S vetom sa rozlúčte, odkazuje EÚ problémovým členom. Brusel chce obísť jednomyseľnosť, „pomohli“ Slovensko a Maďarsko
Európska Únia čoraz častejšie siaha po kreatívnych riešeniach, ako prelomiť odpor niektorých členských štátov. Opakované blokovanie kľúčových rozhodnutí, najmä zo strany Maďarska a v poslednej dobe aj Slovenska, prinútilo Brusel hľadať nové právne a politické cesty, ako presadiť dohodu bez súhlasu všetkých. Hoci tieto postupy prinášajú výsledky, odborníci upozorňujú, že môžu mať vážne dôsledky pre súdržnosť Únie aj jej právny poriadok.
Na nedávnom samite európskych lídrov sa odohralo niečo, čo bolo ešte pred pár mesiacmi nepredstaviteľné. Členské štáty sa dohodli na vydaní spoločného dlhu krytého rozpočtom EÚ, aby zabezpečili financovanie Ukrajiny v čase pokračujúcej vojny. Kľúčovým momentom však bolo, že tento krok sa zaobišiel bez jednomyseľného súhlasu, uviedol portál Euronews.
Do mechanizmu pomoci sa zapojili iba krajiny ochotné spolupracovať, zatiaľ čo Maďarsko, Slovensko a Česko zostali mimo a za pôžičku ručiť odmietli.
Výsledkom ostro sledovaného rokovania bol balík 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027 pre Kyjev, ale aj jasný signál do vnútorných štruktúr Únie. Odpor problémových členov už nebude prekážkou.
Bič na sabotérov
Brusel pri tomto kroku využil princíp „posilnenej spolupráce“, ktorý umožňujú európske zmluvy. Je to len jeden z niekoľkých právnych nástrojov, ktoré Únia v poslednom období využila, aby prelomila patovú situáciu.
Podobne postupovala aj pri uplatnení článku 122 zmlúv, ktorý umožňuje rozhodovať kvalifikovanou väčšinou v čase vážnych hospodárskych kríz. Tento článok Brusel použil na predĺženie zmrazenia ruských aktív v EÚ, čím obišiel potrebu súhlasu všetkých členských štátov – vrátane Maďarska a Slovenska, ktoré dovtedy držali v rukách veto.
Podľa analýzy politológa Michala Ovádka z University College London bolo v EÚ od roku 2011 uplatnených 46 viet naprieč 38 témami. Najčastejšie tak urobilo Maďarsko – až v 19 prípadoch. Nasleduje Poľsko so siedmimi vetami, pričom Slovensko zablokovalo dve rozhodnutia, obe v tomto roku.
Maďarská zábavka
Maďarsko pravidelne blokuje spoločné vyhlásenia v oblasti zahraničnej politiky, ale aj konkrétne kroky smerujúce k podpore Ukrajiny či jej vstupu do EÚ. Výsledkom sú vyhlásenia „EÚ-26“, ktoré síce vyjadrujú politickú jednotu väčšiny, no nemenia fakt, že pri zásadných rozhodnutiach je stále potrebná jednomyseľnosť.
Podľa diplomatických zdrojov Európska komisia cielene pripravuje legislatívu tak, aby sa vyhla nutnosti jednomyseľného schvaľovania. Typickým príkladom je plán REPowerEU, ktorý má do roku 2027 úplne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív.
Kým po invázii Ruska na Ukrajinu dostali Maďarsko a Slovensko výnimky zo sankcií na dovoz ropy, nový prístup sa snaží tieto výnimky obísť. Samotná mapa nie je právne záväzná, no konkrétne legislatívne opatrenia budú prijímané kvalifikovanou väčšinou. To znamená, že aj odporujúce štáty budú musieť rozhodnutia rešpektovať.
Maďarsko aj Slovensko už avizovali, že sa obrátia na súd.
Schengen ako inšpirácia
EÚ už má s takýmto prístupom skúsenosti – Schengenský priestor či niektoré finančné a migračné iniciatívy vznikli práve týmto spôsobom. Podľa viacerých lídrov ide o politicky prijateľnejšiu cestu než rušenie práva veta.
Jedným z možných riešení je aj model tzv. koalície ochotných, teda skupiny štátov, ktoré sú pripravené ísť ďalej bez ostatných. Tento koncept podporuje aj bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi, ktorý ho označuje za pragmatický federalizmus.
Predseda Európskej rady António Costa navrhoval zmenu pravidiel, ktorá by proces zrýchlila, no tá by si vyžadovala zmenu zmlúv, a to Budapešť odmieta. Medzitým Komisia aspoň urýchľuje technické prípravy, aby po politickom súhlase nestrácala čas.
Veto v zajatí národných záujmov
Jednou z oblastí, kde právo veta spôsobuje najväčšie problémy, je rozširovanie Únie. Každý krok v prístupových rokovaniach si vyžaduje jednomyseľný súhlas. V decembri 2023 Viktor Orbán „ustúpil“, keď počas prestávky opustil rokovaciu miestnosť a ostatní lídri schválili začatie rokovaní s Ukrajinou. Odvtedy však blokuje otváranie jednotlivých kapitol.
Komisárka pre rozširovanie Marta Kosová však tvrdí, že Ukrajina je „technicky pripravená“ a EÚ by mala byť kreatívna. Bez zmeny pravidiel alebo politického obratu v Budapešti však Kyjev zostáva v slepej uličke.
Napriek tomu, že ide o legálne postupy, viacerí experti upozorňujú, že sú politicky citlivé a právne zraniteľné. Podľa odborníkov môže systematické obchádzanie odporujúcich štátov viesť k právnym sporom a oslabeniu dôvery. Maďarsko a Slovensko už avizovali žaloby proti legislatíve REPowerEU aj proti využitiu článku 122.
Únia takto síce získa čas, no verdikty súdov môžu prísť až o niekoľko rokov – a dovtedy bude problém len odsunutý. Právo veta zároveň mnohé krajiny vnímajú ako poslednú poistku ochrany národných záujmov a ako nástroj vyrovnávajúci rozdiely medzi veľkými a malými štátmi. Jeho oslabovanie preto môže podľa Euronews otvoriť nové konflikty aj tam, kde ešte nie sú.
Pozrite si reportáž o 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"