Proti ebole chcú nasadiť zbraň overenú z čias covidu. Vedci urýchlene vyvíjajú novú očkovaciu látku

Súčasné ohnisko nákazy sa sústreďuje v Demokratickej republike Kongo, kde už zaznamenali 750 podozrivých prípadov a 177 úmrtí. Ide o vzácny druh eboly známy ako Bundibugyo, na ktorý momentálne neexistuje žiadna overená očkovacia látka. Tento špecifický druh zabíja približne tretinu infikovaných pacientov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už zvýšila riziko zo súčasného prepuknutia eboly v Demokratickej republike Kongo z úrovne „vysoké“ na „veľmi vysoké“. V širšom regióne sa riziko považuje za vysoké, avšak z medzinárodného hľadiska zostáva nízke. WHO zároveň vyhlásila stav verejnej núdze medzinárodného významu, no zdôraznila, že nákaza nie je pandémiou.

Technológia overená počas pandémie koronavírusu

Vakcína, na ktorej pracujú britskí odborníci, využíva rovnakú technológiu, akú tím vyvinul počas pandémie ochorenia Covid-19. Ide o vysoko prispôsobiteľnú technológiu známu ako ChAdOx1. Tá sa dá rýchlo upraviť tak, aby fungovala proti rôznym infekciám.

Systém využíva bežný vírus nádchy, ktorý zvyčajne infikuje šimpanzy, no bol geneticky upravený tak, aby bol pre ľudí bezpečný. Výskumníci ho používajú na prenos dôležitého genetického materiálu z eboly Bundibugyo do buniek, ktoré tak inštruujú, aby rozpoznali a bojovali proti skutočnej chorobe. Samotná vakcína nespôsobuje infekciu ani príznaky eboly, iba trénuje imunitný systém.

Čítajte viac

Hrozí Európe šírenie eboly? Infektológ Smejkal v ta3 vysvetlil, prečo je Česko v strehu a aké sú riziká

Vakcína zatiaľ nemá k dispozícii údaje zo zvieracích štúdií, ktoré by podporili jej účinnosť. Podľa informácií portálu BBC však testovanie na zvieratách v Oxforde práve prebieha. „Je možné, že dávky by mohli byť dostupné pre klinické skúšky v priebehu dvoch až troch mesiacov, ale existuje tu veľká neistota,“ uviedol hovorca WHO s tým, že prehlásenie látky za sľubného kandidáta bude závisieť práve od výsledkov na zvieratách. Na inom mieste sa vyvíja ešte jedna experimentálna vakcína proti druhu Bundibugyo, no tam sa pripravenosť dávok na testovanie odhaduje na šesť až deväť mesiacov.

Výrobu chcú spustiť vo veľkom

Ak Oxford dokáže dodať materiál v lekárskej kvalite, do masovej produkcie sa zapojí Serum Institute of India. Rýchlosť je v tomto prípade prioritou.

„Keď od nás dostanú východiskový materiál, môžu postupovať rýchlo a vo veľkom,“ uviedla pre BBC News profesorka Lambeová, vedúca oddelenia imunológie vakcín v Oxford Vaccine Group. „Ľudia sa tohto prepuknutia vo všeobecnosti obávajú. Pripravujete sa na najhorší možný scenár – dúfajme, že sledovanie kontaktov a karanténa budú všetko, čo bude potrebné, ale nemôžeme zložiť nohu z plynu,“ dodala.

Súčasná situácia je náročná, pretože zo šiestich druhov eboly spôsobujú veľké epidémie u ľudí iba tri. Druh Bundibugyo vyvolal doteraz len dve epidémie – v Ugande v roku 2007 a v DR Kongo v roku 2012 – a neobjavil sa viac než desaťročie. Pre bežnejší druh Zaire vakcína existuje, pre Bundibugyo však nie.

Tieto vakcíny by sa nepoužívali masovo ako pri covide. Nasadili by sa metódou takzvaného prstencového očkovania. Imunizovali by sa iba ľudia, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť nákazy, vrátane blízkych kontaktov chorých a zdravotníckych pracovníkov, ktorí liečia vysoko infekčných pacientov.

Prípad možnej eboly v Česku otvára otázky bezpečnosti. Infektológ analyzoval riziká aj pripravenosť Európy: