Tri finále, nula gólov, zlato striebornej generácii nie je súdené. Najlepší tím v histórii, oslavujú vo Fínsku
Keď predvlani Antti Pennanen prevzal fínsky národný hokejový tím a bolo z toho len siedme miesto na majstrovstvách sveta v Štokholme, fínske médiá mu uštedrili tvrdú lekciu z kritiky.
Keď Fíni vyzbrojení najlepšími hráčmi z NHL prehrali na úvod olympijského turnaja v Miláne so Slovákmi (1:4), kritika sa už zmenila na posmešky nielen na sociálnych sieťach, ale aj vo vážne sa tváriacej časti verejnosti.
Fíni to však napokon vytiahli na olympijský bronz a semifinále proti najsilnejšej verzii Kanady sa mohlo skončiť na obe strany.
A potom prišiel svetový šampionát v Zürichu a Fribourgu a tam to už fínsky tím Anttiho Pennanena rozbalil naplno. V skupinovej fáze partia okolo Aleksandra Barkova drvila jedného súpera za druhým s výnimkou domáceho Švajčiarska.
Chybička krásy v podobe jedinej prehry 2:4 však v konečnom dôsledku Fínom pomohla, lebo vo finále už vedeli ako na Švajčiarov a prakticky ich nepustili k typickej útočnej hre.
„Štvrťfinále proti Českej republike bolo miestami neisté, ale nikdy som nemal pocit, že sa to skončí fínskou prehrou. Semifinále proti Kanade, ktorá mala na papieri najsilnejší tím majstrovstiev sveta, bola demonštrácia fínskej sily. Najmä obrat v druhej tretine z 1:2 na 4:2 bol pôsobivý. Švajčiari veľkou častou verejnosti odsúdení na zlatý úspech boli aj vo finále tvrdý oriešok.
Azda jediný tím, ktorý mal takmer identickú zostavu s tou olympijskou však nakoniec padol v predĺžení. Fínsky výkon vo finále síce nedosiahol parametre magickej druhej tretiny proti Kanade, ale tréner Pennanen, ktorý v minulosti zbieral reprezentačné skúsenosti s fínskym výberom do 20 rokov a robil aj asistenta Jukkovi Jalonenovi, nakoniec svoju úlohu zvládol,“ napísal Mattias Simonsen z Yle Sporten.
Ten istý autor ešte trochu emotívnejšie dodal: „Nikdy predtým som nevidel lepší a vyváženejší fínsky tím na majstrovstvách sveta. Žiadne zlato nie je samozrejmosť, ale tento titul sa tak javí. Gratulujem!“
Veľký faktor úspechu Fínska sa volá Aleksander Barkov. Autor troch gólov a ôsmich asistencií vynechal celú sezónu v NHL pre zranenie kolena.
Chýbal aj na ZOH v Miláne, ale do Švajčiarska prišiel a prevzal kapitánsku rolu, na ktorú je zvyknutý z Floridy ovenčenej dvoma Stanleyho pohármi z predchádzajúcich dvoch rokov.
Jeho kamarát z Floridy Anton Lundell neváhal sa pridať, hoci mu vedenie Panthers neodporúčalo hrať na MS.
A keď v najkratšom možnom čase po skončení sezóny v zámorí naskočili do lietadla aj Mikael Granlund a mladý talent Konsta Helenius, základ silného fínskeho útoku bol na svete.
Obrana rovnako nemala slabé miesto. Sedemnásobný účastník majstrovstiev sveta Mikko Lehtonen poznal ako dlhoročný hráč Zürichu ľadovú plochu vo Swiss Life Arene ako svoju dlaň.
Potrebnú šírku kvality dodali štyria obrancovia z NHL na čele s Henrim Jokiharjuom z Bostonu.
Ako možná neistota sa občas ukazoval brankár Justus Annunen, ale vychytaná nula vo finále je najlepší odkaz kritikom.
„V hre našich Levov bola kreativita aj disciplína a tiež nezlomnosť, bojovnosť v konečnom dôsledku aj veľká emócia. Opakujem, fínsky tím na týchto majstrovstvách sveta urobil na mňa taký dojem ako žiadny iný pred ním,“ doplnil fínsky novinár z YLE Sporten.
Švajčiarske médiá podotkli, že finálové zápasy sú pre Helvétov zrejme prekliate. V treťom dueli o všetko po sebe nedokázali dať ani jeden gól.
„V predĺžení mohli niekoľkokrát rozhodnúť zápas, Damien Riat dokonca trafil tyč. Posledná prekážka sa ukázala byť, rovnako ako v rokoch 2024 a 2025 neprekonateľnou. Heleniusov gól v 71. minúte zanechal výborne hrajúce, ale opäť smutné Švajčiarsko s treťou striebornou medailou za sebou. Tri finále a trikrát bez gólu. Zlato nám zrejme nie je súdené,“ podotkol web Le Matin.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"