„NATO by malo Rusku ukázať zuby,“ vyhlásil Pavel. Alianciu vyzýva na tvrdšiu reakciu voči provokáciám Moskvy
Severoatlantická aliancia by mala tvrdšie a rozhodnejšie reagovať na provokácie, ktorých sa dopúšťa Rusko na východnom krídle aliancie, aby skúšalo odhodlanie NATO, uviedol podľa britského denníka The Guardian Petr Pavel.
Navrhuje vypnutie internetu či zostrelenie lietadiel
NATO by v reakcii na opakované ruské provokácie malo „ukázať zuby“, cituje denník českého prezidenta, ktorý navrhol množstvo možností, vrátane vypnutia internetu, odpojenia bánk od globálnych finančných systémov i zostrenia lietadiel, ktoré narušia vzdušný priestor spojencov.
V rozhovore poskytnutom britskému denníku Pavel vyzval NATO na „dostatočne rozhodné, potenciálne aj asymetrické“ reakcie, ktoré by čelili provokatívnemu správaniu Moskvy. Inak podľa českého prezidenta hrozí, že Kremeľ ešte zosilní svoje počínanie.
Frustrácia z nedostatku odhodlania USA
The Guardian poznamenal, že skúsenosti 64-ročného penzionovaného generála, ktorý bol predsedom vojenského výboru NATO, sú medzi európskymi lídrami zriedkavé. Pavel má dlhoročné skúsenosti z rozhovorov s ruskými zástupcami, ktoré sa viedli v rámci rady NATO-Rusko, a to z neho urobilo „vplyvný hlas ohľadom budúcnosti aliancie a hrozieb, ktorým čelí“.
Prezident podľa denníka vyjadril frustráciu z „nedostatku odhodlania Spojených štátov naďalej tlačiť na Rusko“, ale vyhol sa priamej kritike Donalda Trumpa, hoci americký prezident naďalej spochybňuje záväzky Washingtonu voči spojencom v aliancii.
The Guardian však pripomenul skoršie Pavlovo vyjadrenie, že Trump v posledných týždňoch spochybnil dôveryhodnosť NATO viac, ako sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podarilo za mnoho rokov.
Teraz otázky k tomuto vyjadreniu odmietol s tým, že si nemyslí, že by akákoľvek priama kritika Spojených štátov v tomto momente pomohla. Zameral sa namiesto toho na potrebu tlačiť na členov NATO, aby zaujali voči Rusku pevný postoj.
Moskva sa podľa Pavla po nezákonnej anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 naučila, ako NATO funguje, a „vyvinula si štýl správania, ktorý takmer spĺňa prahovú hodnotu pre článok päť, ale vždy ju drží mierne pod touto úrovňou“. Článok päť zmluvy NATO stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému členovi je považovaný za útok proti všetkým.
Výsmech ruských veliteľov
Pavel uviedol, že ruskí velitelia sa občas vysmievali, ako je rozhodovanie aliancie ochromené.
„Keď som sa ich spýtal, prečo vykonávajú tieto provokácie vo vzduchu, blízke stretnutia (letúnov) alebo prelety nad vojenskými loďami v Čiernom alebo Baltskom mori, ich odpoveď znela: ‚Pretože môžeme‘. Presne takéto správanie sme im dovolili,“ povedal.
Ak niektorí európski lídri „vždy dávajú prednosť diplomatickému riešeniu, hoci Rusi k nemu neprejavujú žiadnu ochotu“, NATO riskuje rozdelenie a stratu schopnosti konať, varoval český prezident.
„Rusko bohužiaľ nerozumie zdvorilostiam. Väčšinou pochopia reč sily, ideálne sprevádzanú činmi,“ povedal.
„Ak bude narúšanie vzdušného priestoru NATO pokračovať, budeme sa musieť rozhodnúť zostreliť buď bezpilotné, alebo pilotované lietadlo,“ dodal.
Aliancia by podľa Pavla mala tiež zvážiť „asymetrické“ opatrenia, „ktoré nezabíjajú ľudí, ale sú dostatočne citlivé, aby Rusko pochopilo, že toto nie je cesta, ktorou by malo ísť“.
„Napríklad vypnutie internetu alebo satelitov – videli ste, aký [rozdiel] Starlink urobil na bojisku – alebo odrezanie ruských bánk od finančného systému,“ poznamenal.
„Ak nebudeme reagovať na porušovanie, ktorému dnes čelíme, Rusko pravdepodobne postúpi ešte ďalej,“ povedal Pavel, ktorý tým nadväzoval na podobné varovania od poľského premiéra Donalda Tuska.
„Vo svojej doktríne majú (Rusi) ustanovenia o ‚eskalácii za účelom deeskalácie‘. Myslím, že nech už dovolíme čokoľvek, budú sa snažiť čoraz viac,“ dodal.
EÚ váha, Rusko obchádza sankcie
Pripomenul, že EÚ roky hovorila o ruskej tieňovej flotile, obchádzajúcej sankcie, ale keď konečne zasiahla, „zrazu bola celá flotila presmerovaná do iných regiónov“. Pavel tiež naliehal na to, aby USA vyvinuli väčší tlak a odhodlanie, ktorým by pomohli Ukrajine, čeliacej ruskej agresii.
Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner by mali byť voči Rusku tvrdší a spojiť zmiernenie sankcií s ukončením vojny, súdi. Zároveň kritizoval neschopnosť Európy definovať svoju politiku voči Rusku a voči povojnovému bezpečnostnému usporiadaniu.
„Namiesto toho väčšinou čakáme, čo príde z Washingtonu (... ). Ak neprídeme s vlastnými návrhmi, potom vyzeráme slabo alebo zmätene,“ cituje The Guardian českého prezidenta. Podľa jeho názoru Rusko zostáva v ťažkej situácii a Európa a USA by mali vyvinúť „posledný tlak“ svojimi sankciami, aby Moskvu donútili zasadnúť k rokovaciemu stolu. Jasnou podmienkou zrušenia sankcií a začatia debaty o európskej bezpečnosti, ako chcú Rusi, by však malo byť prímerie a rokovania o mieri na Ukrajine.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"