Krok od „šialene“ veľkej invázie. Biely dom plánoval scenár, ktorý mohol zmeniť vojnu, Trump napokon cúvol
Spojené štáty sa podľa CNN minulý mesiac priblížili k výraznej eskalácii vojny s Iránom. Armáda pripravovala plán, ako pozemnou operáciou získať vysoko obohatený urán, prezident Donald Trump však napokon postup zastavil.
Tajná cesta do Tampy
Najvyšší americký generál Dan Caine sa podľa zdrojov CNN koncom mája narýchlo a v utajení presunul z rokovania vysokých predstaviteľov NATO v Bruseli do sídla amerického Centrálneho velenia na Floride. Dôvodom mali byť mimoriadne citlivé brífingy o pláne vyslať pozemné jednotky do Iránu s cieľom násilne zaistiť vysoko obohatený urán.
Podľa dvoch zdrojov oboznámených s vecou bola príprava natoľko naliehavá, že Caine musel 19. mája urýchlene odletieť cez Atlantik do Tampy. Samotný fakt, že brífingy prebiehali na takejto úrovni, podľa zdrojov ukazuje, ako blízko bola administratíva k schváleniu mimoriadne rizikovej operácie.
Hovorca Zboru náčelníkov štábov prípravy na možnú operáciu situáciu nekomentoval. Caine mal následne o možnostiach informovať prezidenta Donalda Trumpa.
Trump však podľa zdrojov plán pozastavil po varovaniach, že by pravdepodobne vyvolal tvrdú iránsku odvetu, predĺžil vojnu a ešte viac zasiahol globálnu ekonomiku. Prezident mal zároveň vyjadriť obavy z možného vysokého počtu amerických obetí. Jeden zo zdrojov plán označil slovami: „Veľa rizika.“
Urán zostáva hlavným cieľom
Získanie iránskeho vysoko obohateného uránu patrí podľa CNN medzi hlavné Trumpove ciele, ktoré sa doteraz nepodarilo dosiahnuť ani rokovaniami, ani vojenskou silou. Hoci americký prezident opakovane naznačoval možnosť, že USA urán získajú násilne, váha rizík ho zatiaľ od takéhoto kroku odrádzala.
O inom potenciálnom vojenskom scenári, ktorým by bolo ovládnutie iránskeho ropného exportného uzla na ostrove Chárg, Trump vo štvrtok pre Fox News povedal: „Neviem, či má na to Amerika žalúdok.“
Operácia na zaistenie uránu však podľa CNN nebola úplne stiahnutá zo stola. Najväčšiu pozornosť pútajú zásoby približne 440 kilogramov uránu obohateného takmer na úroveň potrebnú na výrobu jadrovej zbrane. Podľa zdrojov sú tieto zásoby rozmiestnené vo viacerých iránskych jadrových zariadeniach, najmä v komplexoch Isfahán, Natanz a Fordo, pričom časť materiálu je ukrytá hlboko v tuneloch.
Jadrových expertov však znepokojujú pochybnosti, či by americká vojenská operácia dokázala všetok urán nájsť, overiť a bezpečne odstrániť v nepriateľských podmienkach. Jeden zo zdrojov opísal problém slovami: „Bolo by šialene ťažké prehrabávať sa tými tunelmi a prezerať všetky sudy. Museli by sme tam vytvoriť masívnu prítomnosť. V podstate by sme museli uskutočniť inváziu.“
Podľa CNN by fyzické zabezpečenie uránu vyžadovalo rozsiahlu americkú pozemnú silu vrátane stoviek príslušníkov špeciálnych jednotiek. Americkí vojenskí velitelia mali operáciu zaradiť medzi misie s vysokým až extrémnym rizikom pre špeciálne jednotky.
Jeden z vysokých predstaviteľov administratívy priznal, že odstránenie vysoko obohateného uránu by bolo komplikované aj v prípade, že by s tým Irán súhlasil. „Iránci sa zaviažu zničiť a odstrániť obohatený materiál, ale ako to urobíte? Bude chvíľu trvať, kým sa to vyrieši. Je to veľmi horľavý, veľmi nestabilný materiál. Nepôjdeme tam len tak s bagrom a človekom s batohom, aby sme ho začali odnášať,“ povedal.
Irán má v rukách ďalšiu kartu
Rizikom nie je len samotná operácia v Iráne. Podľa troch osôb oboznámených s plánom Teherán pripravoval aj ekonomickú „jadrovú možnosť“ pre prípad, že rokovania s USA zlyhajú a vojna sa obnoví. Irán by podľa nich mohol využiť húsíov v Jemene na uzavretie prielivu Báb al-Mandab, ktorý je dôležitou námornou trasou a vstupom do Červeného mora.
Tento krok by mohol mať katastrofálne dôsledky pre svetovú ekonomiku. Podľa jedného zo zdrojov je dôležité, že húsíovia zatiaľ neobnovili rozsiahle útoky na americké alebo európske plavidlá, hoci za legitímny cieľ označili izraelské lode alebo lode vlastnené Izraelčanmi. Rozšírenie útokov na ďalšie plavidlá by znamenalo vážnu eskaláciu.
Irán sa podľa zdrojov zatiaľ zdržal aktivovania tejto možnosti, pretože vie, že by tým mohol zničiť prebiehajúce mierové rokovania. Ak by však dohoda padla a USA obnovili plné bojové operácie, Teherán by túto kartu mohol použiť.
Seniorný predstaviteľ administratívy CNN odpovedal zoznamom podmienok, s ktorými mal podľa Washingtonu Irán počas rokovaní súhlasiť. Patrí medzi ne zničenie a odstránenie jadrového materiálu, demontáž jadrového programu, otvorenie Hormuzského prielivu a zastavenie financovania teroristických zástupných skupín. Až potom by podľa tejto verzie prišlo zmiernenie sankcií.
Iránska verzia je však odlišná. Podľa iránskych štátnych médií sa Teherán nezaviazal vzdať sa správy Hormuzského prielivu a akákoľvek dohoda by si vyžadovala okamžité uvoľnenie 24 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych prostriedkov.
Tunely, míny a obava z obetí
Ak by USA spustili pozemnú operáciu, najväčšie riziko pre amerických vojakov by podľa zdroja nepredstavovala oslabená iránska armáda, ale najmä nastražené tunely, v ktorých je materiál ukrytý. Hrozbou zostávajú aj protilietadlové a prenosné raketové systémy. Irán si podľa CNN zároveň ponecháva značnú časť zásob dronov a balistických rakiet.
Caine a ďalší vojenskí predstavitelia už predtým upozorňovali na rozsah, zložitosť a možné straty pri dlhšej vojenskej operácii proti Iránu. Pred začiatkom americkej vojny s Iránom varovali aj pred dopadom na americké zásoby zbraní a pripravenosť armády.
Trump sa pritom vo štvrtok v Oválnej pracovni k možnosti zmocniť sa uránu vyjadril odmietavo. „Nikto sa k tomu nedostane, pretože je to pochované pod horou,“ povedal.
Informácie o podpise mieru medzi USA a Iránom sa líšia. Trump tvrdí, že k tomu príde v nedeľu 14. júna.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"