Namiesto mäsa jedli červy, za prejav citov dostali trest. Bývalé väzenkyne z Bieloruska odhaľujú realitu za mrežami
Bielorusko bolo dlho považované za jeden z najrepresívnejších štátov Európy, no v roku 2020 sa však po brutálnom zásahu po sporných prezidentských voľbách podmienky ešte zhoršili. Bývalé väzenkyne z obávanej väznice teraz prehovorili.
Mnohé z týchto žien boli uväznené v nechválne známej trestaneckej kolónii pri druhom najväčšom meste Homeľ na juhu krajiny. Bývalé väzenkyne pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) teraz prehovorili o tvrdých podmienkach za mrežami.
Namiesto mäsa červy
Halinu Dzjarbyšovú poslali do väzenia po tom, čo sa znepáčila autoritárskemu režimu Alexandra Lukašenka. Odsedieť si mala 20 rokov za obvinenia z „terorizmu“, ktoré boli široko kritizované. „Je to ako nočná mora. Stále som tam mala hlad,“ hovorí 64-ročná účtovníčka na dôchodku a nezávislá volebná pozorovateľka.
„Ráno sme dostávali kašu a biely chlieb s čajom. Potom už všetko záviselo od šťastia. Mohli ste dostať zemiakový guláš, ktorý sa dal zjesť len v prípade, že ste sa naň nedívali. Namiesto mäsa v ňom boli červy,“ opisuje podmienky. V septembri tohto roka ju prepustili v rámci dohody sprostredkovanej USA, vďaka ktorej sa na slobodu dostali desiatky politických väzňov.
Chlad aj psychický nátlak
Palina Šarenda-Panasjuková, 50-ročná občianska aktivistka a členka hnutia Európske Bielorusko, ktorá strávila vo väzení viac ako päť rokov, prirovnala zariadenie pri Homli ku gulagu. Jedným z najväčších problémov bol podľa nej extrémny chlad.
Väzenkyne si podľa nej „obalili hlavy malým uterákom, aby sa zohriali vlastným dychom. Bol to klasický trik,“ opisuje.
„Dozorci však dňom aj nocou trieskali obuškami na dvere a kričali: ‚Dajte ten uterák dolu!’ Ak ste sa omotali toaletným papierom, nebolo to tak vidno. Takto sme sa zohrievali.“
O desať rokov staršia bývalá docentka na Minskej štátnej lingvistickej univerzite Natalja Dulinová, ktorá bola uväznená na základe obvinení z „extrémizmu“ po účasti na protivládnych protestoch, hovorí, že psychický tlak bol zdrvujúci. „Niekedy to bolo ako v blázinci, na psychiatrii,“ spomína.
To potvrdzuje aj Darja Afanasjevová, ktorá za mrežami strávila dva roky. Hovorí, že psychický nátlak bol zámerný. „Ľudské city ako starostlivosť, podpora a priateľstvo sú tam zakázané. Rovnako aj spolupatričnosť, šťastie či láska.“
Dodáva, že aj ten najmenší prejav solidarity mohol viesť k trestu.
Nataliju prepustili 21. júna 2025 spolu s 13 politickými väzňami. Milosť jej udelili po tom, čo Minsk navštívil osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Keith Kellogg. Prepustených okamžite previezli do Litvy.
Neplatená práca
Ďalším nástrojom kontroly bola podľa bývalých väzenkýň neplatená práca. Volha Takarčuková, 40-ročná blogerka odsúdená v roku 2021 na 18 mesiacov za online príspevky považované za urážku úradníkov, hovorí, že išlo o neplatenú otrockú prácu pre vládu.
Podľa nej to bol „múdry ťah Lukašenka“, pretože väzenkyne šili uniformy pre tie isté bezpečnostné zložky, ktoré ich do väzenia dostali. Napriek tomu však podľa nej tvrdé podmienky nezlomili odpor medzi uväznenými.
„Uniformy robili s odporom a nenávisťou. Väzenkyne po nich pľuli a šliapali,“ hovorí. „Išla som na toaletu, kde boli mláky moču na podlahe, a postúpala som po uniforme. Pomyslela si: ,Toto je uniforma, ktorú si zaslúžite.’“
Prepustení
V júni prepustili opozičného politika Sergeja Cichanovskeho, manžela prezidentskej kandidátky Svetlany Cichanovskej. V júli bolo prepustených ďalších 16 osôb a v septembri prepustili ďalších 52 väzňov v súvislosti s vlnou omilostení po rokovaniach medzi Lukašenkom a Trumpom.
Trump neskôr označil Lukašenka za „vysoko rešpektovaného prezidenta“ – diplomatický úspech pre vodcu, ktorého samozvané víťazstvo nad Cichanovskou vo voľbách v roku 2020 bolo Spojenými štátmi, EÚ, Spojeným kráľovstvom a Kanadou odmietnuté ako „podvodné“, reportovala BBC.
Tí a tie, ktorých prepustili, žijú v súčasnosti v exile. Podľa ľudskoprávnych organizácií je však v Bielorusku za politicky motivované obvinenia stále za mrežami najmenej 1 100 ľudí, z toho viac ako 150 žien.
Lukašenko je prezidentom už 30 rokov a koncom marca si svoj mandát opäť predĺžil:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"