Ruská opozícia skúša nový štart, strana Mierové Rusko má spojiť odporcov vojny. Úvodný snem však sprevádzali spory
Ruskí opoziční politici a aktivisti založili novú politickú stranu Mierové Rusko. Stavajú na tom, že formálna politická štruktúra môže pomôcť zjednotiť rozdrobené ruské protivojnové hnutie a časom vyzvať vládu prezidenta Vladimira Putina. Na čelo strany sa postavil bývalý politický väzeň a spolupracovník zosnulého kritika Kremľa Alexeja Navaľného, Iľja Jašin.
Ustanovujúci zjazd strany sa konal 12. a 13. júna v Berlíne za zatvorenými dverami, médiá mali byť prizvané až na druhý deň rokovania. O zakladaní politickej strany, ktorej cieľom je v budúcnosti prevziať moc v Rusku, informoval Jašin už v marci. Uviedol, že v organizačnom výbore pôsobia skúsení politici aj mladí aktivisti.
Informuje o tom server The Moscow Times, ako aj stanica Deutsche Welle.
Hlavným cieľom je prevziať moc
Od začiatku plnoformátovej invázie Ruska na Ukrajinu vzniklo viacero protivojnových a protikremeľských organizácií, Jašin však tvrdí, že Mierové Rusko má vyplniť medzeru ako širšia politická platforma, ktorá podľa neho doteraz neexistovala.
„Politická strana nie je len klub znepokojených občanov alebo výbor pre protivojnovú advokáciu. Strana je predovšetkým nástrojom boja o moc,“ povedal pre The Moscow Times.
„Tým, že si vyberáme formát strany, otvorene vyhlasujeme, že naším hlavným cieľom je prevziať moc v krajine. Práve preto sa spájame a práve preto budujeme túto štruktúru, aby sme si mohli nárokovať moc,“ uviedol.
Kritici však varujú, že strana riskuje, že sa stane ďalšou opozičnou iniciatívou, ktorá síce ponúka „demokratickú alternatívu“ k Putinovi, no bude mať len malý reálny dosah. Politici a aktivisti, ktorí sa zúčastnili zakladajúceho podujatia, však tvrdia, že strana má potenciál spojiť široké spektrum protivojnových a protiputinovských Rusov a po prvý raz po rokoch im dať možnosť priamo sa zapojiť do politiky.
Finančné zdroje odmietli zverejniť
Na zakladajúcom kongrese, ktorý bol naplánovaný na obdobie ruského sviatku Dňa Ruska, sa zúčastnilo viac ako 100 delegátov. Jašin odmietol zverejniť zdroje financovania strany, pričom sa odvolal na bezpečnostné riziká pre jej podporovateľov. Uviedol, že peniaze pochádzajú od „niekoľkých našich podporovateľov“, ktorí „nikdy predtým politiku nefinancovali“.
Delegáti zvolili za podpredsedníčku Olgu Prokopievovu, členku francúzskej organizácie Russie-Libertés, a Jašinových bývalých kolegov z moskovskej mestskej rady Jelenu Kotenočkinovú a Konstantina Kosova. V 25-člennej politickej rade strany sú obhajcovia ľudských práv, bývalí ruskí zákonodarcovia, aktivisti z niekdajších regionálnych štábov Navaľného, feministické aktivistky aj členovia demokratického mládežníckeho hnutia Vesna.
Iniciatíva „pritiahla nových ľudí, ktorí sa predtým nezapájali do politického aktivizmu alebo nepracovali v existujúcich opozičných organizáciách“, povedala Inna Bondarenková, výskumníčka a ľudskoprávna aktivistka, ktorá sa na zakladajúcom kongrese zúčastnila ako delegátka.
„Práve táto rozmanitosť, široké spektrum názorov, ideológií a politických myšlienok, ktoré sa tam objavili, urobila toto stretnutie takým dôležitým a zaujímavým na sledovanie,“ dodala. Kotenočkinová dodala, že ideológia strany bola zámerne formulovaná široko, aby oslovila liberálno-demokratických aj sociálno-demokratických podporovateľov. Jej štruktúra zároveň umožňuje vytváranie regionálnych pobočiek aj vnútrostraníckych frakcií.
