Svet čelí novej vlne zdražovania. Energetický šok podľa Svetovej banky zasiahne aj potraviny a úvery
Ceny energií by mali v tomto roku vzrásť o 24 percent a dosiahnuť najvyššiu úroveň od roku 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Vo svojom odhade vývoja cien komodít to uviedla Svetová banka (SB). Jej prognóza však počíta s tým, že najvážnejšie narušenia dodávok spôsobené vojnou na Blízkom východe sa skončia v máji.
Rast by mohol byť ešte výraznejší, ak by sa nepriateľské akcie na Blízkom východe vyostrili a výpadky dodávok by trvali dlhšie. Základný scenár SB predpokladá, že objem prepravy cez Hormuzský prieliv, ktorým pred konfliktom prechádzalo 35 percent svetového obchodu s ropou po mori, sa do októbra postupne vráti približne na úroveň spred vojny. Riziká sa však podľa banky „výrazne prikláňajú“ smerom k vyšším cenám.
Základný scenár banky zároveň počíta s tým, že ceny komodít sa v roku 2026 zvýšia o 16 percent. Okrem výrazného rastu cien energií k tomu prispeje aj zdražovanie hnojív a rekordne vysoké ceny viacerých kľúčových kovov. Komodity sú základné suroviny obchodované na svetových trhoch, ako napríklad ropa, zemný plyn, kovy či poľnohospodárske plodiny.
Platíte za energie priveľa pre banálne chyby? Pätica expertov odhaľuje úpravy, ktoré vám ušetria najviac peňazí
Útoky na energetickú infraštruktúru a narušenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive už teraz vyvolali najväčší šok v dodávkach ropy, upozornila SB. Cena ropy Brent bola v polovici apríla o viac než 50 percent vyššia než na začiatku roka a v tomto roku by mala dosiahnuť priemer 86 dolárov za barel, pričom v roku 2025 predstavovala 69 dolárov za barel.
Ak by však kľúčové ropné a plynárenské zariadenia utrpeli ďalšie škody a export by sa obnovoval pomaly, priemerná cena by mohla dosiahnuť až 115 dolárov za barel, dodala SB. Aktuálne sa cena ropy Brent pohybuje okolo 111 dolárov za barel.
Drahšie potraviny
„Vojna zasahuje globálnu ekonomiku v kumulatívnych vlnách: najprv prostredníctvom vyšších cien energií, potom cien potravín a napokon vyššej inflácie, ktorá zvyšuje úrokové sadzby a ešte viac predražuje úvery,“ uviedol hlavný ekonóm SB Indermit Gill. Tento šok podľa neho najviac zasiahne najchudobnejších a ešte viac prehĺbi problémy vysoko zadlžených rozvojových krajín.
Ceny hnojív by mali tento rok vzrásť o 31 percent, najmä v dôsledku prudkého zdraženia močoviny o 60 percent. Močovina je najpoužívanejšie pevné dusíkaté hnojivo. Vyrába sa z amoniaku a oxidu uhličitého, ktoré sa zvyčajne získavajú zo zemného plynu.
Paradox slovenského trhu. Lacnejšie zo zahraničia, drahšie doma, potravinári hovoria o systémovom zlyhaní
Rast cien hnojív vyvolá tlak na zásobovanie potravinami a môže znížiť príjmy farmárov, čím ohrozí budúce výnosy plodín. Svetový potravinový program odhaduje, že ak bude konflikt pokračovať dlhšie, akútnej potravinovej neistote by tento rok mohlo čeliť viac než 45 miliónov ľudí.
SB dodala, že inflácia v rozvojových ekonomikách by mala tento rok podľa základného scenára dosiahnuť v priemere 5,1 percenta. Ide o zrýchlenie oproti vlaňajším 4,7 percenta a zároveň o jeden percentuálny bod viac, než banka očakávala pred vypuknutím konfliktu na Blízkom východe. Ak bude konflikt trvať dlhšie, inflácia v rozvojových krajinách by mohla zrýchliť až na 5,8 percenta.
Banka zároveň upozornila, že citeľne utrpí aj hospodársky rast. Rozvojové ekonomiky by podľa nového odhadu mali tento rok rásť len o 3,6 percenta, zatiaľ čo pred vojnou sa počítalo so štyrmi percentami.