Island sa bránil Bruselu celé desaťročia a chránil si svoje „klenoty“. Teraz ho do EÚ paradoxne tlačí Trump, ako?

Island je súčasťou Európy, no nie Európskej únie. Dlhé roky to krajine vyhovovalo. Ostrovný štát si dôsledne chránil nezávislosť aj kontrolu nad vlastným rybárskym priemyslom, ktorý patrí k pilierom domácej ekonomiky.

V posledných mesiacoch sa však na Islande začala meniť atmosféra. Ako ďalej píše The New York Times, dôvodom sú opakované výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že chce „získať“ Grónsko. Práve táto arktická oblasť je najbližším susedom Islandu a téma bezpečnosti sa podľa tamojších politikov dostala do centra verejnej debaty.

Písali sme

Grónsko nie je prvým územím, ktoré by USA od Dánska kúpili. Svedectvá hovoria jasne: Predali nás bez nás

Islandská premiérka Kristrún Frostadóttirová vo februári pre The New York Times uviedla, že „grónska kríza zasiahla citlivé miesto“. Podľa nej sa zahraničná politika stala pre voličov výrazne dôležitejšou témou než v minulosti. „Veci sa jednoznačne posunuli,“ povedala.

Island smeruje k referendu

Krajina sa môže už toto leto priblížiť k referendu o tom, či začne prieskumné rokovania s Európskou úniou o možnom členstve. Samotný proces by mohol trvať roky, no už samotná intenzita debaty signalizuje výraznú zmenu v islandskej politike.

Island by pritom mohol byť pre Európsku úniu atraktívnym partnerom. Leží v severnom Atlantiku pri vstupe do Arktídy, kde o vplyv súperia veľmoci. Zároveň ide o bohatú krajinu, ktorá v niektorých ukazovateľoch, ako je rodová rovnosť či očakávaná dĺžka života, dosahuje lepšie výsledky než mnohé štáty Únie.

Pre časť Islanďanov však nejde primárne o ekonomiku, ale o stabilitu a bezpečnosť.

Písali sme

Island namiesto Grónska a „Aberbajdžan“. Trump si v prejave plietol názvy krajín, nejde o prvé skomoleniny

Mnohých znepokojilo, keď si Trump pomýlil Island s Grónskom. Rozruch vyvolali aj informácie, že Billy Long, nominant na nového amerického veľvyslanca v Reykjavíku, žartoval o tom, že by sa Island mohol stať 52. štátom USA. Long sa následne ospravedlnil.

Island bez armády hľadá istoty

Len málokto na Islande si myslí, že by Spojené štáty krajine priamo hrozili. Island je však jedinou krajinou NATO bez vlastnej armády a dlhodobo sa spolieha na aliančnú ochranu, predovšetkým zo strany USA.

Časť verejnosti preto začína vnímať Európsku úniu ako možnú poistku do budúcnosti. Hoci Únia nie je vojenskou alianciou, jej zakladajúce dokumenty obsahujú klauzulu o vzájomnej obrane. V marci navyše Island a Európska únia podpísali obranné partnerstvo.

Profesor politológie z islandskej univerzity Bifrost Eirikur Bergmann uviedol, že ľudia majú pocit, akoby si čoskoro museli vybrať stranu. „A potom existuje v skutočnosti iba jedna strana, ktorú si možno vybrať,“ povedal.

Článok pokračuje pod videom.

Island môže zmeniť kurz smerom k Európskej únii. Vláda chce referendum o obnovení rokovaní. Viac v reportáži z marca 2026.

Spor sa môže zlomiť na rybolove

Jednou z najcitlivejších tém zostáva rybolov. Práve ten bol dlhé roky jedným z hlavných dôvodov, prečo Island odmietal vstup do Európskej únie.

Rybár Helgi Haraldsson z pobrežnej komunity Sandgerdi južne od Reykjavíku uviedol, že sa prikláňa k hlasovaniu proti rokovaniam s EÚ. Obáva sa totiž dôsledkov pre domáci rybársky sektor.

„Musíme chrániť toto rybárske odvetvie,“ povedal.

Islanďania s obavami sledovali vývoj v Írsku, ktoré je členom EÚ a v posledných rokoch čelilo znižovaniu rybárskych kvót. To podľa kritikov poškodilo tamojšie pobrežné komunity. Na Islande pritom zohráva rybolov v ekonomike ešte významnejšiu úlohu.

Objavujú sa však aj náznaky, že Európska únia by mohla byť pri rokovaniach pripravená na kompromisy v otázke kvót, ak by to pomohlo priblížiť Island k členstvu.

Haraldsson napriek tomu upozorňuje, že každé rokovanie znamená aj ústupky. „Ak im dovolíme prísť loviť do našich oblastí, skončí to veľmi zle,“ povedal. „V mori je len určité množstvo rýb.“

Debatu ovplyvňuje aj ekonomika

Časť Islanďanov vníma možné členstvo pozitívne aj z ekonomických dôvodov. Islandská koruna je dlhodobo volatilná, zatiaľ čo euro pôsobí stabilnejšie.

Inflácia na Islande dosahuje približne 5,2 percenta, teda takmer dvojnásobok priemeru Európskej únie. Rast cien zasahuje aj bežné produkty vrátane tradičných hotdogov, ktoré patria medzi populárne jedlá v krajine.

Robert Imsland, učiteľ a otec troch detí, po kúpe dvoch hotdogov poznamenal, že aj keď sú lacné, stále sú drahé. Podľa expertov sú vysoké aj ceny potravín, čiastočne pre dane na produkty dovážané z EÚ.

Aj preto časť verejnosti začína vnímať Európsku úniu a euro ako možnú cestu k lacnejším potravinám a väčšej stabilite.

Referendum môže spoločnosť rozdeliť

Podľa prvých prieskumov by prípadné referendum o začatí rokovaní s EÚ mohlo byť veľmi tesné. Debata o členstve je podľa miestnych obyvateľov nezvyčajne polarizujúca a pravdepodobne bude v najbližších mesiacoch dominovať islandskej politike.

Tréner plávania Magnus Tryggvason, ktorý žije východne od Reykjavíku, uviedol, že by hlasoval za začatie rokovaní. Podľa neho sú totiž nezáväzné a nepredstavujú okamžitý záväzok vstupu do únie.

„Pozrime sa, čo je v balíku,“ povedal. „Potom sa ľudia môžu rozhodnúť,“ uzavrel.