Koniec bezpečného útočiska? Kazachstan spúšťa razie na Rusov, tisíckam mužov hrozí deportácia a mobilizácia do vojny
Kazašské úrady začali rozsiahle vyšetrovanie zamerané na Rusov, ktorí po invázii na Ukrajinu utiekli do krajiny. Desiatky mužov vo veku vhodnom na vojenskú službu už predvolali na výsluch a obhajcovia ľudských práv varujú, že prípad týkajúci sa falošných povolení na pobyt môže slúžiť ako zámienka na hromadné deportácie koordinované s Moskvou.
Informoval o tom ruský exilový server Meduza s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Slovo Zaščite, ktorá o vyšetrovaní kazašského Výboru národnej bezpečnosti napísala na sieti Telegram.
Migračnú politiku sprísnili
Na získanie povolenia na dočasný pobyt, ktoré umožňuje zostať v Kazachstane až jeden rok, je potrebné mať oficiálne zamestnanie a registráciu pobytu. Ponuka takýchto „šedých“ služieb na trhu nikdy nechýbala a štát to spočiatku prehliadal. Keďže neexistovali iné mechanizmy humanitárnej pomoci ani legalizácie takého veľkého počtu cudzincov, Kazachstan istý čas toleroval trh s „falošnými“ povoleniami na pobyt, pretože tým v podstate nikomu nevznikala škoda. Postupne sa však migračná politika sprísnila.
Vyšetrovanie sa podľa ľudskoprávnych aktivistov začalo koncom februára 2026, no tamojšie orgány vyhľadávajú a zatýkajú politicky prenasledovaných Rusov či vydávajú dezertérov počas celej vojny. Jedným z nich sa stal napríklad 25-ročný Rus Alexander Kačkarkin, ktorý bol na základe sfalšovaných administratívnych protokolov deportovaný, pričom zatykač naňho v Rusku vydali počas jeho núteného letu späť do vlasti. Dôvodom obvinenia z vlastizrady sa stal jeho bankový prevod na Ukrajinu.
Keďže prípad falošných povolení na pobyt nerieši migračná polícia, ale priamo správa Výboru národnej bezpečnosti, môže ísť o prípravu hromadnej deportácie podľa zoznamov koordinovaných s Ruskom. Tým, že ide o trestný prípad nesúvisiaci s politikou, sa Kazachstan môže chrániť pred obvineniami z porušenia Ženevského dohovoru o právach utečencov, varuje organizácia.
Desaťtisíce Rusov
Ako organizácia pripomenula, významná časť ruských emigrantov v Kazachstane – môže ísť o desiatky tisíc ľudí – sa doteraz nachádza práve v tejto šedej ekonomickej a v dôsledku toho aj právnej zóne: krajina v súčasnosti neuznáva žiadnu inú migráciu okrem pracovnej a neposkytuje ochranu ani azyl.
Kým obmedzenia voči Rusom v oblasti bankovníctva možno vysvetliť obavami zo sekundárnych západných sankcií, sprísňovanie pravidiel pobytu skôr pripomína ústupky Kremľu, keďže ruskí emigranti v Kazachstane – ktorých Rusko považuje za potenciálny mobilizačný zdroj – neporušujú záujmy nikoho iného.
Obhajcovia ľudských práv preto všetkým osobám figurujúcim v prípade falošných povolení na pobyt odporúčajú, aby Kazachstan čo najskôr opustili, pokiaľ to ešte môžu urobiť dobrovoľne a nebudú deportovaní do Ruska.
S Moskvou spolupracuje aj okolie
Prípad týkajúci sa povolení na pobyt v Kazachstane prichádza v čase širšieho globálneho sprísňovania migračných pravidiel, vrátane pravidiel pre Rusov, ktorí krajinu opustili po roku 2022. Zároveň sa represie Kremľa voči nesúhlasu počas vojny začínajú presadzovať aj za hranicami Ruska, pripomenula Meduza.
Rusi hľadajúci bezpečie v zahraničí môžu cestovať do štyroch krajín iba s domácim občianskym preukazom - do Arménska, Bieloruska, Kazachstanu a Kirgizska. Ako však pre Meduzu uviedla zakladateľka projektu Ark, ktorý sa zaoberá pomocou Rusom nesúhlasiacimi s vojnou, Anastasia Burakovová, tieto destinácie nemusia byť nevyhnutne bezpečné.
Hoci z Arménska zatiaľ neboli zdokumentované extradície, tamojšie úrady na žiadosť Moskvy dočasne zadržiavali ruských občanov a najmenej v jednom známom prípade ruskí vojaci uniesli dezertéra žijúceho v Arménsku. Do roku 2026 bol bezpečným miestom aj Kazachstan. To už však neplatí. Okrem prebiehajúceho trestného prípadu týkajúceho sa falošných povolení začala krajina od začiatku roka vyhovovať ruským žiadostiam o vydanie osôb.
Navyše, ani Kirgizsko či Bielorusko nepredstavujú reálnu možnosť pre ľudí utekajúcich z Ruska, keďže obe krajiny úzko spolupracujú s ruskými bezpečnostnými službami.
„Samozrejme, ideálnou možnosťou pre (Rusov) vo vysoko rizikových skupinách je odísť do demokratickej krajiny so stabilným právnym systémom a nezávislými súdmi,“ uviedla Burakovová. „To však nie je vždy možné.“
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"