Taraba podpísal zonácie Tatier, SNS sa od nich dištancuje. Národniari žiadajú Fica, aby materiál stopol

Proti postupu rezortu sa však ostro postavil bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča. K ráznej kritike sa nečakane pridala aj koaličná Slovenská národná strana (SNS), ktorá požiadala premiéra Roberta Fica, aby vláda materiál v aktuálnej podobe na svoje najbližšie rokovanie vôbec nezaradila. Strana vyhlásila, že Taraba koná na vlastnú zodpovednosť a od jeho návrhu zonácie sa dištancuje.

Materiály smerujú na legislatívnu radu

Taraba uviedol, že ministerstvo aktuálne neposúva zonácie priamo na rokovanie vlády, ale na Legislatívnu radu vlády, ktorá má materiály posúdiť z pohľadu súladu so zákonmi. Následne majú pokračovať rokovania s Európskou komisiou a prípadné pripomienky bude podľa ministra potrebné ešte zapracovať. „Ešte je pred nami dlhý proces,“ vyhlásil minister.

Rezort podľa Tarabu pripravuje zonácie aj preto, že ide o záväzok vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti. Na prijatie zonácií je podľa neho naviazaná platba približne 500 miliónov eur z eurofondov. Dodal však, že Slovensko sa môže rozhodnúť zonácie neprijať, čo by podľa neho znamenalo len to, že krajina o tieto peniaze príde.

Materiál podľa Tarabu pripravoval dva roky štátny tajomník Filip Kuffa a výsledkom má byť „množstvo kompromisov“.

Väčšia ochrana aj menší počet výnimiek

Minister zároveň odmieta kritiku, že nové zonácie majú oslabiť ochranu prírody. Tvrdí, že v prípade TANAP-u sa má podiel územia v najprísnejšom stupni ochrany zvýšiť zo súčasných 45 na 76 percent. Pri NAPANT-e podľa neho vzrastie podiel najprísnejšie chránenej zóny zo 16 na 46 percent.

Taraba argumentuje aj tým, že súčasný systém podľa neho nezodpovedá realite v území. Ako príklad uviedol Štrbské Pleso, kde podľa ministra existujú hotely, parkoviská či lyžiarska infraštruktúra, no formálne sa územie vedie v najprísnejšom režime ochrany a fungovanie lokalít si vyžaduje množstvo individuálnych výnimiek.

„Keď je menej pečiatok a menej výnimiek, je menej korupcie,“ vyhlásil minister.

Zároveň tvrdí, že zonácia sama osebe nevytvára právny nárok na novú výstavbu. Akékoľvek projekty budú podľa neho aj naďalej podliehať povoľovacím procesom, posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA), územným plánom aj zákonu o ochrane prírody.

SNS hovorí o záujmoch oligarchov a ignorovaní pripomienok

Slovenská národná strana však s postupom podpredsedu vlády a ministra životného prostredia zásadne nesúhlasí. Zonáciu považuje za mimoriadne citlivý a dlhodobý proces, ktorý ovplyvní vlastnícke vzťahy, fungovanie obcí, hospodárenie v území aj budúcnosť celého regiónu Vysokých Tatier.

SNS upozorňuje, že v rámci medzirezortných pripomienkových konaní boli vznesené desiatky zásadných pripomienok zo strany vlastníkov pozemkov, štátnych podnikov, samospráv či zamestnávateľských organizácií. Tie poukazovali na nedostatočné prerokovanie, právnu neistotu a negatívne dôsledky na rozvoj regiónov. Minister podľa nich mnohé ignoroval.

Podľa národniarov je nepredstaviteľné, aby bol takýto proces riadený v prospech skupín, ktoré majú vo Vysokých Tatrách významné podnikateľské záujmy. Strana verejne vyhlásila, že nedala Tarabovi mandát na predloženie zonácie v tejto podobe, a vyzvala ho, aby pokračoval v rokovaniach s vlastníkmi pozemkov. Rezort by podľa nich nemal uprednostňovať záujmy oligarchov, ktorí môžu mať zo schválenej zonácie majetkový alebo podnikateľský prospech. SNS dodala, že sa dištancuje od akýchkoľvek záujmov súkromných osôb v Tatrách a odmieta, aby sa pod zámienkou ochrany prírody presadzovali riešenia na úkor verejného záujmu. Strana je presvedčená, že vláda nemôže zonáciu v aktuálnej podobe schváliť.

