Tlak na Moskvu rastie, rok 2026 by mohol byť rozhodujúci. Keď propaganda padne, režim ide s ňou, tvrdí britský expert
Vojna na Ukrajine sa podľa britského vojenského analytika a bývalého dôstojníka britskej armády Hamisha de Bretton-Gordona dostáva do fázy, ktorá je pre ruský režim mimoriadne nebezpečná. Nie pre vývoj na bojisku, ale pre to, čo sa odohráva doma. „Keď sa vnútorná propaganda zrúti, režimy zvyčajne krátko nato padnú,“ napísal v komentári pre britský denník The Telegraph.
Autor tvrdí, že posledné vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom je „na 95 percent hotová“, vyvolali v Moskve paniku. Rovnaký efekt mali aj slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý Trumpove hodnotenie verejne potvrdil.
Za jeden z najvýraznejších príkladov nervozity v Kremli považuje Bretton-Gordon nedávne tvrdenia Moskvy o masívnom dronovom útoku na jednu z rezidencií ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa oficiálnej verzie malo objekt zasiahnuť až 91 dronov.
Autor však upozorňuje, že ide o paláce chránené najmodernejšími systémami protivzdušnej obrany v Rusku. „Tieto schopnosti nápadne chýbajú na fronte, no pri ochrane Putinových sídiel rozhodne nie,“ píše. Ešte podstatnejšie podľa neho je, že ani miestni obyvatelia nevideli či nepočuli nič, čo by útok potvrdzovalo.
Podľa komentára ide o hrubý a málo presvedčivý pokus narušiť mierový proces. „Je to neobratná a málo subtílna snaha vykoľajiť rokovania, ktoré sa Kremľu rýchlo vymykajú spod kontroly,“ uvádza Bretton-Gordon. O to vážnejšie je podľa neho zistenie, že vlastná verejnosť začína o oficiálnej verzii pochybovať.
Trump ako problém pre Moskvu
Komentátor zároveň poukazuje na zmenu tónu v Spojených štátoch. Kým ešte pred niekoľkými mesiacmi sa Washington javil ako nebezpečne v súlade s ruskou interpretáciou vojny, v súčasnosti je situácia iná. „Trump je dnes podstatne menej náchylný na manipuláciu Kremľa, než bol pred pár týždňami,“ tvrdí autor.
Podľa neho zohráva dôležitú úlohu aj tichá diplomacia európskych spojencov USA. Takzvaná „koalícia ochotných“ má Biely dom smerovať k dohode, ktorá síce nebude ideálna pre Kyjev, no pre Moskvu predstavuje strategickú porážku.
Mier, ktorý bolí Kyjev, ale desí Moskvu
Bretton-Gordon priznáva, že navrhované riešenie je pre Ukrajinu mimoriadne bolestivé. Krajina, ktorá bola pred takmer štyrmi rokmi napadnutá, by sa mala vzdať približne 17 percent územia, prijať obmedzenia vlastných ozbrojených síl a zmieriť sa s pokračujúcou absenciou členstva v NATO.
Z pohľadu Ruska je však obraz ešte temnejší. „Putin sa chystal podmaniť si Ukrajinu za tri dni. Namiesto toho má po štyroch rokoch a približne 1,5 miliónoch obetí za sebou zlyhanie obrovských rozmerov,“ píše autor.
Zvlášť alarmujúce má byť pre Kremeľ to, že bezpečnostné záruky spomínané v mierovom návrhu by podľa neho v praxi znamenali „de facto ochranu NATO“. Ešte horšou správou je otvorená diskusia o prítomnosti západných vojakov na Ukrajine. „To je Putinov najhorší scenár,“ konštatuje Bretton-Gordon.
Ekonomika prestáva dýchať
Explukovník britskej armády upozorňuje aj na ekonomický rozmer. Pri zmrazených frontových líniách by to bol Trump, nie Putin, kto by vyjednával o prístupe k nerastnému bohatstvu Donbasu. K tomu sa pridáva rastúca pravdepodobnosť reparácií a možná konfiškácia približne 200 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív.
Situáciu Moskvy zhoršuje aj vývoj na energetických trhoch. „Keď cena ropy klesá pod 60 dolárov za barel, finančné palivo ruskej vojnovej mašinérie sa rýchlo vytráca. A bez príjmov zbrane mlčia,“ píše autor.
A hoci obavy z jadrovej eskalácie pretrvávajú, Bretton-Gordon si všíma dôležitý detail - tradičné ruské jadrové vyhrážky v posledných týždňoch takmer zmizli. „Nie je to náhoda,“ tvrdí a dodáva, že Moskva si uvedomuje, že tento jazyk už Európu nedesí. Princíp vzájomne zaručeného zničenia podľa neho zostáva platný aj po 80 rokoch.
Komentár pre The Telegraph síce nesľubuje rýchly kolaps režimu, no naznačuje, že Putin má čoraz menej manévrovacieho priestoru. Ak si Washington udrží tlak a európske štáty NATO budú konať spoločne, rok 2026 môže byť prvým, v ktorom Kremeľ nebude udávať tempo, ale reagovať.
Pozrite si aj, ako vyzeralo posledné rokovanie koalície ochotných:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"