Behajú, nepijú, nemajú intímny život. Mladí ľudia „žijú akosi inak“ a osamelosť im začína vyhovovať

Generácia Z pije výrazne menej alkoholu než ich rodičia, no odborníci upozorňujú, že za tým nemusí byť len zdravší životný štýl. Podľa analýzy portálu Axios sa na zmene podpisuje aj rastúca osamelosť mladých ľudí, presun socializácie do online priestoru či tlak sociálnych sietí na dokonalý vzhľad a výkon.

Výskumníci z projektu Monitoring the Future na michiganskej univerzite upozorňujú, že pokles pitia medzi tínedžermi pokračuje už od konca 90. rokov, v posledných rokoch sa však ešte zrýchlil. Kým v roku 1997 priznalo konzumáciu alkoholu počas posledného roka 75 percent stredoškolákov v najvyšších ročníkoch, v roku 2025 to bolo už len 41 percent.

Prospela im izolácia?

Výrazný pokles zaznamenali aj mladšie vekové skupiny. Alkohol podľa štúdie pije čoraz menej tínedžerov naprieč všetkými kategóriami a zároveň rastie počet mladých ľudí, ktorí neužívajú žiadne návykové látky.

Písali sme

Nový globálny fenomén. Mladí ľudia sa snažia zmapovať známu sektu, behajú cez jej priestory ako vo videohre

Výskumníčka Rachel Janfazová tvrdí, že pandémia zásadne zmenila spôsob, akým sa mladí stretávajú a trávia čas. Veľká časť kontaktov sa presunula na sociálne siete a do online priestoru. Podľa nej ide o generáciu, ktorej dospievanie ovplyvnili lockdowny, izolácia aj neustály tlak na budovanie „dokonalého online obrazu“.

Svoju úlohu podľa expertov zohráva aj trend takzvanej optimalizácie tela. Mladí ľudia čoraz viac riešia vzhľad, kalórie, spánok či fyzickú kondíciu. Popularitu získavajú trendy označované ako „looksmaxxing“ či kult extrémnej štíhlosti. K tlaku prispievajú aj inteligentné hodinky a aplikácie sledujúce zdravotné údaje.

Písali sme

Sú na mobile celý deň, no keď im voláte, nezdvihnú. Robia to tínedžeri naschvál alebo je za tým niečo viac?

Analytici upozorňujú aj na ekonomické dôvody. Mladí ľudia podľa prieskumov menej chodia na rande, šetria a neskôr získavajú vodičské preukazy či sexuálne skúsenosti. Generáciu Z preto odborníci označujú aj za „neskoršie dospievajúcu generáciu“.

Podľa expertov by rodičia mali mladým pomáhať najmä podporou osobných kontaktov a reálnych stretnutí mimo sociálnych sietí.