Detaily nie sú dotiahnuté do konca
Podľa Kotenočkinovej však zostáva mnoho detailov programu strany nevyriešených. „Stanovy, deklarácia a manifest majú byť po kongrese ešte dokončené, takže sme zatiaľ nevideli ich finálne verzie,“ uviedla s tým, že sa vo veľkej miere stotožňuje s tým, čo bolo doteraz prijaté.
Ďalšou výzvou pre stranu je, ako vyvážiť oslovovanie protivojnových Rusov v zahraničí so snahou zapojiť tých, ktorí zostávajú v Rusku. Jašin v tomto kontexte uviedol, že strana vytvorí bezpečnostné protokoly pre prácu s ľuďmi v Rusku, keďže „vzhľadom na riziká trestného stíhania je tu veľa nuáns“.
„V tejto fáze je hlavným cieľom, aby Rusi v krajine aj po celom svete vedeli, že existuje strana, ktorú budú môcť podporiť, keď budú možné prvé slobodné a konkurenčné voľby,“ povedala Kotenočkinová.
„Strana má v úmysle brániť práva a záujmy Rusov na medzinárodnej úrovni aj v krajinách, kde vzniknú jej pobočky,“ uviedla. Dodala však, že neočakáva, že západné vlády budú stranu vnímať ako plnohodnotnú politickú silu.
Moskovký aristokrat?
Pri zakladaní strany bol tiež bývalý poslanec petrohradského zákonodarného zhromaždenia Maxim Reznik, ktorý však 9. júna informoval o konflikte s Jašinom. Obvinil ho zo snahy viesť stranu „cestou koncentrácie moci okolo lídra a jeho najbližšieho okolia“. Reznik zároveň pripustil, že v podmienkach vojny a emigrácie sa emócie, ktoré by mali smerovať proti režimu Putina, niekedy obracajú proti opozičníkom samotným. „Je mi ľúto, že sa to stalo aj v tomto prípade,“ napísal Reznik v príspevku na sociálnych sieťach.
Jašina tiež obvinil, že sa správal „ako moskovský aristokrat“, pričom podľa neho ľudí počas diskusií s členmi organizačného výboru umlčiaval.
Exilový investigatívny portál IStories informoval, že nezhody o zakladajúcich dokumentoch strany boli také vyhrotené, že delegát Vladimir Milov odišiel zo sály a popritom si hundral vulgarizmy. „Atmosféra na kongrese bola napätá,“ potvrdila Kotenočkinová, zároveň však uviedla, že na strete myšlienok, hodnôt a dokonca politických prístupov, ktorý sa počas diskusií objavil, nevidí nič problematické.
„V Rusku sme jednoducho nemali možnosť získať skúsenosť ani s budovaním strán, ani s experimentovaním s rôznymi formátmi. Možno ten čas prišiel teraz,“ uviedla.
Podobne to vníma aj Leonid Volkov, popredný predstaviteľ Navaľného Nadácie boja proti korupcii, ktorý sa na podujatí zúčastnil ako hosťujúci rečník. „Všetko je úplne normálne. Je to živý politický proces. Existuje miesto, kde môžu ruskí občania hlasovať a debatovať. To je výborné a treba si to vážiť,“ povedal.
Odsúdený
Jašin patrí ku generácii liberálnych politikov. Známym sa stal odhaľovaním korupcie a neskôr kritikou ruskej politiky voči Kyjevu. Patrí k najvýraznejším odporcom invázie na Ukrajinu z februára 2022. Dlhodobo pôsobil v mimoparlamentnej opozícii a spolupracoval s viacerými známymi kritikmi Kremľa - okrem Navaľného aj s Borisom Nemcovom. Po Nemcovovej vražde v roku 2015 dokončil a zverejnil jeho správu o ruskej vojenskej angažovanosti na Donbase na východe Ukrajiny.
V roku 2022 súd v Rusku Jašina odsúdil na 8,5 roka väzenia za šírenie údajne „nepravdivých informácií“ o armáde. Obvinenie súviselo s jeho verejnou kritikou vojny na Ukrajine. Mnohé západné krajiny a ľudskoprávne organizácie považovali Jašina za politického väzňa. V auguste 2024 bol z väzenia prepustený v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom. Žije v exile v Nemecku.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"