posilniť svoju obranu, no samotné miliardy na prezbrojenie jej stačiť nemusia. Profesor politológie Jozef Bátora v rozhovore v relácii Defence News hovorí o nedostatku pracovníkov v obrannom priemysle, rastúcej úlohe Nemecka, význame Ukrajiny pre vojenské inovácie aj o jadrovom dáždniku nad Európou.
Pán profesor, Európu čakajú enormné náklady na vyzbrojovanie a budovanie nových, moderných ozbrojených síl. Máme na to dosť vyškolených ľudí? A máme dosť fabrík na to, aby sme sa aspoň čiastočne dorovnali na Spojené štáty americké a odstrašili Rusko?
Je to tak, ako hovoríte. Momentálne sú potrebné obrovské investície do obrany. Bola to dlhodobá otázka, s ktorou sme v Európe zápasili - či vôbec máme investovať a koľko.
Po plnoškálovom útoku Ruska v roku 2022 začalo byť všetkým jasné, že do obrany v Európe je potrebné investovať. Prostriedky sú momentálne k dispozícii. Boli to dôležité politické rozhodnutia, ktoré sa urobili, a tým pádom investície narastajú. Sú krajiny ako Poľsko, ktoré dáva na obranu 5 percent HDP, a iné krajiny sa dostávajú k úrovni 3 percent a vyššie. To je kľúčové.
Potom je však otázka, keď máme peniaze, či ich dokážeme efektívne investovať. A aj keď ich investujeme, či dokážeme vyrábať to, čo potrebujeme.
Áno, chýbajú ľudia. Práve tam je otázka, koľko ľudí dokážeme zamestnať v obrannom priemysle a či ich nájdeme. Ak máme vyrobiť toľko zbraní a také zbrane, ktoré momentálne potrebujeme a ktoré sú definované ako zákazky jednotlivých vlád, odhaduje sa, že už tento rok bude v obrannom priemysle potrebných približne 200-tisíc zamestnancov. Do roku 2030 to má byť ďalších 300-tisíc.
Aby sme to dali do perspektívy, francúzsky obranný priemysel má približne 300-tisíc zamestnancov. To znamená, že v Európe potrebujeme v podstate navýšiť obranný priemysel o dvojnásobok francúzskeho obranného priemyslu. Taká je situácia a, samozrejme, nie je to jednoduché.
Ľudí, ktorí dokážu stavať zbraňové systémy, rakety, obrnené transportéry a ďalšie technológie, nenájdeme len tak. Treba ich vyškoliť a pripraviť. To je jeden z problémov, ktorým Európa čelí. Ďalšou otázkou je, ako tieto peniaze investovať efektívne tak, aby sme vytvorili obranu a obranné kapacity novej generácie.
Rieši už niekto v Európe túto otázku? Kto má koordináciu obranného priemyslu a investícií na starosti?
Európska únia to, samozrejme, rieši. Rieši to okrem iného komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius. Európska komisia má v tomto zložení novú štruktúru, ktorou je Generálne riaditeľstvo pre obranu a vesmír. Práve tento typ koordinácie obranného priemyslu Európska komisia rieši.
Investície, ktoré tam idú, pôjdu aj na tejto úrovni. Zároveň to však riešia aj jednotlivé vlády. Keď sa pozrieme napríklad na nemeckú vládu, tá momentálne veľmi aktívne investuje do obrany a buduje ozbrojené sily, ktoré by mali byť do roku 2035 najväčšími konvenčnými ozbrojenými silami v Európe. Taký je plán.
Európa má do roku 2035 vyčleniť na obranu stovky miliárd eur, tieto peniaze však budú prichádzať postupne. Spojené štáty americké pritom dávajú na obranu približne 900 miliárd dolárov ročne, takže je zrejmé, že Európa ich v objeme výdavkov nedobehne. Bude európsky plán stačiť na to, aby odstrašil Rusko a ďalších potenciálnych útočníkov? Pretože oni zbroja tiež.
Pri tých 800 miliardách eur je dôležité povedať jednu vec. Nehovoríme o jedinej sume, ale o dodatočných prostriedkoch ponad tie, ktoré vyčleňujú členské štáty.
Momentálne má európska dvadsaťsedmička ročný obranný rozpočet okolo 300 miliárd eur, respektíve vyše 300 miliárd eur, a tento rozpočet sa navyšuje. Týchto 800 miliárd eur sú teda dodatočné prostriedky, ktoré majú prísť do rozpočtu na obranu a obranné projekty do roku 2030.
Odkiaľ tieto peniaze prídu? Budú sa na ne skladať členské štáty?
Áno, členské štáty sa na ne budú skladať. Zároveň ide aj o spoločný európsky rozpočet. Takisto pôjde o pôžičky, ktoré si budeme brať na medzinárodných finančných trhoch, aby sme dokázali financovať prezbrojenie, respektíve modernizáciu obranných kapacít Európy.
