Čo keby bolo možné vymazať spomienku? Vedci sa priblížili k momentu, kedy trauma z hlavy zmizne
Smrť, smútok, bolesť. Ťažia nás spomienky, ktoré bolia a želáme si, aby prestali existovať. Veda nachádza spôsob, ako v hlave vtieravé myšlienky oslabiť a jedného dňa aj vymazať.
Vedci sa čoraz viac približujú k možnosti upravovať alebo potláčať traumatické spomienky. Výskumy na zvieratách ukazujú, že negatívne zážitky možno oslabiť, zmeniť alebo dokonca vymazať.
Odborníci však zároveň upozorňujú, že úplné mazanie spomienok by mohlo priniesť vážne etické aj spoločenské dôsledky, píše BBC Science Focus.
Vedec chcel otupiť bolestivé spomienky
Profesor neurovedy z Bostonskej univerzity Steve Ramirez sa téme venuje aj z osobných dôvodov. V roku 2015 mu náhle zomrel blízky priateľ a kolega Xu Liu, s ktorým spolupracoval na výskume pamäte u myší.
Ramirez priznáva, že sa snažil bolestivé spomienky potlačiť alkoholom, čo ho priviedlo k vážnym problémom s pitím. Zlom prišiel až po intervencii rodiny a priateľov v roku 2021.
Dnes tvrdí, že práve spomienky na priateľa ho motivujú vo výskume pokračovať a zároveň ukazujú, že bolestivé zážitky možno spracovať aj bez sebadeštruktívnych spôsobov.
Vedci už dokázali vymazať spomienky u myší
Výskum úprav pamäte je zatiaľ prevažne v počiatočnom štádiu a väčšina experimentov prebehla na zvieratách.
Spomienky vznikajú ako takzvané „pamäťové stopy“ – fyzické zmeny v mozgu spojené s aktivitou konkrétnych neurónov a ich prepojení. Tieto stopy sa môžu časom posilňovať alebo oslabovať.
Vedci z Kanady už v roku 2009 identifikovali mozgové bunky u myší, ktoré sa aktivovali pri spomienke na elektrický šok. Následne tieto bunky chemicky zničili. Po zákroku sa myši prestali báť zvuku, ktorý si dovtedy so šokom spájali.
Neskôr Ramirez a jeho kolegovia dokázali pomocou svetla aktivovať konkrétne mozgové bunky a umelo vyvolať strach aj bez samotného podnetu. V ďalšom experimente dokonca implantovali myšiam falošnú spomienku.
Negatívne spomienky sa dajú oslabiť
Vedci zistili aj to, že emocionálny náboj spomienok možno meniť. Keď myšiam počas nepríjemného zážitku aktivovali pozitívne spomienky, negatívne emócie sa oslabili.
V roku 2022 Ramirezov tím ukázal, že ak sa počas takzvanej rekonsolidácie – obdobia, keď sa spomienka znovu „ukladá“ – aktivuje pozitívna spomienka, strach môže dlhodobo ustúpiť.
Pri ľuďoch skúšajú menej invazívne metódy
Vedci upozorňujú, že podobné zásahy do ľudského mozgu zatiaľ nie sú pripravené na bežné použitie. Obávajú sa vedľajších účinkov aj etických problémov.
Výskumníci preto skúmajú neinvazívne metódy, ktoré by mohli pomôcť pri posttraumatickej stresovej poruche či úzkostiach.
Jednou z nich je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), pri ktorej terapeut pomáha pacientovi preformulovať negatívne spomienky tak, aby nepôsobili tak ohrozujúco.
Ďalšou známou metódou je EMDR terapia, pri ktorej si človek počas vybavovania traumatickej spomienky súčasne všíma zvuky, pohyb alebo dotyky. Cieľom je narušiť proces opätovného ukladania spomienky.
(Článok pokračuje pod videom.)
Technológie majú negatívny vplyv viac, ako sa môže zdať. Toto sa deje s mozgom pri ich pravidelnom používaní.
Vedci skúšajú proti flashbackom aj Tetris
Profesorka Emily Holmesová zo švédskej Uppsalskej univerzity skúmala, ako mozog reaguje pri hraní videohier a pri traumatických flashbackoch.
Zistila, že podobné oblasti mozgu sa aktivujú pri hraní hry Tetris aj pri vtieravých spomienkach.
Na základe toho vyvinula jednoduchú metódu: človek si najprv vybaví traumatickú spomienku a následne približne 20 minút hrá Tetris so sústredením na skladanie tvarov.
V klinickej štúdii s pracovníkmi intenzívnej starostlivosti počas pandémie covidu sa počet flashbackov po tejto metóde znížil z priemerne 14 týždenne na jeden týždenne o mesiac neskôr.
Vymazanie spomienok vyvoláva otázky
Odborníci sa zhodujú, že úplné mazanie spomienok by mohlo byť nebezpečné.
Podľa Holmesovej by mohlo komplikovať napríklad svedecké výpovede alebo historickú pamäť spoločnosti.
Vedci zároveň upozorňujú, že aj bolestivé spomienky pomáhajú formovať identitu človeka a môžu viesť k osobnému rastu, kreativite či snahe pomáhať druhým.
Ramirez tvrdí, že negatívne spomienky by skôr „stíšil“, než úplne vymazal.
„Mohli by sme znížiť intenzitu negatívnych emócií, ale zachovať samotnú spomienku a jej vplyv na našu identitu,“ vysvetlil. Sám pritom hovorí, že by nikdy nechcel vymazať spomienky na smrť svojho priateľa. „Vždy som vedel, že nechcem, aby boli tieto spomienky vymazané,“ uzavrel Ramirez.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"