Strach z rakiet, izolácia a vyčerpanie. Ako v pasci Hormuzu prežíva 20-tisíc námorníkov?
Humanitárna kríza v Hormuzskom prielive zasahuje tisíce námorníkov, ktorí zostali uviaznutí na lodiach bez možnosti návratu. Čelia pritom kombinácii bezpečnostných hrozieb, vyčerpania aj zhoršujúcich sa životných podmienok. Nejde však o nič nové.
Pretrvávajúce napätie v Hormuzskom prielive neohrozuje len globálny obchod, ale aj tisíce ľudí na mori. Námorníci uviaznutí na lodiach čelia nebezpečným podmienkam, nedostatku zásob aj neistote, či sa vôbec dostanú domov. Pre platformu The Conversation píše lektor práva vyučujúci na austrálskej Deakinovej univerzite Claudio Bozzi.
V neustálom nebezpečenstve
Irán už viac než dva mesiace blokuje takmer všetku lodnú dopravu z Perzského zálivu s výnimkou svojej vlastnej. Minulý mesiac navyše uvalili vlastnú blokádu aj Spojené štáty, a to konkrétne na lode plávajúce z iránskych prístavov.
Medzinárodná námorná organizácia OSN v tejto súvislosti upozornila na humanitárnu krízu - situáciu posádok uviaznutých na lodiach v oblasti prielivu alebo v jeho blízkosti.
Týka sa to približne 2 000 plavidiel, na ktorých zostáva uviaznutých až 20-tisíc námorníkov. Tí čelia nielen fyzickému nebezpečenstvu, ale aj enormnému psychickému stresu. Sú vyčerpaní neustálou hrozbou raketových útokov či padajúcich trosiek, no v bezpečných prístavoch zakotviť nemôžu, keďže celá okolitá oblasť je momentálne rizikovou zónou.
S postupným vyčerpávaním zásob musia prísne dávkovať jedlo aj vodu a spoliehať sa na pomoc organizácií, ako je Mission to Seafarers. To však predstavuje nebezpečenstvo aj pre dobrovoľníkov.
Nejde o nič nové
Ako Bozzi upozorňuje, čím dlhšie kríza trvá, tým viac hrozí, že námorníci budú pracovať aj po skončení zmlúv, bez výplaty a bez možnosti návratu domov. Hoci ide o alarmujúcu situáciu, námorníci čelia zlým pracovným podmienkam aj za bežných okolností - trápia ich finančná neistota, nestabilita zamestnania, fyzické aj psychické riziká, izolácia či prepracovanie.
Navyše, únava a nedostatok spánku zvyšujú riziko úrazov. A mnohé lode nemajú dostatočné zdravotnícke vybavenie ani lekárov. To je však len jedna stránka. Mnohé z lodí v oblasti sa totiž stali terčom útokov zo strany Iránu, ako aj USA. Námorníkom v Hormuzskom prielive je často odopierané právo na návrat domov, pretože blokáda bráni lodiam v prístupe do prístavov a vysoké ceny leteniek znemožňujú repatriáciu.
Výnimkou je India, ktorá má diplomatické vzťahy s Iránom a zabezpečila návrat svojich občanov. Tisíce ďalších námorníkov však zostávajú bez pomoci.
Opustení
Námorníci sa často ocitajú aj v situácii, keď ich majitelia lodí opustia bez mzdy a akejkoľvek podpory. Len v roku 2025 takto zostalo bez pomoci viac než 6 200 ľudí na 410 plavidlách, pričom skutočné čísla môžu byť vyššie, keďže mnohé prípady zostávajú nenahlásené.
Väčšina týchto situácií súvisí s tzv. tieňovou flotilou, teda loďami prepravujúcimi ropu a plyn mimo sankčných pravidiel.
Často ide o plavidlá s nejasným vlastníctvom, slabým poistením a nedostatočne vyškolenou posádkou. Registrované bývajú v krajinách s nízkymi pracovnými štandardmi a minimálnym dohľadom, pričom mnohé sú staršie a v zlom technickom stave.
Ako druhá pandémia
Situácia podľa Bozziho pripomína pandémiu, keď uviazlo na mori asi 400-tisíc námorníkov. Mnohí z nich nedostávali mzdu a nemohli sa vrátiť domov.
Niektorí prevádzkovatelia zaviedli doložky zakazujúce výmenu posádok, čím porušovali ich práva podľa Dohovoru o práci v námornej doprave z roku 2006.
Námorníci boli neskôr označení za „kľúčových pracovníkov“, čo im má zabezpečiť lepší prístup k zdravotnej starostlivosti či repatriácii, no zmeny nadobudnú účinnosť až v decembri 2027.
Dohovor ukladá lodiarom povinnosť zabezpečiť ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť aj návrat domov. V praxi je však jeho dodržiavanie problematické, keďže lode často plávajú pod vlajkami krajín s nízkymi pracovnými štandardmi.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"