Je to v podstate niečo podobné, ako keď sme si na globálnych finančných trhoch brali spoločnú pôžičku na zvládanie krízy COVID-19. Momentálne nás zasiahla kríza ruského expanzívneho imperializmu, ktorá sa týka celej Európy. Preto sa musíme spojiť, spojiť sily a spoločne sa postaviť za obranu našej spoločnej Európy. Jedným zo spôsobov je aj to, že budeme spoločne investovať a brať si spoločné pôžičky, aby sme sa dokázali vyzbrojiť.
Medzi krajinami, ktoré výrazne investujú do vývoja vlastných zbraní aj do spoločnej európskej obrany, je dôležité Nemecko. Zatiaľ však nie je jednotkou. Tou je z hľadiska výzbroje Francúzsko, po ňom nasleduje Veľká Británia a Taliansko. Nemecko sa stále zobúdza. Ak skutočne nabehne naplno, pričom sa už začínajú využívať aj automobilky na výrobu obrnených vozidiel a transportérov, čo to urobí s európskou obranou? A nehrozí rozkol medzi Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou, ktoré historicky často stáli proti sebe?
To je veľmi dobrá otázka, respektíve celý súbor otázok. Je pravda, že Nemecko zatiaľ nemá najväčší obranný priemysel. Došlo tam však k zásadnej strategickej zmene, k takzvanej Zeitenwende, už v roku 2022. Po ruskom útoku aj Nemecko pochopilo, že je potrebné zásadne investovať do obranných schopností a do obrany.
Dochádza tam k veľkým investíciám, ktoré podporuje nemecká vláda. Nemecko sa snaží vybudovať najväčšiu konvenčnú armádu na európskom kontinente. To je pozitívne v tom zmysle, že Nemecko, podobne ako ostatné krajiny v Európe, chápe, že ak si máme zachovať liberálnu demokraciu, slobodu a prosperitu, je potrebné aktívne prispieť k takémuto procesu.
Zaujímavé na Nemecku je, že tieto investície do obrany sa dejú aj s ohľadom na vojenské inovácie. Príkladom je celý rad bilaterálnych zmlúv, ktoré Nemecko podpísalo s Ukrajinou v apríli tohto roka. V rámci jednej z nich budú nemecké podniky a firmy vyrábajúce drony spolupracovať s ukrajinskými firmami, ktoré vyrábajú drony.
V úvodzovkách sa tu bude spájať ukrajinská bojová skúsenosť a inovatívnosť priamo z bojového poľa s nemeckými inžinierskymi schopnosťami. Pravdepodobne tak vznikne veľmi zaujímavá synergia pri výrobe nových generácií dronových systémov. To je jedna vec.
Ďalšia vec je, že Ukrajina má mimoriadne inovatívny systém zdieľania informácií na bojovom poli, ktorý sa volá Delta. Na základe skúseností, ktoré Ukrajina momentálne má, ide o jeden z najinovatívnejších bojových informačných systémov, ktoré v súčasnosti na svete existujú. Ani americké ozbrojené sily nemajú tak inovatívny a tak dobre prepojený systém, ktorý komunikuje medzi rozličnými zbraňovými systémami, ako majú Ukrajinci.
Jedna z bilaterálnych zmlúv Nemecka s Ukrajinou sa týka zdieľania dát z tohto systému a z iných systémov z bojového poľa na trénovanie umelej inteligencie a ďalších technológií, ktoré budú používané v nemeckých raketových a dronových systémoch. Znamená to zásadný inovačný posun.
Podobný typ zmlúv má s Ukrajinou aj Británia, ale napríklad aj Nórsko či Švédsko. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa Ukrajina stáva zdrojom inovatívnosti pri rozvoji európskej obrany.
Ukrajina sa dnes označuje za jedného z lídrov vojenských inovácií a skúseností z reálneho bojiska. Pri európskej obrane však zostáva kľúčová aj otázka jadrového dáždnika, ktorý v Európe zabezpečujú najmä Francúzsko a Veľká Británia, popri stále prítomných amerických taktických jadrových bombách. Ako sa na túto rovnováhu treba pozerať?
Pri celej tejto diskusii netreba zabúdať na to, že americký jadrový dáždnik je nad Európou naďalej aktívny, je k dispozícii a bude brániť Európu, pokiaľ by došlo k ozbrojenému konfliktu alebo k ohrozeniu bezpečnosti NATO a EÚ.
Rozdiel v počtoch jadrových hlavíc je výrazný. Američania majú približne 5 000 jadrových hlavíc a Rusi tiež, čiže tam je parita. V Európe máme tieto dve veľmoci, ktoré sa momentálne snažia vytvoriť, nazvime to, nukleárnu zábezpeku pre prípad, že by nedošlo k politickej jednote pri spoločnej reakcii na bezpečnostnú krízu alebo na vojenský útok zo strany Ruska na niektorú z členských krajín NATO.
Pozrite si kompletný rozhovor s profesorom politológie Jozefom Bátorom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"