Hrozí Európe šírenie eboly? Infektológ Smejkal v ta3 vysvetlil, prečo je Česko v strehu a aké sú riziká
Rozhodnutie Českej republiky prijať amerického lekára, ktorý bol v Kongu v kontakte s ebolou, vyvolalo vlnu otázok o pripravenosti našich zdravotníckych systémov na exotické nákazy. Infektológ Petr Smejkal v relácii ta3 vysvetlil, že hoci ebola nemá pandemický potenciál ako respiračné ochorenia, jej podcenenie by mohlo mať fatálne následky.
Fakultná nemocnica Bulovka v Prahe sa v týchto dňoch stala stredobodom pozornosti po tom, čo do špeciálneho bioboxu prijali amerického misionára. Ten v africkom Kongu prišiel do kontaktu s pacientom nakazeným ebolou. Podľa infektológa Petra Smejkala je tento krok jasným signálom medzinárodnej dôvery v české zdravotníctvo.
„Vnímam to ako výraz dôvery v to, že to česká nemocnica na Bulovke zvládne. Je to dané aj výhodnou geografickou polohou, keďže tento kontakt bol predtým hospitalizovaný v Berlíne,“ uviedol Smejkal s tým, že tím na Bulovke je na podobné prípady dlhodobo školený a disponuje špeciálne vybavenou jednotkou.
Ebola v 21. storočí a riziko pre Európu
Aktuálne ohnisko nákazy sa nachádza v Demokratickej republike Kongo pri hraniciach s Ugandou. Hoci je ebola v tejto oblasti endemická, globalizácia a intenzívne cestovanie zvyšujú riziko jej prenosu aj na iné kontinenty. Smejkal však upokojuje verejnosť v otázke možnej pandémie.
Epidémia eboly v Kongu naberá na sile. Situáciu v krajine výrazne komplikuje pretrvávajúce násilie
„Tento vírus nemá pandemický potenciál. Nespôsobí pandémiu, pretože sa šíri kontaktom, čo je niečo iné ako respiračná nákaza. Má však vyššiu úmrtnosť, ktorá sa v závislosti od kvality starostlivosti a rýchlosti diagnostiky pohybuje od 20 až do 90 percent,“ vysvetlil odborník. Problémom súčasného ohniska v Kongu je podľa neho neskorá diagnostika špecifického subtypu vírusu, čo viedlo k nekontrolovanému šíreniu.
Pripravenosť nemocníc je kľúčová
Na otázku, či sú nemocnice v našom regióne pripravené na zachytenie takýchto pacientov, Smejkal zdôrazňuje význam prvého kontaktu. Základom je podľa neho dôsledná triáž (triedenie pacientov) a cielené otázky na cestovateľskú anamnézu.
„Mali by sme byť vždy pripravení na to, že do ambulancie príde človek s chrípkovými príznakmi. Musíme sa pýtať, či cestoval, a ak áno, do oblastí s endemickým výskytom eboly, musíme ho okamžite izolovať,“ upozornil infektológ. Ak sa izolácia a triáž zvládnu správne, riziko ďalšieho šírenia nákazy v Európe je podľa neho minimálne.