Stalinove metódy za mrežami. Bieloruský opozičník odhalil realitu režimu a varuje pred podriadením Moskve
Viac ako päť rokov za mrežami, izolácia od rodiny a tresty, ktoré pripomínajú sovietske praktiky. Bieloruský opozičný politik Pavel Sevjarynec po prepustení opisuje realitu väzníc v krajine, kde podľa neho režim Alexandra Lukašenka naďalej využíva metódy známe ešte z čias Stalina.
Kritika bieloruského diktátora a podpredsedu Bieloruskej kresťanskodemokratickej strany zatkla tamojšia KGB 7. júna 2020, teda ešte predtým, než po augustových voľbách vypukli masové protesty. Na slobodu sa 49-ročný politik dostal 13. decembra 2025 po tom, čo prepustenie niektorých politických väzňov v Minsku vyrokoval osobitný vyslanec amerického prezidenta John Coale. Nejde však o jeho prvý pobyt za mrežami.
Sevjarynec, ktorý v týchto dňoch zavítal do Česka, v rozhovore pre Seznam Zprávy hovorí aj o tom, že najväčším nepriateľom bola zima a Lukašenko, ktorý Bielorusku vládne už 32 rokov, dobrovoľne nikdy neodstúpi.
Zima, sovietske praktiky a smútok
„V bieloruských väzniciach stále používajú Stalinove metódy. Stalin vedel, čo robil, keď posielal ľudí na Sibír, kde je večný mráz. Mučenie chladom je v bieloruských väzniciach najrozšírenejším, najčastejším trestom,“ priblížil svoj niekoľkoročný pobyt Sevjarynec s tým, že fyzicky najnáročnejšie bolo zvládnuť chlad.
Podľa jeho slov majú dozorcovia prikázané správať sa horšie k politickým väzňom než k ostatným. „Musia poslúchať svojich nadriadených, ktorí rozhodujú, ako sa majú správať ku konkrétnym väzňom. To je starý sovietsky systém,“ vysvetlil s tým, že v tamojších väzniciach je stále trestom aj „diera“, teda samotka. Opísal ju ako studenú kamennú celu, kde otvoria okno aj v zime a nechajú ho otvorené aj viac než 10 dní.
„Prestával som cítiť telo a vôbec som nemohol spať. Keď dozorcovia videli, že som na tom zle, jeden prišiel a opýtal sa ma, či sa už budem správať slušne a spolupracovať. Mlčal som, tak ma tam nechali ďalších desať dní. Keby som neveril v Boha, nezvládol by som to,“ uviedol.
Najťažšie však podľa neho bolo to, že nemohol byť v kontakte s rodinou, ako aj myšlienka, že tam môžu skončiť aj oni. „A ťažko som sa vyrovnával s tým, že bieloruské vzopätie po voľbách v roku 2020 neviedlo k víťazstvu,“ povedal.
Prepustený na Ukrajinu
Hovorí, že správanie niektorých dozorcov sa zmenilo k horšiemu po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu. „Vedenie väzníc stratilo zábrany v tom zmysle, že keď na Ukrajine umierajú tisíce ľudí, tak čo záleží na tom, či niekto zomrie v bieloruskom väzení,“ priblížil. Ako dodal, keď začala vojna, nachádzal sa v pracovnom tábore, kde mohli pozerať bieloruskú televíziu a čítať propagandistické noviny.
Hoci išlo podľa jeho slov o samú propagandu, medzi riadkami sa dalo vyčítať, čo sa deje.
Noc predtým, než ho prepustili, ho so všetkými vecami presunuli na samotku a zobrali mu všetky poznámky napísané na papieri. „Potom ma vyviedli von s putami na rukách. Bez slova, nikto nič nepovedal. Hovoril som si, že sú dve možnosti. Buď ma pustia, alebo ma Lukašenko predal Putinovi a vezú ma niekam na Sibír,“ vysvetlil.
Cez vrece videl, že ich vedú proti slnku - na východ, nie na západ, povedal, no ako sa ukázalo, viezli ich na hranicu s Ukrajinou. „Bol som v skupine prepustených, ktorú vyviezli na Ukrajinu, ostatné skupiny prevážali do Litvy,“ priblížil Sevjarynec.
Lukašenko sa bojí všetkých, ale najviac Bielorusov
Hlavnou príčinou, prečo sa Lukašenkov režim udržal tak dlho, je podľa politikových slov Rusko, ktoré diktátora podporilo a podnietilo ho k tvrdému potlačeniu protestov. „Keby Lukašenko nemal Rusko za chrbtom, padol by. Neudržal by sa,“ vysvetlil a doplnil, že ak by bola jeho situácia kritická, mohol by Putin poslať svojich vojakov.
To by však viedlo k vojne na území Bieloruska. Podľa Sevjarynca ale existujú názory, že časť silových štruktúr bola pripravená podporiť opozíciu, ale obávala sa, že Rusko nedovolí pád Lukašenka a použije akékoľvek prostriedky.
„Lukašenko a ľudia okolo neho, aj v silových zložkách, uvažujú skôr ako Rusi. Pre nich je stredobodom sveta Moskva. Majú ruskú mentalitu,“ priblížil.
Hoci Lukašenko vyhlásil, že už na prezidenta kandidovať nechce, podľa Sevjarynca je to lož a vodca je notorický klamár.
„Pritom klame takým spôsobom, že je to až nepochopiteľné, pretože všetkým je jasné, že klame. Myslím si, že dobrovoľne nikdy neodíde. Bude sa držať moci zubami-nechtami, kým to pôjde. Bojí sa Západu, bojí sa Ruska, ale najviac sa bojí vlastného národa,“ uzavrel.
Najhorší scenár? Podriadenie sa Moskve
Opozičný politik poskytol rozhovor aj ČTK, v ktorom varoval, že najhorším scenárom by bolo úplné podriadenie Bieloruska Moskve. Za reálne riziko označil aj možné zatiahnutie krajiny do vojny proti Ukrajine, pričom pravdepodobnosť takéhoto vývoja podľa neho nemožno vylúčiť.
Súčasnú atmosféru v Bielorusku opísal ako kombináciu strachu a očakávania zmeny. „Väčšina Bielorusov odmieta Lukašenka aj ruského prezidenta Vladimira Putina a nesúhlasí s vojnou na Ukrajine, otvorený odpor však tlmia obavy z represie,“ uviedol.
Podľa neho zásahy režimu, najmä po protestoch v roku 2020, viedli k tomu, že veľká časť spoločnosti získala priamu skúsenosť s represiami. To podľa neho posilnilo porozumenie významu slobody a demokratických princípov.
Partizáni v zálohe
Napriek zdanlivému pokoju podľa neho v bieloruskej spoločnosti pretrváva nesúhlas s režimom. Ľudia podľa neho sledujú nezávislé médiá zo zahraničia, aj keď im za to hrozia postihy, a udržiavajú si prehľad o dianí mimo oficiálnej propagandy. „Navonok je ticho, ale to je bieloruská povaha. Sme ako partizáni v zálohe,“ povedal.
„Skôr či neskôr príde okno príležitostí. Môže to byť smrť Putina alebo Lukašenka, vojenský kolaps alebo ekonomická kríza,“ uviedol Sevjarynec k scenáru možného vývoja. Poukázal aj na úlohu bieloruskej opozície v zahraničí a pripomenul, že emigrácia zohrala v minulosti dôležitú úlohu pri politických zmenách, pričom podobný význam jej pripisuje aj dnes.
Európskej únii by Sevjarynec odporučil zachovať tlak na režim, najmä prostredníctvom cielených sankcií. Prípadný dialóg by mal byť podľa neho podmienený konkrétnymi krokmi, ako je obmedzenie represie alebo väčší priestor pre nezávislé médiá.
S bieloruským vodcom sa ešte v septembri stretol aj premiér Robert Fico:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"