V Kremli sa podľa šéfa európskej rozviedky mení tón. Rusko už nehovorí o víťazstve, Putin môže stratiť výhodu pri rokovaniach

Podľa šéfa estónskej rozviedky sa v Kremli postupne mení pohľad na vývoj konfliktu. Kým v minulosti sa hovorilo o úplnom víťazstve Ruska, dnes už podľa neho takéto očakávania ustupujú realite na bojisku.

„Už nepočúvam reči o úplnom víťazstve. Ľudia v Kremli si uvedomujú, že situácia na ukrajinskom bojisku sa nevyvíja príliš dobre,“ povedal Rosin pre CNN.

Front sa nehýbe, straty rastú

Podľa estónskeho predstaviteľa sa vojna dostala do fázy, v ktorej ani jedna strana nedokáže dosiahnuť zásadný prelom. Významnú úlohu na bojisku zohrávajú drony, ktoré výrazne komplikujú rozsiahle mechanizované operácie.

Čítajte viac

Vojny na Ukrajine a v Iráne sú si podobnejšie, než si myslíte. Niečo ako „rýchle víťazstvo“ už neexistuje

Rosin tvrdí, že Rusko na fronte prichádza o viac vojakov, než dokáže nahradiť novými nábormi. CNN v tejto súvislosti pripomenula aj vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, podľa ktorého ruské sily strácajú každý mesiac desaťtisíce vojakov.

Ukrajinské ministerstvo obrany zároveň uvádza, že počas jari zostával počet ruských vojakov zabitých alebo ťažko zranených na veľmi vysokej úrovni. Obe strany konfliktu však oficiálne údaje o stratách zverejňujú len obmedzene a ich nezávislé overenie je mimoriadne náročné.

Nová mobilizácia by mohla priniesť problémy

Ak by Moskva chcela výraznejšie zvýšiť tempo ofenzívy a pokúsiť sa obsadiť zvyšok Donbasu, musela by podľa Rosina pristúpiť k ďalšej rozsiahlej mobilizácii.

Takýto krok by však predstavoval politické riziko pre samotný Kremeľ. Práve čiastočná mobilizácia z roku 2022 vyvolala v Rusku protesty a vlnu odchodov mužov do zahraničia.

„Veľmi pozorne sledujú vnútornú stabilitu. Nie je to rozhodnutie, ktoré by prijali ľahko,“ uviedol Rosin.

Písali sme

Koniec bezpečného útočiska? Kazachstan spúšťa razie na Rusov, tisíckam mužov hrozí deportácia a mobilizácia do vojny

Estónska rozviedka zároveň upozorňuje, že rastúce náklady vojny sa začínajú výraznejšie prejavovať aj na ruskej ekonomike.

CNN pripomenula, že ruská vláda nedávno znížila odhad hospodárskeho rastu na tento rok. Podľa Rosina sa pod to podpisujú západné sankcie, vysoké vojenské výdavky aj ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru.

Ukrajina v posledných mesiacoch opakovane zasahuje rafinérie, exportné terminály či ďalšie energetické objekty hlboko na ruskom území pomocou bezpilotných lietadiel dlhého dosahu.

Podľa Rosina tak vojna prestáva byť pre bežných Rusov vzdialeným konfliktom. „Vojna prichádza domov,“ skonštatoval.

Putin sa len tak nevzdá

Napriek rastúcim problémom však estónsky predstaviteľ neočakáva, že by sa ruský prezident svojich cieľov vzdal.

Podľa jeho odhadu sa Moskva bude snažiť aj naďalej vyvíjať tlak na Ukrajinu, a to nielen vojenskými prostriedkami. Rusko sa podľa neho môže pokúsiť dosiahnuť svoje ciele aj politickým vplyvom a snahou o vznik proruského vedenia v Kyjeve.

Čítajte viac

Hlboké sklamanie a nervozita. Nálada v Kremli sa obracia proti Putinovi. Okrem neho, kto verí vo víťazstvo?

Rosin zároveň upozornil, že v ruskej spoločnosti sa postupne objavujú ďalšie dôsledky vojny. Medzi ne zaraďuje návrat veteránov z frontu, ktorí si podľa neho často prinášajú psychické problémy, násilie či kriminalitu.

Masové protivládne protesty však zatiaľ neočakáva. Dodal však, že autoritárske systémy môžu navonok pôsobiť stabilne, hoci ich vnútorná odolnosť býva menšia, než sa zdá.

„Nevidím v tejto chvíli pouličnú revolúciu. Niekedy sú však takéto systémy vo vnútri veľmi prázdne. Ak sa niečo stane, môže sa to odohrať veľmi rýchlo a všetkých nás to prekvapí,“ povedal pre CNN šéf estónskej zahraničnej rozviedky.

Ukrajina aj naďalej zasahuje ciele vnútri ruského územia. Pozrite si reportáž o nedávnom útoku na ropnú rafinériu: