Prečo časť Európanov podporuje Rusko? Nový výskum hľadal odpovede, významnú úlohu zohrávajú aj politici ako Fico
Aj po viac ako štyroch rokoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zostáva verejná podpora Kyjeva v Európe dominantná. Nový medzinárodný výskum však dokazuje aj pomerne všeobecne známu skutočnosť, a to že v niektorých krajinách existuje aj výrazná skupina ľudí, ktorí zastávajú proruské postoje alebo minimálne preberajú naratívy blízke Kremľu.
Výrazné rozdiely sa pritom objavujú aj medzi jednotlivými štátmi Európy.
Na výsledky štúdie upozornil politológ a odborník na politické správanie Filip Kostelka v texte publikovanom na platforme The Conversation. Výskum vychádzal z údajov takmer 30-tisíc respondentov z 18 európskych krajín.
Kolektív autorov spoločne s Kostelkom skúmal, čo vedie časť Európanov k podpore Ruska vo vojne proti Ukrajine. Zamerali sa pritom na štyri hlavné faktory: ekonomické záujmy, ideológiu, stranícku orientáciu a dezinformácie.
Slovensko patrí ku krajinám s vyššou podporou Ruska
Podľa výskumu sa postoje obyvateľov jednotlivých krajín výrazne líšia. Kým v Poľsku je podpora ruského víťazstva podľa autorov prakticky nulová, na Slovensku sa pohybovala približne okolo 20 percent.
Autori zároveň tvrdia, že najsilnejším faktorom pri formovaní proruských postojov je blízkosť preferovanej politickej strany ku Kremľu. Inými slovami, sympatizanti strán, ktoré preberajú alebo tolerujú proruskú rétoriku, častejšie zastávajú podobné postoje aj sami.
Výskumníci upozorňujú, že nejde nevyhnutne o hlboké presvedčenie o vojne samotnej. Skôr podľa nich funguje mechanizmus politickej lojality. Ľudia sa často prikláňajú k interpretácii konfliktu, ktorú prezentuje ich preferovaná politická reprezentácia.
Významnú úlohu zohrávajú sociálne siete
Druhým najsilnejším faktorom bola podľa štúdie náchylnosť na dezinformácie a spôsob konzumácie správ.
Proruské postoje sa podľa autorov častejšie objavovali medzi ľuďmi, ktorí získavajú politické informácie najmä zo sociálnych sietí, alternatívnych médií či komunikačných aplikácií. Výraznejšie zastúpenie mali aj medzi respondentmi, ktorí veria konšpiračným teóriám.
Výskum napríklad ukázal, že respondenti presvedčení o tom, že pandémiu covidu-19 organizovali vlády, boli výrazne menej naklonení víťazstvu Ukrajiny než ľudia, ktorí čerpajú informácie z tradičných médií a konšpiráciám neveria.
„Veľká časť prekvapivej podpory agresora zrejme nevyplýva z ideologickej blízkosti alebo ekonomických záujmov, ale z informácií a interpretácií, ktoré cirkulujú v politických systémoch,“ uviedol Kostelka.
Energetická kríza podľa autorov nezohrala zásadnú úlohu
Výskumníci skúmali aj často diskutovaný predpoklad, že rast cien energií po ruskej invázii mohol časť verejnosti obrátiť proti Ukrajine. Dáta však podľa nich takýto trend nepotvrdili.
Ľudia, ktorí deklarovali, že energetická kríza negatívne zasiahla ich životnú úroveň, neboli výrazne náchylnejší podporovať Rusko.
Určitý vplyv mala podľa štúdie aj ideológia, najmä kultúrny konzervativizmus či autoritatívne postoje. Respondenti preferujúci „silných lídrov“ a skeptickí voči právam menšín mali väčšiu tendenciu sympatizovať s Kremľom. Autori však zdôrazňujú, že tento faktor bol slabší než vplyv straníckej orientácie a dezinformácií.
Spomenuli aj Fica
Autori štúdie tvrdia, že odolnosť voči proruským naratívom do veľkej miery závisí od domácich politických elít. Ako príklad uvádzajú viaceré krajiny vrátane Slovenska.
V texte spomínajú, že premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa nich opakovane preberal proruské naratívy. Podobne upozorňujú aj na vývoj v Česku, kde podľa autorov vláda Andreja Babiša rezignovala na viaceré opatrenia proti dezinformáciám.
„Tam, kde politické elity zosilňujú alebo tolerujú prokremeľské naratívy, verejné postoje ich pravdepodobne budú nasledovať,“ skonštatovali autori.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"