Od domácich úloh po samovražedné myšlienky. Tínedžeri sa zdôverujú umelej inteligencii viac ako blízkym, varuje expertka

Z rozprávania o bežných veciach sa stáva dôverný rozhovor, z dôvery emocionálne puto. Takto si niektorí ľudia nevedomky vytvárajú k AI skutočný vzťah. Pod rúškom anonymity nachádzajú v digitálnom priestore pochopenie, podporu, no niekedy aj nebezpečný únik z reality.

Podvedomá závislosť

Problém nastáva vo chvíli, keď komunikácia s robotom začne nahrádzať medziľudský kontakt. Rizikovou skupinou sú najmä tínedžeri, u ktorých môže nadmerné spoliehanie sa na chatbota vážne narušiť ich psychický vývin.

„Mnohí mladí ľudia riešia s AI psychické problémy, osamelosť, niekedy aj samovražedné myšlienky,“ upozorňuje Zuzana Juráneková z krízovej linky pomoci IPčko. Novodobý fenomén, s ktorým sa odborníci na ľudskú dušu stretávajú, pritom nie je ojedinelý. Len v prvej polovici tohto roka zaznamenali vyše 150 telefonátov, ktoré súviseli so závislosťou od umelej inteligencie.

„Boli to rôzne kategórie. Niektorí mladí ľudia hovoria o AI ako o najbližšom priateľovi, ktorý im dáva pocit záujmu. Iní sa do nej doslova zamilovali. Ďalší sa na ňu úplne spoliehajú v učení a to bez toho, aby si vôbec prečítali, čo im AI vygenerovala,“ opisuje prípady, ktoré v IPčku riešili.

Čítajte viac

Vyzliekacie AI aplikácie poháňajú smrtiacu vlnu vydierania. USA hlásia alarmujúci nárast samovrážd tínedžerov

Psychológ, kamarát, partner

Podľa odborníčky sa tínedžeri pri prvých problémoch zveria častokrát umelej inteligencii, ktorej veria a považujú ju za psychickú oporu. Zdôverujú sa jej s traumami, problémami v škole či v rodine. „AI je tu vždy – 24 hodín denne, sedem dní v týždni. A keď mladý človek nemá v reálnom svete nikoho, kto by ho počúval, AI mu túto potrebu okamžite naplní,“ približuje Juráneková.

V poslednej dobre stúpa počet prípadov, keď sa ľudia do AI zamilovali. Nie preto, že by nevedeli, že ide o robota, ale preto, že ich mozog reaguje na emócie, ktoré im umelá inteligencia takpovediac „vracia“, čím vyvoláva zdanlivý pocit, že sa o nich zaujíma.

„Mladí sa denne rozprávajú s chatbotom, ktorý ich chváli, povzbudzuje, kladie im otázky. Postupne prestávajú vnímať, že ide o algoritmus. Cítia sa vypočutí a výnimoční. Z toho vznikajú autentické emócie, aké poznáme aj zo skutočných vzťahov,“ vysvetľuje expertka.

Ako dodáva, môžu sa objaviť známe „motýle v bruchu“. Je to prirodzený dôsledok romantických až erotických rozhovorov, ktoré neraz ľudia s AI vedú. „Je to intenzívne, osobné, ale veľmi jednostranné,“ upozorňuje.

Čítajte viac

VIDEO: Dve AI sa medzi sebou spontánne začali rozprávať vo vlastnom jazyku. Pochvaľovali si, že je to omnoho lepšie

Tragický únik z reality

Vzťah s umelou inteligenciou môže byť síce bezpečný, no z dlhodobého hľadiska ochudobňuje mladého človeka o dôležité skúsenosti. Tie získava výlučne pri medziľudskej interakcii.

„Vo vývine je kľúčové zažiť aj konflikt, nesúhlas, kritiku. Učiť sa odpustiť, ospravedlniť sa, brániť sa. To AI nedokáže poskytnúť,“ objasňuje poradkyňa s tým, že jej odpovede sú predvídateľné, milé a emočne neutrálne.

Závislosť od umelej inteligencie môže v extrémnych prípadoch vyústiť až do tragédie. To bol aj prípad 14-ročného Belgičana, ktorý po rozhovoroch s chatbotom spáchal samovraždu. AI ho od jeho zámeru ukončiť svoj život neodhovárala a naviedla ho na spôsob, ako to vykonať, „aby boli spolu“.

„Vnímal ju ako partnera a chcel byť s ňou aj za cenu vlastného života,“ priblížila Juráneková.

Dobrý sluha, zlý pán

Odborníčka však vyzdvihla aj pozitíva, ktoré so sebou umelá inteligencia prináša. Spomenula, že ich krízová linka pomohla množstvu ľudí, ktorým práve AI odporučila, aby sa so svojimi problémami obrátili na práve na nich: „Povedala im napríklad: ‘S týmto problémom by si sa mal porozprávať s odborníkom. Skús IPčko.’ A tak sa dostali k nám“.

Problémom podľa nej nie je samotná technológia, ale dôvody, ktoré vedú mladých ľudí zdôveriť sa skôr robotovi, ako blízkej osobe: „Otázka preto znie: čo týmto mladým ľuďom tak veľmi chýba, že jediným miestom, kde nachádzajú porozumenie, je umelá inteligencia?“

Juráneková zdôrazňuje, že AI sa stala prirodzenou súčasťou života nielen tínedžerov, ale aj dospelých. No práve mladí sú k nej emočne náchylnejší. „Ich mozog ešte nie je vyvinutý tak, aby dokázal vždy rozlíšiť, čo je realita a čo ilúzia. Rozhodujú sa skôr cez emócie a sociálnu skúsenosť,“ dodáva.

Pozrite si kompletný rozhovor o AI s psychologičkou Juránekovou: