Mala to byť blesková vojna a pád diktatúry. Trump a Netanjahu podcenili odolnosť Iránu, má „ochranný pás“

Hormuzský prieliv mal byť podľa očakávaní miestom, kde sa podarí Irán pritlačiť k dohode. Namiesto toho zostáva zatvorený a z vojny, ktorá mala podľa Donalda Trumpa a Benjamina Netanjahua priniesť veľký zlom na Blízkom východe, sa stáva stále viac a viac zamotanejšia kríza.

trump netanjahu.jpg
Foto: TASR/AP/Alex Brandon

Blízky východ sa naozaj mení. Lenže nie tak, ako si to predstavovali lídri USA a Izraela. Irán nepadol, režim sa nezrútil a Teherán dokazuje, že má stále dosť síl na útok.

Najnovšie to dokázal zostrelením amerického vrtuľníka Apache. Posádka prežila. To pravdepodobne zabránilo oveľa tvrdšej americkej odpovedi.

Irán chce ukázať, že sa nedá zatlačiť

Pre iránske vedenie je hlavným cieľom prežiť. Zároveň chce dosiahnuť, aby USA a Izrael brali vážne jeho kontrolu nad Hormuzským prielivom, jednou z najdôležitejších námorných trás na svete.

Zatvorením prielivu vie Teherán zasiahnuť svetovú ekonomiku. Zároveň tým posiela odkaz, že ďalšie útoky na Irán môžu mať vážne následky aj pre spojencov USA v Perzskom zálive, píše BBC.

Trump sa snaží dostať k dohode, ktorá by prieliv znovu otvorila. Súčasťou ďalších rokovaní majú byť aj otázky zásoby obohateného uránu a jadrové plány Teheránu.

Rokovania však postupujú pomaly a zatiaľ bez jasného výsledku. Trump potrebuje ukázať, že Spojené štáty sa nenechajú zastrašiť. Zároveň však nechce zničiť diplomatický proces, ktorý môže byť cestou k ukončeniu vojny. Konflikt v Amerike nie je zrovna populárny a prezident kvôli tomu potrebuje výsledok, ktorý bude môcť doma označiť za úspech.

Na začiatku verili v pád režimu

Keď Trump a Netanjahu na konci februára viedli svoje krajiny do vojny s Iránom, obaja vystupovali s presvedčením, že prichádza historická zmena. Režim, ktorý v Iráne vládne od pádu Šaha v roku 1979, mal podľa ich očakávania smerovať ku koncu.

Trump vo svojom sídle Mar-a-Lago nadviazal na januárový sľub odporcom iránskeho režimu, že „pomoc je na ceste“. „Veľkému hrdému ľudu Iránu dnes večer hovorím, že hodina vašej slobody je na dosah. Zostaňte v úkryte. Neopúšťajte svoje domovy. Vonku je to veľmi nebezpečné. Bomby budú padať všade. Keď skončíme, prevezmite svoju vládu. Bude vaša, aby ste si ju vzali. Toto bude pravdepodobne vaša jediná šanca na celé generácie,“ odkázal Iráncom.

Na druhý deň vystúpil Netanjahu na streche komplexu Kyria, izraelského ministerstva obrany v centre Tel Avivu. „Táto koalícia síl nám umožňuje urobiť to, po čom som túžil 40 rokov: tvrdo zasiahnuť teroristický režim. Toto som sľúbil – a toto urobíme,“ vyhlásil.

Netanjahu roky tvrdí, že hlavná hrozba pre Izrael neprichádza od Palestínčanov ani od arabských susedov, ale z Iránu. Opakovane sa snažil presvedčiť amerických prezidentov, aby sa pridali k útoku na Teherán. Pred Trumpom sa mu to nepodarilo.

Po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 presviedčal Izraelčanov, že vojenská sila s podporou USA porazí nepriateľov a prinesie bezpečnejšiu aj bohatšiu budúcnosť. V jeho prístupe mala rozhodovať sila, nie diplomacia.

Zmena nastala, keď Trump povedal Netnjahuovi, aby zrušil plánovaný útok na Bejrút. Podľa izraelského komentátora Bena Caspita, v tom momente vyzeral Netanjahu ako „vyfučaný balón“.

Prečo plán nevyšiel tak rýchlo

Trump a Netanjahu videli v Teheráne oslabený režim. Irán čelil sankciám, ekonomickej kríze, zlému riadeniu a korupcii. Izrael zároveň tvrdo zasiahol jeho spojencov, Hamas v Gaze a Hizballáh v Libanone.

Ďalší spojenec Teheránu, Bašár Asad, bol zosadený z funkcie sýrskeho prezidenta a ušiel do Moskvy. V januári iránsky režim potlačil veľké demonštrácie zabitím tisícov občanov.

Washington a Izrael počítali s tým, že zabitie najvyššieho vodcu a jeho najbližších spolupracovníkov môže režim rozložiť zvnútra. To sa však nestalo.

Podcenili odolnosť, tvrdosť aj schopnosť iránskeho režimu prežiť útok. Precenená bola aj sila armády proti systému, ktorý takmer 50 rokov čelí hrozbám a na možný útok sa pripravoval.

Teherán sa nesnaží tlačiť na USA iba cez zatvorený Hormuzský prieliv. Do rovnakej rovnice vkladá aj Libanon. Trumpovi tým dáva najavo, že dohoda o Zálive bude ťažká, ak bude Izrael pokračovať v útokoch na Libanon a Hizballáh.

Hizballáh je pre Irán dôležitý spojenec. Teherán ho podporuje od 80. rokov a vníma ho ako ochranný pás proti Izraelu. Preto sa snaží ukázať, že vojna v Zálive a izraelské útoky v Libanone spolu súvisia.

Trump už obmedzil izraelský plán na útok proti Bejrútu, pretože tvrdil, že dohoda je blízko. Netanjahu s takýmto prepojením nesúhlasí a označil ho za „neznesiteľné a úplne neprijateľné“.

Izrael síce zrušil plánovaný útok na Bejrút, no izraelská armáda ďalej zasahuje juh Libanonu.

Pozrite si reportáž o útokoch Iránu aj USA:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"