Vedci veria, že sú blízko k rozlúšteniu najväčšej záhady letectva. Kde skončil let MH370?
Od zmiznutia letu Malaysia Airlines MH370 bez stopy uplynulo už viac ako 12 rokov. Boeing 777 sa vyparil z radarov 8. marca 2014, necelé dve hodiny po štarte z Kuala Lumpur.
Napriek najdrahšiemu pátraniu v histórii letectva sa nikdy nenašiel hlavný trup lietadla ani telá 239 ľudí na palube. Odborníci sa však nevzdávajú a vďaka novým technológiám veria, že sú k nálezu bližšie než kedykoľvek predtým.
Akustické stopy a podmorské „uši“
Jedným z hlavných problémov doterajšieho pátrania bolo, že nikto presne nevedel, kde začať hľadať. Matematik Usama Kadri z Cardiff University verí, že kľúč k záhade sa ukrýva v hydrofónoch – podmorských mikrofónoch. Tieto zariadenia zachytávajú zvukové vlny a zmeny tlaku v oceáne, pričom dokážu zaznamenať nárazy lietadiel či zemetrasenia na tisíce kilometrov.
Kadri analyzoval údaje zo staníc v Západnej Austrálii a na ostrove Diego Garcia, ktoré boli v čase predpokladaného pádu v prevádzke. Lietadlo s hmotnosťou 200 ton narážajúce do hladiny rýchlosťou 720 km/h by totiž uvoľnilo energiu ekvivalentnú malému zemetraseniu.
„Otázkou nie je, či sa ten zvuk zaznamenal, ale či ho v tom obrovskom hluku oceánu dokážeme identifikovať,“ vysvetľuje Kadri pre BBC Science Focus Magazine. Vedec navrhuje uskutočniť kontrolované explózie pozdĺž takzvaného siedmeho oblúka (oblasti, kde lietadlo pravdepodobne skončilo), ktoré by vytvorili podobný energetický signál. Porovnanie týchto dát by mohlo pátracie tímy nasmerovať na konkrétny bod. Podobná metóda už v roku 2017 pomohla lokalizovať vrak zmiznutej argentínskej ponorky ARA San Juan.
Zmizol z radarov a už sa ho nikdy nepodarilo nájsť. Súkromná spoločnosť sľubuje po vyše dekáde vyriešiť záhadu letu MH370
Rádiové „nástražné drôty“ a biológia
Ďalšou nádejnou metódou je technológia WSPR (Weak Signal Propagation Reporter). Profesor Simon Maskell z University of Liverpool ju prirovnáva k „rádiovým nástražným drôtom“. Ide o sieť amatérskych rádiových signálov, ktoré môžu byť narušené preletom lietadla. Inžinier Richard Godfrey identifikoval v týchto dátach 130 anomálií, ktoré by mohli kopírovať poslednú trasu MH370. Ak sa jeho hypotéza potvrdí, pátracia oblasť by sa mohla výrazne zúžiť.
Svojím dielom prispievajú aj geovedci. Keď sa v roku 2015 na ostrove Réunion našla vztlaková klapka (flaperon) z krídla zmiznutého stroja, bola pokrytá morskými kôrovcami – fúzonôžkami. Gregory Herbert z University of South Florida vysvetľuje, že schránky týchto živočíchov rastú denne a ich chemické zloženie odráža teplotu vody, v ktorej sa práve nachádzali. Analýza týchto „letokruhov“ na schránkach kôrovcov by mohla odhaliť presnú trasu, ktorou boli trosky unášané oceánskymi prúdmi.
Čakanie na odpovede pokračuje
Hoci spoločnosť Ocean Infinity v marci 2026 oznámila ukončenie ďalšieho kola pátrania bez nových nálezov, odborníci nestrácajú nádej. „V určitom okamihu bude niekto skúmať dno oceánu a povie: ‚Hej, pozrite, MH370!‘“ tvrdí profesor Maskell.
Nájdenie vraku nie je dôležité len pre uzavretie bolestivej kapitoly pre rodiny obetí, ale aj pre bezpečnosť letectva. Od roku 2025 musia lietadlá povinne vysielať svoju polohu každú minútu, ak sa ocitnú v problémoch. Skutočné pochopenie toho, čo sa stalo s malajzijským boeingom, však môže viesť k ešte prísnejším opatreniam, ktoré zabránia tomu, aby sa v modernom svete mohlo lietadlo len tak „vypariť“.