Odmietli sme pandemickú dohodu WHO. Či by sme si hantavírusom poradili sami, má vedieť Kotlár

Smrteľného hantavírusu sa nateraz na Slovensku obávať nemusíme. Na lodi totiž neboli žiadni Slováci, a to ani medzi pasažiermi, ani medzi personálom. Odborníci preto ľudí upokojujú.

Na paniku vraj nie je dôvod. Potvrdzuje to aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Nakaziť sa dá len od hlodavcov

Nebudeme nosiť rúška a nečaká nás ani žiadna karanténa či testovanie ako pri covide. Hantavírus je totiž od koronavírusu úplne odlišný a neprenáša sa podaním ruky ani kýchaním.

Jeho pôvodcom sú iba hlodavce. Nakaziť sa teda môžeme napríklad, keď upratujeme starú pivnicu a prídeme do kontaktu s potkanmi alebo ich výkalmi.

„Tie príznaky spočiatku sú nešpecifické, skôr teda podobné chrípke a potom sa môžu vyvinúť závažnejšie formy ochorenia, ako je hemoragická horúčka s reálnym zlyhaním,“ uviedla Adriana Mečochová, vedúca odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ).

Čítajte viac

Odhalenie pôvodu hantavírusu trvalo desaťročia. Kórejský lekár riskoval život, aby našiel vraha zo zákopov

Prenos medzi ľuďmi je výnimočný

Ďalej sa však z človeka na človeka nešíri, s výnimkou jedného špecifického kmeňa, ktorý sa objavil práve na známej výletnej lodi. K nám sa však nemá ako dostať.

„Podmienky na nejaké rozšírenie u nás na Slovensku nie sú, pretože potrebujeme istý rezervoár. Hlodavce, ktoré sa vyskytujú v Južnej Amerike, u nás na Slovensku nie sú, takže nehrozí nejaké veľké rozšírenie ochorenia u nás,“ vysvetlila Mečochová.

Na Slovensku sa však výnimočne vyskytuje iný, menej nebezpečný kmeň hantavírusu, ktorý sa dá liečiť.

„Je to v podstate hemoragická horúčka s reálnym zlyhaním. Máme okolo sto prípadov takéhoto ochorenia a nemáme tam úmrtie,“ povedala hlavná hygienička Tatiana Červeňová.

„Na Slovensku priamo u nás na Úrade verejného zdravotníctva existuje Národné referenčné centrum pre vírusy a hemoragickú horúčku, ktoré zabezpečuje laboratórnu diagnostiku všetkých týchto vysoko nebezpečných nákaz,“ hovorí vedúci laboratórií ÚVZ a mikrobiológ Martin Sojka.

Čítajte viac

Poslední cestujúci opustili loď s hantavírusom. Na palube zostáva posádka aj telo zosnulej pasažierky

Politický rozmer situácie

Nateraz však všetko nasvedčuje tomu, že z hantavírusu nebude žiadna svetová pandémia. A to má na Slovensku aj politický podtón.

Naša vláda totiž pred dvomi mesiacmi odmietla podporiť nové predpisy WHO. A práve tie sú základom pre medzinárodnú spoluprácu a vymieňanie si informácií v prípade akejkoľvek ďalšej pandémie. Na mieste je preto otázka, či by si Slovensko s hantavírusom poradilo aj bez pomoci zo zahraničia.

„Na ministerstve sa na tom veľmi intenzívne pracuje. Keby som chcel, tak poviem, že možno to bola tá hlavná úloha pána splnomocnenca (pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára, pozn. red.), ktorú k dnešnému dňu ešte stále nemáme, ale my sa samozrejme na to nespoliehame. My pracujeme a aktualizujeme zoznamy. Aktualizujeme napríklad aj zásoby v rámci štátnych hmotných rezerv. Na postupoch sa veľmi aktívne pracuje,“ dodal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD).