NATO bez USA už nie je tabu, ale plán B. Európa sa potichu pripravuje na možnosť, že sa bude brániť sama
Európske štáty zrýchľujú prípravy na scenár, ktorý ešte donedávna považovali za krajne nepravdepodobný – že Spojené štáty obmedzia alebo úplne ukončia svoje bezpečnostné garancie v rámci NATO. Ako informoval denník The Wall Street Journal, v zákulisí Aliancie sa formuje plán, ktorý by umožnil Európe prevziať väčší diel zodpovednosti za vlastnú obranu bez rozpadu samotného NATO.
Podľa WSJ ide o neformálne koordinovaný koncept, ktorý niektorí predstavitelia označujú ako „európske NATO“. Jeho cieľom nie je vytvoriť paralelnú alianciu, ale zabezpečiť, aby existujúce štruktúry fungovali aj v prípade, že Washington stiahne časť svojich síl alebo odmietne zasiahnuť na obranu Európy.
Kľúčovým prvkom je postupné presúvanie riadiacich a operačných kompetencií na európske štáty, od velenia cez logistiku až po plánovanie vojenských operácií. Európania zároveň pracujú na doplnení kapacít, ktoré dlhodobo zabezpečovali najmä USA.
„Najdôležitejšie je pochopiť, že tento proces už prebieha – a riadiť ho kontrolovaným spôsobom,“ uviedol pre WSJ fínsky prezident Alexander Stubb. Zároveň varoval pred scenárom náhleho amerického odchodu, ktorý by mohol oslabiť odstrašujúcu silu aliancie.
Obrat v Berlíne
Zásadný impulz plánom dodalo Nemecko. Berlín sa podľa WSJ po desaťročiach zdráhania začína prikláňať k väčšej európskej obrannej autonómii. Doteraz totiž uprednostňoval model, v ktorom sú Spojené štáty hlavným garantom bezpečnosti kontinentu.
Trump zvažuje stiahnutie vojakov z Európy. Dôvodom je hnev na NATO a neúspešný plán na ovládnutie Grónska
Zmena postoja kancelára Friedricha Merza súvisí s rastúcimi pochybnosťami o spoľahlivosti USA počas prezidentstva Donalda Trumpa. Práve jeho opakované vyjadrenia o možnom odchode z NATO či ostrá kritika európskych spojencov urýchlili diskusie o alternatívach.
Americký prezident nedávno označil NATO za „papierového tigra“ a európskych spojencov za „zbabelcov“. V reakcii na spor o podporu americkej vojenskej operácie proti Iránu dokonca naznačil, že odchod USA z Aliancie je „už za hranicou prehodnotenia“.
Praktické problémy: velenie aj jadrový dáždnik
Aj keď sa politická zhoda rozširuje, realizácia plánov naráža na zásadné limity. NATO je totiž historicky vybudované na americkom vedení, a to od vrcholného vojenského velenia až po spravodajské a satelitné kapacity.
Európske štáty preto riešia konkrétne otázky. Kto by riadil protivzdušnú obranu, logistické trasy do východnej Európy či veľké vojenské cvičenia, ak by americkí dôstojníci ustúpili? WSJ upozorňuje, že práve tieto oblasti patria k najväčším výzvam.
Ešte citlivejšou témou je jadrové odstrašenie. Spojené štáty dnes poskytujú Európe tzv. jadrový dáždnik, ktorý je základom bezpečnostnej architektúry NATO. Diskusie medzi Parížom a Berlínom preto naznačujú možnosť rozšírenia francúzskeho jadrového arzenálu na ochranu ďalších európskych krajín.
Európa začala hovoriť o spoločnom nukleárnom dáždniku. Sme len na začiatku, vyhlásil Merz
Popri reorganizácii velenia chcú Európania zrýchliť aj výrobu kľúčovej vojenskej techniky. Ide najmä o oblasti, kde sú závislí od USA, napríklad prieskumné systémy, tankovanie lietadiel vo vzduchu či protiponorkový boj.
Vracia sa zároveň aj téma povinnej vojenskej služby, ktorú mnohé krajiny po skončení studenej vojny zrušili. „Z hľadiska občianskej výchovy, identity a jednoty existuje len málo účinnejších nástrojov než branná povinnosť,“ uviedol Stubb.
Európa preberá iniciatívu
Zmena prístupu je viditeľná aj v praxi. Rastie počet kľúčových pozícií v NATO obsadených Európanmi a viaceré veľké vojenské cvičenia už vedú európske armády, najmä v severskom regióne.
Podľa WSJ ide o zásadný posun v myslení. Zatiaľ čo v minulosti Európa reagovala na tlak Washingtonu, dnes koná z vlastnej iniciatívy. Cieľom je zachovať NATO ako funkčný obranný rámec, no s výrazne silnejšou európskou úlohou.
Napriek tomu zostáva otvorené, či dokáže kontinent v dohľadnom čase nahradiť americké kapacity. Aj bývalý americký admirál James Foggo podľa denníka pripúšťa, že Európa „má schopnosti aj časť techniky“, no musí investovať rýchlejšie a systematickejšie.