Rusko postupne stráca dych, Kyjev čoraz častejšie preberá iniciatívu. Blíži sa zlom vo vojne na Ukrajine?
Na fronte sa stále bojuje v plnom tempe, no výsledky už nevyzerajú tak jednoznačne ako predtým. Ruský tlak sa stretáva s rastúcimi stratami a Ukrajina medzitým presúva útoky aj hlboko za línie frontu, čo otvára otázku, či sa vojna nezačína posúvať do novej fázy.
Začína Ukrajina vyhrávať vojnu?
Otázka, kto vo vojne na Ukrajine aktuálne získava navrch, patrí od začiatku ruskej invázie medzi najdiskutovanejšie témy.
Jeden pohľad tvrdí, že Rusko už strategicky zlyháva – jeho masové, „vlnové“ útoky sú vraj neefektívne a bez šance na rýchly úspech, pričom úplné dobytie Ukrajiny by takýmto tempom trvalo extrémne dlho.
Druhý názor naopak upozorňuje, že Ukrajina má nedostatok vojakov a bez silnej podpory Spojených štátov nedokáže Rusku dlhodobo odolávať, preto by podľa neho mala skôr pristúpiť na mierové rokovania, keďže čas hrá v prospech Moskvy.
Vývoj posledných mesiacov však naznačuje, že situácia na fronte sa opäť mení.
Ruskej armáde sa tento rok nepodarilo zopakovať jarné zrýchlenie ofenzívy, ktoré bolo v predchádzajúcich rokoch typické. Napriek pokračujúcim útokom a vysokým stratám Moskva získava len minimálne územie a viaceré úseky frontu sa stabilizovali, čo podľa analýzy portálu The Kyiv Independent naznačuje, že vývoj bojov už nie je tak jednoznačne v prospech Ruska ako v predchádzajúcich fázach vojny.
Ruský postup sa spomalil
Na juhu Ukrajiny sa Kyjevu podarilo zastaviť tlak smerom na Záporožie. V Doneckej oblasti sa ruské jednotky síce stále snažia postupovať, no ich útoky pri Pokrovsku, Sloviansku či Kosťantynivke narazili na tvrdý odpor.
Ukrajinské opevnenia a obrana podporovaná dronmi spôsobujú Rusku vysoké straty za každý získaný kilometer. Podľa analytických projektov monitorujúcich front dobyli ruské sily počas prvých mesiacov roka menej územia než v rovnakom období minulý rok.
Významnú úlohu pritom zohráva technologická zmena vojny.
Vojna dronov mení bojisko
Drony sa stali hlavnou zbraňou konfliktu. Odhady hovoria, že väčšina strát na oboch stranách dnes vzniká práve ich zásahmi.
Nasadenie FPV dronov výrazne obmedzilo možnosti klasických útokov. Sústreďovanie väčších skupín vojakov alebo techniky pri fronte je čoraz riskantnejšie, keďže lacné bezpilotné stroje dokážu zasiahnuť cieľ v priebehu niekoľkých minút.
Ruské útoky sa preto zmenili. Namiesto väčších mechanizovaných operácií sa často používajú malé infiltračné skupiny, ktoré sa snažia prenikať medzi ukrajinské pozície. Ani tie však neprinášajú rozhodujúci efekt.
Ukrajina zároveň posilňuje vlastné dronové jednotky a rozširuje útoky hlboko do Ruska. Terčom sa stávajú sklady, logistika, protivzdušná obrana či ropné zariadenia.
Kyjev v posledných mesiacoch výrazne investoval do výroby a koordinácie bezpilotných systémov. Ukrajinské ministerstvo obrany pod vedením Mychajla Fedorova zrýchlilo výrobu dronov, digitalizovalo časť riadenia bojiska a zlepšilo distribúciu technológií na front.
Dôležitým momentom bolo aj obmedzenie prístupu ruských síl k terminálom Starlink, čo podľa ukrajinských vojakov výrazne skomplikovalo ruskú komunikáciu na niektorých úsekoch frontu.
Ukrajinské útoky na veľké vzdialenosti sa zároveň stávajú čoraz presnejšími a intenzívnejšími. Kým ešte pred rokom išlo skôr o jednotlivé údery, dnes už Kyjev pravidelne zasahuje strategické ciele hlboko na ruskom území.