Rezort reagoval

Rezort v reakcii na vyjadrenia SNS doplnil, že zmyslom predloženia zonácií na legislatívnu radu vlády je identifikovať možné kolízie s inými zákonmi. „Zonácia je proces, ktorý prebieha už dva roky a celá spoločnosť sa k nej vyjadruje. Vnímame pozitívne, že práve Slovenská národná strana na konci tohto procesu vyzýva, aby zonácia bola robená pre verejné blaho a nie oligarchov. Presne takto sú zonácie pripravované a rozhodne sa budeme pýtať, kde SNS vidí prípadný akýkoľvek nesúlad s týmto konštatovaním,“ reagoval odbor komunikácie MŽP s tým, že systém prideľovania tisícok výnimiek na činnosť turizmu v Tatrách vytvára korupčné prostredie a rezort takýto systém obhajovať nebude. Ministerstvo deklaruje, že nemá ambíciu politicky zonáciu pretláčať, ale má povinnosť ju odborne pripraviť. „Zároveň považujeme zonáciu primárne za odbornú záležitosť a ak má ktokoľvek konkrétny odborný podnet, ministerstvo sa ním bude zaoberať,“ dodalo MŽP.

Písali sme

Nová zonácia rozdelila Tatry. Ozývajú sa domáci, ochranári aj akademici. Tarabov rezort „chce spraviť poriadky“

ÚPPV: Odmietame zjednodušovanie

K téme sa vyjadril aj Úrad podpredsedu vlády SR. Ten odmieta zjednodušovanie diskusie o zonácii národných parkov, ktorá je súčasťou Plánu obnovy. Tvrdí, že ochranu národných parkov nemožno riešiť „jednostrannými rozhodnutiami ani vyhláseniami“, ale odborným dialógom a spoluprácou všetkých dotknutých strán.

Úrad spolu s ministerstvom životného prostredia v posledných mesiacoch rokoval so zástupcami Slovenskej akadémie vied, ochranármi, národnými parkmi, vlastníkmi pozemkov, rezortom pôdohospodárstva aj Európskou komisiou. Cieľom bolo nájsť riešenie, ktoré bude „odborne obhájiteľné, environmentálne zodpovedné a zároveň spoločensky udržateľné“.

Vyzdvihol aj rozhodnutie envirorezortu vyčleniť takmer 30 miliónov eur na kompenzácie pre súkromných vlastníkov pozemkov, ktorých sa dotkne vyšší stupeň ochrany.

Podľa úradu Európska komisia požaduje, aby bola zonácia pripravená v súlade s metodikou identifikácie starých lesov a zároveň reflektovala ochranu biotopov hlucháňa hôrneho. Dodal, že vláda zatiaľ o finálnom návrhu nerokovala, čo považuje za „prejav zodpovedného prístupu“.

Kiča takisto hovorí o ignorovaní pripomienok

Zhodné výhrady voči ignorovaniu odborných hlasov má aj bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča. Tvrdí, že po predbežnom oboznámení sa s návrhmi zonácií má za to, že pripomienky vedcov aj Európskej komisie boli „odignorované“.

Podľa neho ministerstvo uprednostňuje „záujmy developerov“ a riskuje financie z Plánu obnovy. Hovorí pritom o sume približne 453 miliónov eur naviazanej na zonácie národných parkov. Kiča zároveň avizoval, že sa chce obrátiť listom na členov vlády, aby podľa jeho slov vedeli, že minister životného prostredia sa ich snaží „podviesť“.

Zonácie sú súčasťou míľnikov Plánu obnovy

Spor o zonácie národných parkov patrí medzi dlhodobo citlivé témy slovenskej environmentálnej politiky. Zonácie majú určiť, ktoré časti parkov budú pod najprísnejšou ochranou, kde bude možný rozvoj turizmu, hospodárenie alebo iné aktivity a aké pravidlá budú v jednotlivých zónach platiť.

Rezort životného prostredia zároveň čelí časovému tlaku, keďže prijatie zonácií je súčasťou míľnikov Plánu obnovy.

Zonácia TANAP-u rozdeľuje Oravu. Starostovia chcú nové zjazdovky, ochranári varujú pred likvidáciou hlucháňa. Viac v reportáži z 15. marca.