Ani Moskva pritom technologicky nezaostáva. Ruské dronové jednotky výrazne posilňujú a Kremeľ plánuje masívnu výrobu nových FPV dronov.
Moskva má stále výhodu v ľuďoch
Napriek pozitívnejším signálom však Ukrajina čelí vážnym problémom. Najväčším zostáva nedostatok vojakov.
Rusko si zatiaľ dokáže udržiavať stabilný nábor nových mužov a pokračovať v opotrebovávacej vojne. Ukrajinská armáda medzitým zápasí s únavou jednotiek, rastúcim počtom dezercií a problémami s mobilizáciou.
Front dlhý viac než tisíc kilometrov zároveň znamená, že Rusko môže stále hľadať slabé miesta obrany. Rizikom zostáva aj možná nová ofenzíva pri hraniciach v Sumskej alebo Charkovskej oblasti.
Blíži sa rozhodujúca fáza?
Ukrajina zatiaľ neprechádza do veľkej protiofenzívy, no čoraz viac sa snaží oslabiť Rusko kombináciou obrany, dronových útokov a ničenia logistiky.
Ak sa jej podarí udržať front stabilný aj počas leta a zároveň ďalej zvyšovať ruské straty bez väčších územných ziskov Moskvy, môže to znamenať začiatok novej fázy vojny.
Kremeľ by sa totiž postupne mohol dostať do situácie, keď bude musieť rozhodnúť, či konflikt ďalej eskalovať - napríklad širšou mobilizáciou - alebo znížiť svoje vojnové ciele a pristúpiť na prímerie.
Ukrajinská stratégia dnes stojí práve na tejto myšlienke: neporaziť Rusko rýchlym protiútokom, ale dlhodobo mu znemožniť dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo.
Putinova opatrnosť
Putin sa doteraz snažil viesť vojnu opatrne – s masívnym nasadením zdrojov a prechodom krajiny na vojnové hospodárstvo, no zároveň bez narušenia základnej „spoločenskej zmluvy“, na ktorej stojí jeho režim.
Aj napriek tomu, že výdavky na armádu tvoria približne tretinu štátneho rozpočtu, režim sa usiluje udržať obraz stability, sily a relatívnej prosperity pre bežných Rusov výmenou za politickú pasivitu a lojalitu.
Ilustruje to najmä Putinova opatrnosť pri vyhlasovaní všeobecnej mobilizácie. Namiesto nej sa Rusko spolieha na finančné stimuly pre regrútov, nábor väzňov či zapojenie cudzincov, aby sa Putin vyhol obrazu diktátora, ktorý posiela státisíce Rusov na smrť.
Hoci má Putinova moc oporu v silových zložkách a štátnej kontrole, ktorá by mu formálne umožnila mobilizáciu bez okamžitého rizika revolty, jej dlhodobé politické dôsledky zostávajú citlivé. To, že k nej zatiaľ nepristúpil, je preto podľa analytikov významným signálom jeho opatrnosti.
Ukrajinská teória víťazstva
Do budúcna sa však Putin môže dostať do situácie, keď si bude musieť vybrať medzi dvoma smermi. Buď pristúpi k otvorenej mobilizácii, čím by riskoval narušenie doterajšej spoločenskej rovnováhy bez zaručenia jasného vojenského úspechu, alebo zmenší svoje vojnové ambície a pristúpi na ukončenie konfliktu formou kompromisného prímeria.
V takom prípade by sa Ukrajina opierala najmä o vlastné obranné kapacity a podporu spojencov, pričom jej bezpečnosť by nebola založená na sľuboch, ale na reálnej vojenskej sile a pripravenosti.
Práve v tomto napätí medzi eskaláciou a ústupom sa podľa analýz nachádza aj tzv. ukrajinská teória víťazstva – snaha oslabiť ruskú schopnosť pokračovať vo vojne a zároveň presvedčenie, že Ukrajinu nemožno zlomiť ani vojensky, ani politicky.
To, či sa Rusku podarí zrýchliť tempo na bojisku, alebo naopak narazí na limity svojich možností, ukáže vývoj najbližších mesiacov.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"